{"id":1985,"date":"2013-10-03T18:59:40","date_gmt":"2013-10-03T16:59:40","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=1985"},"modified":"2013-10-03T18:59:40","modified_gmt":"2013-10-03T16:59:40","slug":"prerusena-piesen","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2013\/10\/prerusena-piesen\/","title":{"rendered":"Preru\u0161en\u00e1 piese\u0148"},"content":{"rendered":"<p><span style=\"font-size: 13px;\">Projekt \u201ePreru\u0161en\u00e1 piese\u0148\u201d je v tohtoro\u010dnom v\u00fdstavnom programe Slovenskej n\u00e1rodnej gal\u00e9rie tzv. blockbuster, tzn. v\u00fdstava sez\u00f3ny. V\u00fdstava je venovan\u00e1 umeniu sorely \u2013 socialistick\u00e9ho realizmu v jeho za\u010diatkoch, teda v tzv. stalinskom obdob\u00ed v prvej polovici p\u00e4\u0165desiatych rokov 20. storo\u010dia, ke\u010f bolo umenie diktovan\u00e9, sledovan\u00e9 a financovan\u00e9 novou politickou garnit\u00farou.<\/span><\/p>\n<h3><\/h3>\n<h3>O v\u00fdstave<\/h3>\n<p>T\u00e1to v\u00fdstava je prv\u00e1, ktor\u00e1 po roku 1989 d\u00f4sledne mapuje jedno obdobie ofici\u00e1lneho pr\u00fadu, tzv. umenia socialistick\u00e9ho realizmu stalinsk\u00e9ho typu alebo sorely \u2013 ako sa v krajin\u00e1ch b\u00fdval\u00e9ho \u010ceskoslovenska zau\u017e\u00edvalo. N\u00e1v\u0161tevn\u00edkom Esterh\u00e1zyho pal\u00e1ca predstav\u00ed ikonick\u00e9 umeleck\u00e9 diela z d\u00f4sledne prevetran\u00fdch z\u00e1kut\u00ed depozit\u00e1rov slovensk\u00fdch gal\u00e9ri\u00ed i m\u00faze\u00ed. V\u00fdtvarn\u00fd materi\u00e1l, ktor\u00fd sa na v\u00fdstave prezentuje, je takmer bez v\u00fdhrad vybran\u00fd zo Slovenska. \u010ceskoslovensk\u00fd historiografick\u00fd a interpreta\u010dn\u00fd kontext v\u0161ak bude zrejm\u00fd z mnoh\u00fdch cit\u00e1tov a vyhl\u00e1sen\u00ed a je ponechan\u00fd v p\u00f4vodnom jazyku.<\/p>\n<p>\u0164a\u017eisko je postaven\u00e9 na expon\u00e1toch z oblasti ma\u013eby, plastiky, kresby a architekt\u00fary umenia socialistick\u00e9ho realizmu v p\u00e4\u0165desiatych rokoch. Na v\u00fdstave tak bud\u00fa po rokoch verejnosti predstaven\u00e9 diela, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s pozn\u00e1 z \u010d\u00edtaniek, chodieb \u0161k\u00f4l a \u00faradov. Mo\u017enos\u0165 konfront\u00e1cie s origin\u00e1lom pripom\u00ednaj\u00facim pre niekoho nostalgick\u00fa minulos\u0165 bude z\u00e1rove\u0148 pr\u00edle\u017eitos\u0165ou zisti\u0165, ako tieto diela vznikali a ako ich dikt\u00e1t kult\u00farnej politiky spoluutv\u00e1ral.<\/p>\n<p>V\u00fdstava m\u00e1 ur\u010den\u00fd svoj smer prehliadky, a to hlavne z d\u00f4vodu nadv\u00e4znosti jednotliv\u00fdch t\u00e9m, ktor\u00fdch je spolu dvan\u00e1s\u0165. K v\u00fdrazn\u00fdm dielam, ktor\u00e9 n\u00e1v\u0161tevn\u00edci v\u00fdstavy uvidia, ur\u010dite patr\u00ed napr\u00edklad sl\u00e1vny portr\u00e9t J\u00faliusa Fu\u010d\u00edka od Maxa \u0160vabinsk\u00e9ho z N\u00e1rodnej gal\u00e9rie v Prahe, prekvapen\u00edm v\u00fdstavy je ur\u010dite monument\u00e1lna \u0161es\u0165metrov\u00e1 opona od Martina Benku vytvoren\u00e1 pre Arm\u00e1dne divadlo v Martine. Okrem obrazov, plast\u00edk a architektonick\u00fdch n\u00e1vrhov je tie\u017e pripraven\u00fdch nieko\u013eko dobov\u00fdch \u201echu\u0165oviek\u201c, nakomponovan\u00fdch tak, aby si okrem z\u00e1\u017eitku a mo\u017eno nostalgick\u00e9ho obzretia div\u00e1k odniesol aj pou\u010denie. Uvedom\u00ed si pritom mechanizmus prepojenia politiky a umenia, ktor\u00e9 nie je v\u00fdlu\u010dne dom\u00e9nou obdobia socializmu, ale v istej miere je aktu\u00e1lne v ka\u017edom historickom obdob\u00ed.