{"id":1811,"date":"2013-10-02T11:53:51","date_gmt":"2013-10-02T09:53:51","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=1811"},"modified":"2013-10-03T09:56:34","modified_gmt":"2013-10-03T07:56:34","slug":"martin-levinne","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2013\/10\/martin-levinne\/","title":{"rendered":"Martin Levinne"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: left;\">Jeho \u017eivot pripom\u00edna americk\u00fd sen. Roden\u00fd \u010cechoslov\u00e1k za\u010dal za ve\u013ekou ml\u00e1kou s rozn\u00e1\u0161an\u00edm pizze a v priebehu rokov sa z neho stal jeden z najvychytenej\u0161\u00edch fotografov v Los Angeles.<\/p>\n<p>Medzi jeho najzn\u00e1mej\u0161\u00edch komer\u010dn\u00fdch klientov patrili prest\u00ed\u017ene m\u00f3dne zna\u010dky ako Guess, Prada, Speedo, filmov\u00e9 \u0161t\u00fadia Miramax, Dream Works, Sony Pictures \u010di Warner Bros, ale aj telev\u00edzie MTV, VH1 a HBO Directv. Martinove fotky boli uverejnen\u00e9 vo svetozn\u00e1mych magaz\u00ednoch a novin\u00e1ch ako Rolling Stones, Spin, GQ, Los Angeles Times, New York Times, v nemeck\u00fdch Die Welt, Spiegel, Stern a v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch. Po n\u00e1vrate na Slovensko fotil prezidentov a zn\u00e1me osobnosti a vlani z\u00edskal ocenenie Black &amp; White Spider Award, ktor\u00e9 sa pova\u017euje za Oscara vo fotografii. Napriek tomu, \u017ee dosiahol \u00faspechy, o ak\u00fdch m\u00f4\u017ee mnoho fotografov len sn\u00edva\u0165, Martinovi sl\u00e1va ani trochu nest\u00fapla do hlavy. Ako tak sed\u00ed v kresle na balk\u00f3ne svojho bratislavsk\u00e9ho bytu, s neodmyslite\u013en\u00fdm klob\u00fakom na hlave, obklopen\u00fd obrazmi, ktor\u00e9 nama\u013eoval, vy\u017earuje z neho skromnos\u0165. K noh\u00e1m sa mu t\u00fali pes Pablo, ktor\u00e9ho si adoptoval z \u00fatulku, a Martin rozpr\u00e1va o svojich za\u010diatkoch, sk\u00fasenostiach, \u00faspechoch a snoch.<\/p>\n<p><strong style=\"font-size: 1.17em;\">\u0164a\u017ek\u00e9 za\u010diatky<\/strong><\/p>\n<p>Hoci vyr\u00e1stol v Bratislave, ako dvadsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd si zbalil kufre a ods\u0165ahoval sa za ve\u013ek\u00fa ml\u00e1ku. Za rozhodnut\u00edm sk\u00fasi\u0165 svoje \u0161\u0165astie v Amerike st\u00e1l najm\u00e4 povol\u00e1vac\u00ed rozkaz na vojnu. \u201eChcel som sa vojenskej slu\u017ebe vyhn\u00fa\u0165, preto\u017ee nah\u00e1\u0148a\u0165 sa s pi\u0161to\u013ekami mi bolo proti srsti,&#8220; vysvet\u013euje Martin svoje pohn\u00fatky. Nestoto\u017e\u0148oval sa ani s atmosf\u00e9rou, ak\u00e1 v krajine panovala kr\u00e1tko pred rozdelen\u00edm \u010ceskoslovenska. \u201eIdealizmus z 89-teho za\u010dal mizn\u00fa\u0165, il\u00fazie sa rozplynuli. Pam\u00e4t\u00e1m si na moment, ke\u010f som zaparkoval v de\u0148 odchodu na benz\u00ednovej pumpe. Ak\u00edsi veksl\u00e1ci ju zablokovali, vo vzduchu visela manifest\u00e1cia prich\u00e1dzaj\u00facej sily. Nie\u010do sa dialo. Bolo to a\u017e symbolick\u00e9. Zmocnil sa ma pocit, \u017ee odch\u00e1dzam na ve\u013emi dlho a nie je cesta sp\u00e4\u0165.