{"id":1955,"date":"2013-10-03T17:13:29","date_gmt":"2013-10-03T15:13:29","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=1955"},"modified":"2013-10-03T17:14:17","modified_gmt":"2013-10-03T15:14:17","slug":"iran","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2013\/10\/iran\/","title":{"rendered":"Ir\u00e1n"},"content":{"rendered":"

O tom ako sme si u\u017eili Esfah\u00e1n a jeho rozpr\u00e1vkov\u00e9 me\u0161ity \u010di pal\u00e1ce, pri\u0161iel \u010das, aby sme sa pohli \u010falej. V na\u0161om pr\u00edpade ne\u0161lo o mal\u00fd k\u00fasok, ale hne\u010f poriadny kus, preto\u017ee na n\u00e1s \u010dakal takmer 500-kilometrov\u00fd presun na juh, do provincie Fars, ktor\u00fa presl\u00e1vili klenoty ako Pasargady, Perzepolis \u010di Shiraz. Presne za nimi sme sem pri\u0161li. Cestou z Esfah\u00e1nu n\u00e1m robili kulisy n\u00e1dhern\u00e9 \u0161picat\u00e9 kopce pohoria Zagros a aby sme si monot\u00f3nnu cestu nie\u010d\u00edm spr\u00edjemnili, vymysleli sme si nepl\u00e1nov\u00fa zast\u00e1vku na mieste zvanom Isad Chast. Zosuv p\u00f4dy premenil toto miesto na \u201emesto duchov\u201c a dnes jeho domy z\u00edvaj\u00fa pr\u00e1zdnotou. Obyvatelia si zbalili svoje veci a presunuli sa o p\u00e1r desiatok metrov \u010falej, kde \u017eij\u00fa dodnes. Ozdobou meste\u010dka je star\u00fd karavanser\u00e1j, kde sa zastavovali obchodn\u00e9 karav\u00e1ny. Odd\u00fdchli sme si pri \u010daji a k\u00e1ve, ktor\u00fa sme si navarili priamo pri mali\u010dkej me\u0161ite a pokra\u010dovali sme \u010falej. Po obednej prest\u00e1vke a \u010fal\u0161\u00edch dvoch stovk\u00e1ch kilometrov sa za\u010dali pribli\u017eova\u0165 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 Pasargady. Miesto, ktor\u00e9 si v\u0161imlo UNESCO, o\u010darilo aj n\u00e1s, najm\u00e4 hrobka K\u00fdra Ve\u013ek\u00e9ho, prv\u00e9ho v\u00fdznamn\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Achajmenovskej dynastie, ktor\u00e1 ovl\u00e1dala Perziu. Pozreli sme si aj zvy\u0161ky jeho pal\u00e1ca, na\u0161li K\u00fdrovu postavu na reli\u00e9foch, detailnej\u0161ie sme sa zad\u00edvali na klinopis, povedali si pre\u010do s\u00fa niektor\u00e9 pamiatky pomenovan\u00e9 po \u0160alam\u00fanovi, hoci s n\u00edm nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 a najviac \u010dasu sme str\u00e1vili pri hrobke tohto perzsk\u00e9ho velik\u00e1na. A\u017e po nej na n\u00e1s \u010dakal Shiraz.<\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Shiraz<\/h3>\n