<\/p>\n<h3><\/h3>\n<h3>Nie\u010do z hist\u00f3rie<\/h3>\n<p>V roku 1948 bola ofici\u00e1lne ohl\u00e1sen\u00e1 nov\u00e1 kult\u00farna politika, ktor\u00e1 bola \u00fazko zviazan\u00e1 s propagandou politick\u00e9ho usporiadania krajiny. V umen\u00ed to znamenalo dikt\u00e1t obsahu \u2013 uprednost\u0148ovali sa budovate\u013esk\u00e9 t\u00e9my, portr\u00e9ty dom\u00e1cich i sovietskych \u0161t\u00e1tnikov, ale i umeleck\u00e9 formy \u2013 po moderne bol zrazu \u017eiadan\u00fd realizmus. Po Febru\u00e1ri 1948 vych\u00e1dzala \u010deskoslovensk\u00e1 kult\u00farna politika z doktr\u00edny socialistick\u00e9ho realizmu, presadzovan\u00e9ho v sovietskom Rusku od polovice tridsiatych rokov. Problematika kult\u00fary, a teda aj v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia sorely, je v tomto obdob\u00ed zvl\u00e1\u0161\u0165 \u00fazko zviazan\u00e1 s politickou situ\u00e1ciou. Na jednej strane s\u00fa m\u00ed\u013enikom udalosti Febru\u00e1ra 1948, ke\u010f sa za\u010dala doktr\u00edna presadzova\u0165 prostredn\u00edctvom kult\u00farnej politiky, na strane druhej obdobie sorely uzatv\u00e1raj\u00fa udalosti vypl\u00fdvaj\u00face zo Stalinovej smrti (1953). D\u00f4sledky \u201eodhalenia kultu osobnosti\u201c sa za\u010dali v \u010ceskoslovensku prejavova\u0165 a potvrdzova\u0165 na zjazdoch a\u017e v roku 1956, a a\u017e vtedy sa u n\u00e1s skon\u010dilo stalinsk\u00e9 \u0161t\u00e1dium socializmu a \u201evulgariz\u00e1torsk\u00e9 tendencie boli pr\u00edkro ods\u00faden\u00e9\u201c. N\u00e1zov v\u00fdstavy u pam\u00e4tn\u00edkov evokuje rovnomenn\u00fd film z roku 1960, venovan\u00fd l\u00e1ske medzi gruz\u00ednskou lek\u00e1rkou a slovensk\u00fdm vojakom po\u010das druhej svetovej vojny, \u010do v\u0161ak logicky (t\u00e9ma a rok vzniku) nebol d\u00f4vod, ale in\u0161pir\u00e1cia pre t\u00fato vo\u013ebu. Preru\u0161en\u00e1 piese\u0148 poukazuje na postavenie tohto obdobia v \u0161ir\u0161om kontexte dej\u00edn umenia, kde je n\u00e1stup umenia socialistick\u00e9ho realizmu vn\u00edman\u00fd ako preru\u0161enie pr\u00edbehu umenia moderny.<\/p>\n<p>Amb\u00edciou v\u00fdstavy Preru\u0161en\u00e1 piese\u0148 je poda\u0165 obraz umenia svojej doby a z\u00e1rove\u0148 odpoveda\u0165 na niektor\u00e9 frekventovan\u00e9 aj menej kladen\u00e9 ot\u00e1zky. Je v\u0161etko umenie objednan\u00e9 a k\u00fapen\u00e9 zo \u0161t\u00e1tnych prostriedkov ako prejav socialistick\u00e9ho realizmu z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu skuto\u010dne socialistick\u00fdm realizmom? Ako posudzova\u0165 umeleck\u00fa kvalitu jednotliv\u00fdch diel, k akej norme \u201eumeleckosti\u201c ju vz\u0165ahova\u0165? Do ak\u00e9ho r\u00e1mca mo\u017eno sorelu zasadi\u0165 \u2013 dnes, ke\u010f sme svedkami r\u00facania ned\u00e1vnych r\u00e1mcov a budovania nov\u00fdch?<br \/>\nS\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy s\u00fa aj sprievodn\u00e9 podujatia ako diskusie, v\u00fdklady a \u010d\u00edta\u010dky.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Projekt \u201ePreru\u0161en\u00e1 piese\u0148\u201d je v tohtoro\u010dnom v\u00fdstavnom programe Slovenskej n\u00e1rodnej gal\u00e9rie tzv. blockbuster, tzn. v\u00fdstava sez\u00f3ny. V\u00fdstava je venovan\u00e1 umeniu sorely \u2013 socialistick\u00e9ho realizmu v jeho za\u010diatkoch, teda v tzv. stalinskom obdob\u00ed v prvej polovici p\u00e4\u0165desiatych rokov 20. storo\u010dia, ke\u010f bolo umenie diktovan\u00e9, sledovan\u00e9 a financovan\u00e9 novou politickou garnit\u00farou. O v\u00fdstave T\u00e1to v\u00fdstava je prv\u00e1, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":1986,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[48],"tags":[],"class_list":["post-1985","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-umenie-a-kultura","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1985","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1985"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1985\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1995,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1985\/revisions\/1995"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1986"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1985"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1985"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1985"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}