&#8220; Levinnove za\u010diatky po pr\u00edchode do USA vonkoncom neboli \u013eahk\u00e9. Mal \u010do robi\u0165, aby sa v\u00f4bec u\u017eivil. \u201eDlh\u00fa dobu som si zar\u00e1bal na \u017eivobytie \u010disto fyzick\u00fdmi pr\u00e1cami, ma\u013eoval som byty, kopal som kan\u00e1ly, d\u00e1val som dole zo stien tapety\u2026 Po \u010dase som pochopil, \u017ee fyzick\u00e1 pr\u00e1ca nie je ni\u010d pre m\u0148a, navy\u0161e som anti-technick\u00fd typ. Na\u0161iel som si zamestnanie v Pizza Hut ako rozn\u00e1\u0161a\u010d pizze,&#8220; spom\u00edna dnes s \u00fasmevom. A ke\u010f\u017ee mal popri pr\u00e1ci v pizz\u00e9rii ve\u013ea vo\u013en\u00e9ho \u010dasu, rozhodol sa \u0161tudova\u0165 grafick\u00fd dizajn na jednej z najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch \u0161k\u00f4l, Art Institute of Los Angeles. Nad v\u00fdberom \u0161tudijn\u00e9ho odboru prive\u013emi nev\u00e1hal, odjak\u017eiva ho bavilo kresli\u0165 a ma\u013eova\u0165 a u\u017e ako \u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd chlap\u010dek chodil v Bratislave do \u013eudovej \u0161koly umenia.<\/p>\n<h3><strong>Od grafiky k umeniu<\/strong><\/h3>\n<p>E\u0161te s tepl\u00fdm bakal\u00e1rskym diplomom sa Martin Levinne zamestnal ako grafik v jednej spolo\u010dnosti v San Diegu. Nieko\u013eko rokov pracoval ako grafick\u00fd dizajn\u00e9r a nesk\u00f4r kreat\u00edvny riadite\u013e v dvoch vydavate\u013estv\u00e1ch a v online telev\u00edzii Load Media Tv. Ke\u010f telev\u00edzia po kr\u00e1tkom \u010das zanikla, Martin si otvoril vlastn\u00fa firmu na grafick\u00fd dizajn. Kari\u00e9ra v m\u00e9di\u00e1ch a vydavate\u013estv\u00e1ch, ani vo vlastnej firme, ho v\u0161ak celkom neuspokojovala. \u201eNeprestajn\u00fd kontakt s klientmi a ve\u013emi ve\u013ea monot\u00f3nnej pr\u00e1ce ma \u010dasom unavovali. Nebolo to to, \u010do som skuto\u010dne chcel robi\u0165. T\u00e1to pr\u00e1ca bola na m\u00edle vzdialen\u00e1 umeniu, ku ktor\u00e9mu som odjak\u017eiva inklinoval,&#8220; prizn\u00e1va. A tak sa rozhodol naplno pod\u013eahn\u00fa\u0165 v\u00e1\u0161ni ku fotografovaniu, ktor\u00fa v sebe v tom \u010dase objavil. Po nieko\u013ek\u00fdch rokoch driny, mno\u017estve ch\u00fdb a troche \u0161\u0165astia sa talentovan\u00fd Slov\u00e1k stal jedn\u00fdm z najpopul\u00e1rnej\u0161\u00edch fotografov portr\u00e9tov, hudby a m\u00f3dy v Meste anjelov. Sympatick\u00fd fotograf sa v\u0161ak nepodpisoval len pod komer\u010dn\u00e9 a m\u00f3dne fotografie, ale \u010dasom si vybudoval reput\u00e1ciu a re\u0161pekt aj v oblasti umeleckej fotografie. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie umeleck\u00e9 cykly, ktor\u00e9 vznikli v USA, patria Anjeli a Morfizuj\u00faci mu\u017e. Jeho diela boli vystavovan\u00e9 s\u00f3lo a v skupin\u00e1ch v USA, v Japonsku a v Eur\u00f3pe a v uplynul\u00fdch rokoch z\u00edskali mno\u017estvo ocenen\u00ed.<\/p>\n<h3><strong>Sp\u00e4\u0165 na Slovensku<\/strong><\/h3>\n<p>Pred troma rokmi sa Martin vr\u00e1til z USA do rodnej Bratislavy a priniesol so sebou svie\u017ei vietor v podobe svojej tvorby. Okrem fotografi\u00ed toti\u017e za\u010dal aj ma\u013eova\u0165. Jeho obrazy m\u00f4\u017eete vidie\u0165 v Levinne Art+Design Gallery, v gal\u00e9rii s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia, ktor\u00fa otvoril pred dvoma rokmi v centre Bratislavy. Po n\u00e1vrate na rodn\u00fa hrudu nafotil nieko\u013eko s\u00e9ri\u00ed portr\u00e9tov na\u0161ich prominentov a \u0161t\u00e1tnikov, ktor\u00e9 sa vystavovali aj v budove Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla \u010di divadla L+S. Naposledy slovensk\u00fdm milovn\u00edkom fotografie predstavil v SND nev\u0161edn\u00fd cyklus fotografi\u00ed s n\u00e1zvom Morfizuj\u00faci mu\u017e, pozost\u00e1vaj\u00faci zo \u0161tyridsiatich celkom rozli\u010dn\u00fdch pod\u00f4b toho ist\u00e9ho mu\u017ea, ktor\u00fd e\u0161te nena\u0161iel svoju identitu. Nafotil ho e\u0161te v USA.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h2><span style=\"text-decoration: underline;\"><em><strong>Martin Levinne<\/strong><\/em><\/span><\/h2>\n<p><strong>\u010co \u0165a priviedlo k fotografovaniu?<\/strong><\/p>\n<p><em>Schopnos\u0165 vizu\u00e1lne zachyti\u0165 vlastn\u00e9 em\u00f3cie. Dlh\u00e9 roky som sa \u017eivil ako art director v r\u00f4znych vydavate\u013estv\u00e1ch a n\u00e1pl\u0148ou mojej pr\u00e1ce bolo v priebehu piatich min\u00fat vybra\u0165 spomedzi dvesto obr\u00e1zkov vhodn\u00fa titulku \u010dasopisu. Vypestoval som si oko a nau\u010dil sa pos\u00fadi\u0165, \u010do je kvalitn\u00e1 fotka a \u010do nie. A potom som t\u00fato schopnos\u0165 premietol do fotografovania.<\/em><\/p>\n<p><em><\/em><strong>Ako sa zo z\u00e1\u013euby stalo \u017eivobytie?<\/strong><\/p>\n<p><em>Najprv som si fotil s\u00e1m pre seba, ale t\u00fdm sa \u010dlovek neu\u017eiv\u00ed. Za\u010dal som preto foti\u0165 portr\u00e9ty, najm\u00e4 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed chceli \u00eds\u0165 na kasting do Hollywoodu. Postupne som sa s\u00fastredil na m\u00f3du a akosi sa to samo vyvinulo \u010falej.<\/em><\/p>\n<p><strong>Ako sa prihodilo, \u017ee tvoje fotky publikovali najprest\u00ed\u017enej\u0161ie m\u00e9di\u00e1 na svete, napr\u00edklad Rolling Stones alebo New York Times?