Posledn\u00fd m\u00e1jov\u00fd de\u0148 sme str\u00e1vili v pr\u00edjemnom shirazskom opojen\u00ed. Nehovor\u00edm o v\u00edne, ktor\u00e9 kedysi mesto presl\u00e1vilo, preto\u017ee to je dnes v Ir\u00e1ne ofici\u00e1lne zak\u00e1zan\u00e9, ale hovor\u00edm o opojen\u00ed z mesta s baz\u00e1rov\u00fdmi uli\u010dkami, cibu\u013eovit\u00fdmi sv\u00e4ty\u0148ami, perzskou kuchy\u0148ou a hrobkou b\u00e1snika Haf\u00e9za. Pri tej sme sa zastavili hne\u010f r\u00e1no a vypo\u010duli si v perz\u0161tine b\u00e1se\u0148, ktorou je ozdoben\u00e1 mramorov\u00e1 hrobka Haf\u00e9za, b\u00e1snika l\u00e1sky. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 k nej prich\u00e1dzaj\u00fa stovky \u010di tis\u00edcky Ir\u00e1ncov, preto\u017ee patr\u00ed k ikon\u00e1m krajiny. Nehovor\u00edme o n\u00fatenej ikone, ale takej, ku ktorej \u013eudia vzhliadnu s re\u0161pektom a obdivom. Hovor\u00ed sa, \u017ee ka\u017ed\u00fd Ir\u00e1nec m\u00e1 doma Kor\u00e1n a zbierku Haf\u00e9zov\u00fdch b\u00e1sni Div\u00e1n. Niektor\u00ed v\u0161ak dodaj\u00fa, \u017ee druh\u00e1 spomenut\u00e1 kniha je pre nich cennej\u0161ia. Vonku pred hrobkou sme stretli mu\u017eov s farebn\u00fdmi l\u00edstkami, ktor\u00e9 vyber\u00e1 andulka svoj\u00edm zob\u00e1kom, a tak si niektor\u00ed z n\u00e1s nechali vybra\u0165 svoj \u0161\u0165astn\u00fd ver\u0161. Presunuli sme sa do centra k sv\u00e4tyni \u0160\u00e1ch \u010cer\u00e1ch, kde je pochovan\u00fd brat 8. em\u00e1ma Rezu (toho e\u0161te len nav\u0161t\u00edvime v Mashade). \u017deny z na\u0161ej skupinky sa zahalili do \u010d\u00e1dorov a ako bytosti stra\u0161iace na hradoch sa prech\u00e1dzali n\u00e1mest\u00edm, pri\u010dom p\u00fatali poh\u013eady azda v\u0161etk\u00fdch naokolo. Str\u00e1\u017enik n\u00e1s pri\u0161iel upozorni\u0165 na nieko\u013eko vybiehaj\u00facich vlasov spod \u0161atky, ale o chv\u00ed\u013eku u\u017e bolo v\u0161etko v poriadku. Dnu sme sa s\u00edce nedostali, ale vynahradili sme si to v starej historickej me\u0161ite Atigh, ktor\u00e1 si pam\u00e4t\u00e1 desa\u0165 storo\u010d\u00ed. Aby sme zbierku najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch me\u0161\u00edt zav\u0155\u0161ili, ocitli sme sa aj v me\u0161ite Vakil, ktor\u00fa nechal postavi\u0165 panovn\u00edk Karim Khan z dynastie Zand. Pr\u00e1ve on sa v polovici 18. storo\u010dia rozhodol, \u017ee bude Shiraz hlavn\u00fdm mestom a pod jeho taktovkou mesto r\u00e1stlo do kr\u00e1sy. Vo vn\u00fatri sme na\u0161li kr\u00e1sny mramorov\u00fd minbar z mramoru privezen\u00e9ho zo severu krajiny. Star\u00fd pr\u00edbeh hovor\u00ed, \u017ee ke\u010f Karim Khan, videl ko\u013eko st\u00e1l transport tohto umeleck\u00e9ho diela, tak si povzdychol, \u017ee by ho lacnej\u0161ie vy\u0161lo, keby ho nechal spravi\u0165 zo zlata priamo v Shiraze. Shiraz, to nie s\u00fa len me\u0161ity, ale predov\u0161etk\u00fdm zauj\u00edmav\u00fd baz\u00e1r rozlievaj\u00faci sa do v\u0161etk\u00fdch smerov. Ponorili sme sa do neho, ochutnali \u010fal\u0161\u00ed bonb\u00f3nik perzskej kuchyne s n\u00e1zvom dizi a nau\u010dili sa, ako si ho pripravi\u0165. Na za\u010diatok dostanete len hrniec \u010di obrovsk\u00fd poh\u00e1r, kde v polievke pl\u00e1va kusy zeleniny, zemiakov \u010di m\u00e4sa a k tomu stoj\u00ed na stole in\u0161trument podobn\u00fd mohutnej pe\u010diatke s dr\u017eadlom. \u0160\u0165ava sa preleje do misky a zvy\u0161n\u00fa zmes treba roztla\u010di\u0165 na ka\u0161u. A\u017e potom je dizi pripraven\u00e9 k obedu. Teraz u\u017e ka\u017ed\u00fd bez zav\u00e1hania bude vedie\u0165, ako na to. Po obede sme si vychutnali baz\u00e1rov\u00fa atmosf\u00e9ru, t\u00falali sa, nakupovali drobnosti a zav\u00edtali na miesto, odkia\u013e Karim Khan Shirazu vl\u00e1dol. Vedeli ste, \u017ee aj Shiraz m\u00e1 svoju \u0161ikm\u00fa ve\u017eu? Never\u00edte? Pozrite si na\u0161e fotky, ke\u010f sa vr\u00e1time. Jeden z basti\u00f3nov pevnosti Karima Khana toti\u017e le\u017e\u00ed na nerovnom podlo\u017e\u00ed a jeho statiku naru\u0161ili aj k\u00fapele, ktor\u00e9 sa prakticky pod n\u00edm nach\u00e1dzaj\u00fa. To zapr\u00ed\u010dinilo, \u017ee jedna z ve\u017e\u00ed sa nahla a dnes patr\u00ed k symbolom mesta. Stretli sme aj samotn\u00e9ho Karima Khana, hoci len figur\u00ednu, ale aj tak to bola zauj\u00edmav\u00e1 n\u00e1v\u0161teva v jeho dome. Napokon sme sa presunuli do rajskej z\u00e1hrady Eram s n\u00e1dhern\u00fdm kad\u017earsk\u00fdm pal\u00e1com. U\u017e sme tak vytr\u00e9novan\u00ed, \u017ee akon\u00e1hle sa pozrieme na kachli\u010dky, hne\u010f vieme, \u010di patrili do Kad\u017earsk\u00e9ho alebo Safavidskeho obdobia. V z\u00e1hrad\u00e1ch Eram sme str\u00e1vili pr\u00edjemn\u00fa hodinku t\u00falan\u00edm sa pomedzi vysok\u00e9 stromy \u010di ru\u017ee alebo posed\u00e1van\u00edm v tieni pri zmrzline \u010di \u0161\u0165av\u00e1ch z \u010derstv\u00e9ho ovocia. Minul\u00fd rok zaradilo UNESCO z\u00e1hradu Eram do svojho zoznamu a dali sme im za pravdu, \u017ee naozaj opr\u00e1vnene. Ve\u010der sme tr\u00e1vili v \u010dajovni len p\u00e1r metrov od hrobky b\u00e1snika Haf\u00e9za. Pop\u00edjali sme \u010dierny \u010daj s cukrom, d\u017e\u00fas z gran\u00e1tov\u00fdch jab\u013ak, rozpr\u00e1vali sme sa, fotili sme sa s dom\u00e1cimi a u\u017e\u00edvali sme si pr\u00edjemn\u00fd ve\u010der, ke\u010f sa ochladilo, preto\u017ee dnes sme tu mali cez<\/p>\n

35 stup\u0148ov. Zajtra n\u00e1s \u010dak\u00e1 Perzepolis!<\/p>\n

 <\/p>\n

Mashad<\/h3>\n

E\u0161te len v\u010dera r\u00e1no sme opustili polop\u00fa\u0161tny svet hlinen\u00e9ho mesta Yazd a u\u017e m\u00e1me pocit, \u017ee sme tam boli poriadne d\u00e1vno. Je to v\u0161ak t\u00fdm, \u017ee sa okolo n\u00e1s st\u00e1le \u010dosi zauj\u00edmav\u00e9ho deje. Posledn\u00fd de\u0148 v Yazde sme sa vybrali objavova\u0165 okolie tohto zauj\u00edmav\u00e9ho mesta. Hne\u010f r\u00e1no sme sa ocitli pod vysok\u00e1nskou skalou, v ktorej je terasovito vystavan\u00e1 dedinka Chak Chak. Patr\u00ed k p\u00fatnick\u00fdm zoroastri\u00e1nskym miestam a pr\u00edpravy na ka\u017edoro\u010dn\u00fa p\u00fa\u0165 u\u017e boli v plnom pr\u00fade. Pre\u0161li sme desiatky schodov a\u017e