<\/strong><\/p>\n<p><em>Uvideli niekde moje fotky, zaujali ich a tak mi zavolali s ponukou. Foti\u0165 pre prest\u00ed\u017ene magaz\u00edny je viac ot\u00e1zkou \u0161\u0165astia ne\u017e \u010dohoko\u013evek in\u00e9ho. \u010clovek v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 akoko\u013evek dobr\u00fd a kvalitn\u00fd, neprestajne mus\u00ed ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee je v priebehu stotiny sekundy nahradite\u013en\u00fd. Z\u00e1pas\u00ed toti\u017e v konkurencii nie desiatok ale stoviek rovnako dobr\u00fdch. Z\u00e1kazky od tak\u00fdchto m\u00e9di\u00ed sa preto neodmietaj\u00fa, aj ke\u010f, \u00faprimne, s\u00fa ohodnoten\u00e9 \u00faplne smie\u0161nym honor\u00e1rom. Buduje sa t\u00fdm renom\u00e9.<\/em><\/p>\n<p><strong>Fotil si m\u00f3dne editori\u00e1ly pre najprest\u00ed\u017enej\u0161ie zna\u010dky. Pre\u010do si sa m\u00f3dy nedr\u017eal?<\/strong><\/p>\n<p><em>Pre niekoho je fotenie m\u00f3dnych editori\u00e1lov synonymom \u00fa\u017easn\u00e9ho \u017eivota. Fotograf je neprestajne obklopen\u00fd n\u00e1dhern\u00fdmi modelkami, cestuje po svete\u2026Pre m\u0148a to bol prim\u00e1rne zdroj m\u00f4jho \u017eivobytia. M\u00f3dna fotografia ma neuspokojovala z umeleck\u00e9ho h\u013eadiska. M\u00f3dne fotografie dobre vyzeraj\u00fa na kriedovom papieri v \u010dasopisoch a s\u00fa ve\u013emi slu\u0161ne platn\u00e9. Dospel som v\u0161ak do bodu, kedy som si uvedomil, \u017ee nemaj\u00fa prakticky \u017eiadnu hodnotu. \u010clovek chyt\u00ed do ruky \u010dasopis, h\u013ead\u00ed na obr\u00e1zok dve a pol sekundy a to je v\u0161etko. Ocitol som sa vo f\u00e1ze, kedy som chcel fotkou vypoveda\u0165 viac. A tak som si za\u010dal foti\u0165 popri m\u00f3dnych editori\u00e1loch vlastn\u00e9 umeleck\u00e9 cykly. Bol to m\u00f4j ventil.<\/em><\/p>\n<p><strong>\u010co pova\u017euje\u0161 za svoj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u017eivotn\u00fd \u00faspech?<\/strong><\/p>\n<p><em>Sebaspozn\u00e1vanie.<\/em><\/p>\n<p><strong>A v r\u00e1mci profesion\u00e1lnej kari\u00e9ry?<\/strong><\/p>\n<p><em>R\u00e1d spom\u00ednam na fotenie pre americk\u00fa zna\u010dku Karmel Alden. Malo sa foti\u0165 na letisku a zna\u010dka si na tieto \u00fa\u010dely prenajala p\u00e4tn\u00e1s\u0165 lietadiel. Ke\u010f som pomedzi ne chodil a vyberal lietadlo, ktor\u00e9 by bolo najvhodnej\u0161ie na fotenie, c\u00edtil som sa pri tom ako mal\u00fd chlapec. Okolo m\u0148a sa pohyboval obrovsk\u00fd dvadsa\u0165osem\u010dlenn\u00fd \u0161t\u00e1b. Ja pritom be\u017ene fot\u00edm obklopen\u00fd maxim\u00e1lne piatimi \u013eu\u010fmi. Pustil som sa do fotenia a s\u00e1m pre seba som si povzdychol, \u017ee m\u00e1m zl\u00fd uhol. Jeden z \u010dlenov \u0161t\u00e1bu to po\u010dul, zakri\u010dal na \u010fal\u0161ieho asistenta a ani som sa nenazdal, lietadlo sa za\u010dalo ot\u00e1\u010da\u0165. Bol to neuverite\u013en\u00fd pocit: Kv\u00f4li mne ot\u00e1\u010daj\u00fa cel\u00e9 lietadlo! Vtedy som v\u0161ak bol tak trochu egomaniak. (smiech) A z h\u013eadiska zachytenia h\u013abky du\u0161e, em\u00f3ci\u00ed a bolest\u00ed fotografovan\u00e9ho objektu je jednou z najlep\u0161\u00edch fotiek, ak\u00e9 som kedy nafotil, pre m\u0148a portr\u00e9t b\u00e1snika Milana R\u00fafusa. Vedel som sa na neho napoji\u0165 a pochopi\u0165 ho, aj jeho bolesti. Ostalo ve\u013ea nedopovedan\u00e9ho, ale bolo to ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 fotenie.<\/em><\/p>\n<p><strong>\u010co mus\u00ed ma\u0165 fotografia, aby bola kvalitn\u00e1?<\/strong><\/p>\n<p><em>Mus\u00ed zachyt\u00e1va\u0165 nielen objekt\u00edvnu skuto\u010dnos\u0165, ale aj em\u00f3cie, by\u0165 autentick\u00e1.<\/em><\/p>\n<p><strong>Ako to rob\u00ed\u0161, \u017ee ti \u013eudia ochotne p\u00f3zuj\u00fa pred objekt\u00edvom a odha\u013euj\u00fa pred n\u00edm svoje najskrytej\u0161ie em\u00f3cie?<\/strong><\/p>\n<p><em>Mnoho \u013eud\u00ed pova\u017euje objekt\u00edv fotoapar\u00e1tu za stenu a blok\u00e1du. Ja ho pova\u017eujem za spojivo medzi \u013eu\u010fmi a prostriedok, ktor\u00fdm medzi nami m\u00f4\u017ee prech\u00e1dza\u0165 v\u00fdmena energie. Niektor\u00ed fotografi sa sna\u017eia svoje objekty zmanipulova\u0165 do podoby, do ktorej chc\u00fa. Ale pod\u013ea m\u0148a je to ne\u010destn\u00e9. Ja napr\u00edklad, nechcem n\u00fati\u0165 \u013eud\u00ed, aby sa usmievali, ak sa usmieva\u0165 nechc\u00fa. Usilujem sa k nim n\u00e1js\u0165 cestu. Niekedy vznikali fotky okam\u017eite. Inokedy, napr\u00edklad pri foten\u00ed cyklu Anjeli, som s ka\u017ed\u00fdm \u201eobjektom&#8220; sedel a rozpr\u00e1val sa osem hod\u00edn a samotn\u00e9 fotenie trvalo len dve min\u00faty. Vtedy sa to v\u0161ak \u017eiadalo, preto\u017ee cel\u00fd cyklus bol zalo\u017een\u00fd na dial\u00f3gu a fotky boli len obrazov\u00fdm vyjadren\u00edm textu, ktor\u00fd vznikol z na\u0161ich rozhovorov.<\/em><\/p>\n<p><strong>Ak\u00e9 fotenie zn\u00e1mej osobnosti je pre teba nezabudnute\u013en\u00e9?<\/strong><\/p>\n<p><em>Fotenie Michala Do\u010dolomansk\u00e9ho. Bol to jedin\u00fd \u010dlovek, od ktor\u00e9ho som pravdupovediac neo\u010dak\u00e1val, \u017ee bude chcie\u0165 by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou cyklu osobnost\u00ed, na ktorom som v tom \u010dase pracoval. On mi v\u0161ak zavolal, dohodli sme sa, posedeli sme na k\u00e1ve a o t\u00fd\u017ede\u0148 nesk\u00f4r sme fotili. Po\u010das tohto fotenia on vedel a ja som tu\u0161il, \u010do sa v \u0148om odohr\u00e1va a \u017ee u\u017e dlho nebude medzi nami. Mo\u017eno na m\u0148a zap\u00f4sobilo to, \u017ee p\u00f4sobil, ako keby chcel po sebe