sme vyst\u00fapili k chr\u00e1mu Piri-e Sabz s posv\u00e4tn\u00fdm plame\u0148om, ktor\u00fd v\u0161ak u\u017e nehor\u00ed ako v yazdskom Ate\u0161k\u00e1de, ale u\u017e len tlie. Posadali sme si v jaskyni a len nas\u00e1vali atmosf\u00e9ru tohto pr\u00edjemn\u00e9ho miesta. Ticho preru\u0161ovalo len pravideln\u00e9 kvapkanie z kamennej strechy jaskyne. Pr\u00e1ve tento zvuk dal n\u00e1zov cel\u00e9mu miestu, preto\u017ee Chak Chak znamen\u00e1 v preklade \u201ekvap kvap\u201c. Pod\u013ea legendy sa tu po\u010das arabsk\u00e9ho vp\u00e1du ukryla sasanovsk\u00e1 princezn\u00e1 a objavil sa jej prame\u0148 s vodou. Nech je ako chce, pravdou je, \u017ee tu zo sk\u00e1l vytek\u00e1 \u017eivotodarn\u00e1 tekutina a v\u010faka nej si zo sk\u00e1l raz\u00ed cestu aj nieko\u013eko mohutn\u00fdch stromov. U\u017eili sme si aj poh\u013eady na okolit\u00e9 \u0161t\u00edty h\u00f4r, p\u00fa\u0161tnu rovinu a presunuli sme sa do meste\u010dka Meyod. Tu na n\u00e1s \u010dakal n\u00e1dhern\u00fd hrad Narein, ktor\u00fd si tie\u017e pam\u00e4t\u00e1 Sasanovsk\u00fa r\u00ed\u0161u, ale aj v\u0161etky ostatn\u00e9, ktor\u00e9 po nej nast\u00fapili. Po tom ako sme zdolali Chak Chak, sme si nemohli necha\u0165 ujs\u0165 ani najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 miesto hradu a o p\u00e1r min\u00fat sme st\u00e1li hore a h\u013eadeli na hlinen\u00e9 mesto pod nami. P\u00f4sobilo naozaj kr\u00e1sne. Hlinen\u00e1 architekt\u00fara, sem-tam rozpadnut\u00e1, sem-tam st\u00e1le v jednej kope, ob\u010das sa vystr\u010dil minaret, badgh\u00edry, z\u00e1hrady a v dia\u013eke st\u00e1li modern\u00e9 budovy. Meybod si mus\u00ed z\u00edska\u0165 ka\u017ed\u00e9ho. V starom karavanseraji, kde sa zastavovali karav\u00e1ny, sme si odd\u00fdchli pri obede a sk\u00f4r ako ako sme Meybod opustili, sme nazreli do budovy starej po\u0161ty s v\u00fdstavou zn\u00e1mok a do starobylej chladni\u010dky pripom\u00ednaj\u00facej pyram\u00eddu. Pred t\u00fdm, ne\u017e sme sa vr\u00e1tili nazad do Yazdu, sme sa e\u0161te zastavili pri zauj\u00edmavej Piatkovej me\u0161ite v meste Ardakan. A\u017e po nej sme sa mohli vr\u00e1ti\u0165 a rozp\u0155chli sme sa do mesta alebo na \u010daj na na\u0161e n\u00e1dvorie.<\/p>\n

Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no sme nasadli do lietadla a o tis\u00edc kilometrov \u010falej sme vyst\u00fapili na severov\u00fdchode krajiny v meste Mashad. \u0164a\u017eko by sme v Ir\u00e1ne h\u013eadali posv\u00e4tnej\u0161ieho miesta, ne\u017e Mashad, v ktorom sa pr\u00e1ve nach\u00e1dzame. Sv\u00e4ty\u0148a 8. \u0161i\u00edtskeho em\u00e1ma Rezu je magnetom pre p\u00fatnikov a ka\u017edoro\u010dne ich sem pritiahne cez 10 mili\u00f3nov. D\u00e1 sa to v\u00f4bec predstavi\u0165? Kr\u00e1tko po pr\u00edlete sme Mashad opustili a vydali sa do 25 kilometrov vzdialen\u00e9ho meste\u010dka T\u00fas. Tu sme sa