zanecha\u0165 zapam\u00e4tate\u013en\u00fd vizu\u00e1lny odkaz. Nie\u010do, \u010do po \u0148om ostane, ale nemus\u00ed to by\u0165 nutne zverejnen\u00e9. Po\u010das fotenia medzi nami vzniklo zvl\u00e1\u0161tne emocion\u00e1lne puto. Fotografia, ktor\u00e1 vznikla, bola jeho poslednou. V jeho o\u010diach sa odr\u00e1\u017ea v\u00ed\u0165azstvo seba nad sebou sam\u00fdm. Hoci vedel, \u017ee s\u00fa to jeho posledn\u00e9 a t\u00fd\u017edne \u017eivota, v o\u010diach m\u00e1 sm\u00fatok ale z\u00e1rove\u0148 pochopenie a vedomie, \u017ee vlastne ni\u010d nekon\u010d\u00ed.<\/em><\/p>\n<p><strong>Naposledy sa uskuto\u010dnila v SND v\u00fdstava fotografi\u00ed z cyklu Morfizuj\u00faci mu\u017e, ktor\u00fa si nafotil. Ako vznikla my\u0161lienka nafoti\u0165 \u0161tyridsa\u0165 r\u00f4znych p\u00f4dob jedn\u00e9ho mu\u017ea?<\/strong><\/p>\n<p><em>P\u00f4vodne som sa s Barrym Morsom zi\u0161iel na jednom civilnom foten\u00ed. Videl som, \u017ee ten \u010dlovek m\u00e1 neskuto\u010dn\u00fd potenci\u00e1l, je vtipn\u00fd a ve\u013ek\u00fd divadeln\u00edk. Asi o dva dni ma napadlo, \u017ee by bolo \u00fa\u017easn\u00e9 \u0161tylizova\u0165 ho do in\u00fdch pod\u00f4b. A\u017e nesk\u00f4r som sa dozvedel, \u017ee od mali\u010dka nie je spokojn\u00fd so svojou viz\u00e1\u017eou, trp\u00ed neskuto\u010dn\u00fdm komplexom menejcennosti a m\u00e1 za sebou asi desa\u0165 plast\u00edk. Cel\u00e9 detstvo sa mu rovesn\u00edci posmievali, \u017ee m\u00e1 ve\u013ek\u00e9 u\u0161i alebo nos. Ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa kompletne menil a bol niek\u00fdm in\u00fdm aj v civilnom \u017eivote. Cyklus Morfizuj\u00faci mu\u017e tak transformoval do psychologickej \u0161t\u00fadie mu\u017ea, Barryho Morsa, v ktorej sa prostredn\u00edctvom \u0161tylizovanej fotografie pok\u00fa\u0161am odhali\u0165 jeho du\u0161u, jeho h\u013eadanie identity, tv\u00e1re a seba sam\u00e9ho. Doteraz nie je s\u00e1m so sebou spokojn\u00fd a st\u00e1le sa h\u013ead\u00e1. Pod\u013ea m\u0148a m\u00e1 vlastn\u00fa identitu, ale e\u0161te o nej nevie. A mo\u017eno ju ani nikdy nen\u00e1jde, pok\u00fdm si nepomenuje, pre\u010do vlastne neprestajne t\u00fa\u017ei by\u0165 niek\u00fdm in\u00fdm.<\/em><\/p>\n<p><strong>Ako fotenie prebiehalo?<\/strong><\/p>\n<p><em>Trvalo pribli\u017ene osem mesiacov. V\u017edy sme sa spolo\u010dne dohodli, ak\u00fa osobnos\u0165 by mohol stv\u00e1rni\u0165. Barry si s\u00e1m pripravil ku ka\u017edej osobnosti kost\u00fdm, ni\u010d sme nepo\u017ei\u010diavali z po\u017ei\u010dovne. Ne\u0161lo o to, zachyti\u0165 autentick\u00fa podobu zn\u00e1mych os\u00f4b, ale sk\u00f4r ich mimiku \u010di gest\u00e1 a vytiahnu\u0165 tak prostredn\u00edctvom Barryho do fotografie ich du\u0161u. On bol len n\u00e1strojom. Pri \u0161tylizovan\u00ed do role spisovate\u013ea Franza Kafku si napr\u00edklad Barry musel o \u0148om ve\u013ea na\u0161tudova\u0165. Tu\u0161il, kto je Kafka, ale pr\u00edli\u0161 ve\u013ea o \u0148om nevedel. Kv\u00f4li foteniu pozeral o \u0148om dokument, za\u010dal \u010d\u00edta\u0165 jeho knihy a a\u017e potom vznikli fotografie. A vcelku sa podob\u00e1, nie? (smiech).<\/em><\/p>\n<p><strong>Ako \u0165a napadlo otvori\u0165 si gal\u00e9riu?<\/strong><\/p>\n<p><em>Pribli\u017ene pred dvoma rokmi som sa s jedn\u00fdm zn\u00e1mym rozpr\u00e1val o vizu\u00e1lnej vyspelosti Slov\u00e1kov a ich vz\u0165ahu k vizu\u00e1lnemu umeniu. T\u00e1 vyspelos\u0165 je bohu\u017eia\u013e ve\u013emi n\u00edzka. M\u00f4j zn\u00e1my m\u00e1 bytostn\u00fd vz\u0165ah k umeniu a tak sa zrodil n\u00e1pad otvori\u0165 gal\u00e9riu, ktor\u00e1 by vystavovala diela s\u00fa\u010dasn\u00e9ho slovensk\u00e9ho umenia na mesa\u010dnej b\u00e1ze.Na\u0161li sme vhodn\u00e9 miesto v centre Bratislavy a u\u017e ke\u010f som do\u0148 prv\u00fd kr\u00e1t vst\u00fapil, poc\u00edtil som, \u017ee to miesto m\u00e1 siln\u00e9 fluidum a potenci\u00e1l nie\u010do \u013eu\u010fom odovzd\u00e1va\u0165. Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 mo\u017enos\u0165 gal\u00e9riu nav\u0161t\u00edvi\u0165, pozrie\u0165 si v\u00fdstavu a nie\u010do si odnies\u0165, nie nutne k\u00fapi\u0165. V m\u00e1ji napr\u00edklad chyst\u00e1me v\u00fdstavu S\u00e1ry Saudkovej.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Jeho \u017eivot pripom\u00edna americk\u00fd sen. Roden\u00fd \u010cechoslov\u00e1k za\u010dal za ve\u013ekou ml\u00e1kou s rozn\u00e1\u0161an\u00edm pizze a v priebehu rokov sa z neho stal jeden z najvychytenej\u0161\u00edch fotografov v Los Angeles. Medzi jeho najzn\u00e1mej\u0161\u00edch komer\u010dn\u00fdch klientov patrili prest\u00ed\u017ene m\u00f3dne zna\u010dky ako Guess, Prada, Speedo, filmov\u00e9 \u0161t\u00fadia Miramax, Dream Works, Sony Pictures \u010di Warner Bros, ale aj telev\u00edzie [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":1812,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[48],"tags":[],"class_list":["post-1811","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-umenie-a-kultura","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1811","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1811"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1811\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1859,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1811\/revisions\/1859"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1812"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1811"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1811"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1811"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}