poprech\u00e1dzali v pr\u00edjemnom parku, ktor\u00e9mu dominuje hrobka \u201eperzsk\u00e9ho Shakespeara\u201c Ferd\u00fasiho. Je mimoriadne ob\u013e\u00faben\u00fd nielen pre svoje dielo \u0160\u00e1hn\u00e1me, ale najm\u00e4 preto \u017ee sa rozhodol p\u00edsa\u0165 perzsky v \u010dasoch, kedy hrozilo, \u017ee sa tu bude hovori\u0165 arabsky. Jeho hrobku nav\u0161tevuj\u00fa cel\u00e9 rodiny, ir\u00e1nske z\u00e1jazdy a fotka s hrobkou patr\u00ed k povinnej v\u00fdbave dom\u00e1cich. Neobi\u0161li sme ani hrobku abb\u00e1sovskeho kalifa Har\u00fana al-Ra\u0161\u00edda a a\u017e potom sme sa mohli vyda\u0165 v p\u00fatnick\u00fdch stop\u00e1ch a nav\u0161t\u00edvi\u0165 obrovit\u00e1nsku sv\u00e4ty\u0148u Em\u00e1ma Rezu. Toho tu v roku 817 otr\u00e1vil kalif Ma\u00b4m\u00fan a odvtedy sem pr\u00fadia p\u00fatnici oplak\u00e1va\u0165 jeho smr\u0165. Pri hlavnej br\u00e1ne si n\u00e1s vyzdvihol miestny sprievodca, \u017eeny sa zahalili do \u010d\u00e1dorov, fotoapar\u00e1ty sme museli necha\u0165 v autobuse a prech\u00e1dzame sa n\u00e1dvoriami, ktor\u00e9 s\u00fa vy\u010dlenen\u00e9 aj pre nemoslimov. Stavby okolo n\u00e1s s\u00fa fascinuj\u00face. Zlat\u00e9 minarety sa t\u00fd\u010dia tesne pri kopule celej zo zlata, do toho tis\u00edcky obklada\u010diek, kachli\u010diek, mramorov\u00e9 n\u00e1mestia, koberce a stovky oddychuj\u00facich p\u00fatnikov. \u010clovek vn\u00edma energiu toho miesta, hoci sa nem\u00f4\u017ee pozrie\u0165 dnu k hrobke samotnej. Priv\u00edtali n\u00e1s aj v n\u00e1v\u0161tevn\u00edckom centre a ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s dostal mal\u00fd dar\u010dek. Vraj sem tento rok e\u0161te slovensk\u00e1 skupinka nezav\u00edtala. Ve\u010der sme str\u00e1vili v \u010dajovni Hazardestan, ktor\u00e1 patr\u00ed k najkraj\u0161\u00edm v celom Ir\u00e1ne. Ochutnali sme n\u00e1poj z ru\u017e\u00ed, pra\u017een\u00fd c\u00edcer, dy\u0148u, mel\u00f3ny, z\u00e1zvorov\u00e9 sladkosti, kol\u00e1\u010diky, puding a napokon aj \u010daj, za ktor\u00fdm sme tam pri\u0161li. \u010cajov\u0148a pripom\u00edna m\u00fazeum pln\u00e9 tradi\u010dn\u00fdch vec\u00ed. Posedeli sme a i\u0161li si odd\u00fdchnu\u0165 pred \u010fal\u0161\u00edm d\u0148om.<\/p>\n

Po na\u0161ej prvej mashadskej noci sme nasadli do n\u00e1\u0161ho autobusu a vydali sa do okolia mesta, aby sme viac spoznali provinciu Chorasan Razav\u00ed. P\u00e1r desiatok kilometrov za Mashadom sa n\u00e1m popri ceste uk\u00e1zal kr\u00e1sny karavanser\u00e1j Fakhr Davood, tak by bola \u0161koda ob\u00eds\u0165 ho len tak. Fakhr Davood sa pova\u017euje za najkraj\u0161iu stavbu svojho druhu z obdobia vl\u00e1dy Safavidov a dokonca sa n\u00e1m za mal\u00fd bak\u0161i\u0161 podarilo prehovori\u0165 str\u00e1\u017enika, aby n\u00e1m otvoril aj strechu a mohli sme sa po nej prejs\u0165. M\u00e1me tak o z\u00e1\u017eitok naviac. Na\u0161im cie\u013eom bolo miesto Ni\u0161ap\u00far, ktor\u00e9 presl\u00e1vil Omar Chajj\u00e1m. B\u00e1snik, matematik, astron\u00f3m \u010di filozof. Pred t\u00fdm, ako sme sa dostali k jeho hrobke, sme sa ocitli pri hrobka maliara Kamala-o-Molka a \u010fal\u0161ieho z ni\u0161ap\u00farskych b\u00e1snikov Attar\u00edho. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm l\u00e1kadlom bola aj tak hrobka Omara Chajj\u00e1ma. Pod \u0148ou sme si vypo\u010duli jednu z jeho sl\u00e1vnych b\u00e1sni priamo v perz\u0161tine a napokon sme si sadli do pr\u00edjemnej \u010dajovne na \u0161afr\u00e1nov\u00fd \u010daj. Dal by sa tam h\u00e1dam str\u00e1vi\u0165 aj cel\u00fd de\u0148. Po chutnom obede sme si spravili e\u0161te jednu zauj\u00edmav\u00fa zast\u00e1vku na mieste zvanom Qadamgah. V preklade znamen\u00e1 \u201emiesto \u0161\u013eapaje\u201c a pod\u013ea legendy tu nechal odtla\u010dky svojich n\u00f4h Em\u00e1m Reza, ke\u010f putoval do Mashadu. P\u00fatnici sa tu zastavuj\u00fa s ve\u013ekou intenzitou a ka\u017ed\u00fd z nich si odn\u00e1\u0161a bandasku pln\u00fa vody. Ako inak, aj miestny prame\u0148 poch\u00e1dza od Em\u00e1ma Rezu a tak \u013eudia veria v jeho lie\u010div\u00e9 \u00fa\u010dinky. Pomotali sme sa parkom, nahliadli do pekne zdobenej sv\u00e4tyne, pozreli si odtla\u010dky a pomali\u010dky sme sa mohli vr\u00e1ti\u0165 do Mashadu. Rozliezli sme sa po meste, baz\u00e1roch, niektor\u00ed sa vr\u00e1tili k sv\u00e4tyni, rob\u00edme posledn\u00e9 n\u00e1kupy, preto\u017ee zajtra r\u00e1no n\u00e1s \u010dak\u00e1 prelet do Teher\u00e1nu a posledn\u00e1 ir\u00e1nska noc.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

O tom ako sme si u\u017eili Esfah\u00e1n a jeho rozpr\u00e1vkov\u00e9 me\u0161ity \u010di pal\u00e1ce, pri\u0161iel \u010das, aby sme sa pohli \u010falej. V na\u0161om pr\u00edpade ne\u0161lo o mal\u00fd k\u00fasok, ale hne\u010f poriadny kus, preto\u017ee na n\u00e1s \u010dakal takmer 500-kilometrov\u00fd presun na juh, do provincie Fars, ktor\u00fa presl\u00e1vili klenoty ako Pasargady, Perzepolis \u010di Shiraz. Presne za nimi sme […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":1956,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-1955","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-real-estate","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1955","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1955"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1955\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1959,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1955\/revisions\/1959"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1956"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1955"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1955"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1955"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}