{"id":2069,"date":"2013-10-04T19:55:52","date_gmt":"2013-10-04T17:55:52","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=2069"},"modified":"2013-10-04T19:56:29","modified_gmt":"2013-10-04T17:56:29","slug":"na-zdravie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2013\/10\/na-zdravie\/","title":{"rendered":"Na zdravie"},"content":{"rendered":"

Agroturistika je hor\u00facim hitom v\u0161etk\u00fdch cestovate\u013eov, ktor\u00ed sp\u00e1jaj\u00fa cestovanie s p\u00f4\u017eitkami. Vyh\u013ead\u00e1van\u00fdmi turistick\u00fdmi cie\u013emi s\u00fa najm\u00e4 vin\u00e1rske regi\u00f3ny. Ne\u010dudo. Spojenie podmanivej krajiny s kvalitn\u00fdm v\u00ednom je neodolate\u013en\u00e9.<\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Taliansko<\/h3>\n

Cel\u00e9 Taliansko je jedna ve\u013ek\u00e1 vin\u00e1rska oblas\u0165. Ro\u010dne sa v krajine presl\u00e1venej gastron\u00f3miou vyrob\u00ed osemdesiat mili\u00f3nov hektolitrov v\u00edna, \u010do predstavuje \u0161tvrtinu svetovej produkcie. Trad\u00edcia pestovania vinnej r\u00e9vy a v\u00fdroby v\u00edna je v Taliansku star\u00e1 vy\u0161e tritis\u00edc rokov. Spolu s rozmanitos\u0165ou odr\u00f4d v\u00edna, m\u00f4\u017ee Taliansko prekona\u0165 h\u00e1dam jedine Franc\u00fazsko. V s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa talianske v\u00edna neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou ju\u017eanskej kuchyne. Na stoloch sa objavuj\u00fa \u013eahk\u00e9, jednoducho konzumovate\u013en\u00e9 v\u00edna, ale aj neuverite\u013ene pln\u00e9, komplexn\u00e9 a sl\u00e1vne v\u00edna ako Barolo, Brunello di Montalcino \u010di Vino Nobile di Montepulciano. Legendou a najzn\u00e1mej\u0161\u00edm predstavite\u013eom taliansk\u00e9ho vin\u00e1rstva je Chianti. Asi ka\u017ed\u00fd sa stretol na dovolenke s \u013eahko perliv\u00fdm Lambruskom \u010di \u0161umiv\u00fdm Asti Spumante. Najrozpr\u00e1vkovej\u0161\u00edm talianskym regi\u00f3nom je Tosk\u00e1nsko. Presl\u00e1vili ho odrody \u010derven\u00e9ho v\u00edna a pr\u00e1ve ono je domovom Chianti. Jeho kuchy\u0148a a pr\u00edrodn\u00e9 a historick\u00e9 pamiatky z tejto oblasti spravili jednu z naj\u017eiadanej\u0161\u00edch turistick\u00fdch destin\u00e1ci\u00ed sveta a miestom ako stvoren\u00fdm pre prenikanie do tajov tradi\u010dn\u00fdch odr\u00f4d v\u00edna.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010cierna hora<\/h3>\n

Neraz prehliadan\u00e1 krajina na Balk\u00e1nskom poloostrove je prekr\u00e1sna krajina pln\u00e1 kontrastov. Na jednej strane vytv\u00e1ra pr\u00edrodn\u00fa hranicu Jadransk\u00e9 more, na druhej strane vysok\u00e9 a skalnat\u00e9 hory. Krajina m\u00e1 prekvapivo dlh\u00fa vin\u00e1rsku trad\u00edciu. Prv\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 zmienky poch\u00e1dzaj\u00fa a\u017e z druh\u00e9ho storo\u010dia pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Najstar\u0161ou a p\u00f4vodnou oblas\u0165ou pestovania vinnej r\u00e9vy s\u00fa brehy jazera Skadar, kde sa zberalo hrozno e\u0161te v obdob\u00ed pred R\u00edmskou r\u00ed\u0161ou. Zlat\u00fd vek vinohradn\u00edctva nastal v krajine medzi dvoma svetov\u00fdmi vojnami. V\u010faka skvel\u00fdm pod-mienkam na pestovanie a v\u00fdrobu v\u00edna zakr\u00e1tko v\u00edno z \u010ciernej hory zabodovalo v medzin\u00e1rodn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach. Prv\u00fdm \u00faspechom bola svetov\u00e1 v\u00fdstava v\u00edn v Lond\u00fdne, Wine Exhibition, kde v\u00edna z Montenegro vyhrali kateg\u00f3riu Kvalitn\u00e9 v\u00edna z ro\u010dn\u00edka 1907. Zlom pri\u0161iel po vojne a n\u00e1stupe komunizmu. V s\u00fa\u010dasnosti sa na \u00fazem\u00ed \u010ciernej hory nach\u00e1dza 4300 hekt\u00e1rov vin\u00edc. Najtypickej\u0161ou odrodou je lok\u00e1lna modr\u00e1 odroda Vranac a biela Krsta\u010d.<\/p>\n

 <\/p>\n

Franc\u00fazsko<\/h3>\n

V oblasti Bordeaux rast\u00fa ako huby po da\u017edi nielen vinice, ale aj prvotriedne hotely a re\u0161taur\u00e1cie. Agroturistika v tomto kraji lahodn\u00fdch v\u00edn v\u0161etk\u00fdch druhov kvitne ako nikde inde. Milovn\u00edci lahodn\u00e9ho moku aj cestovatelia z cel\u00e9ho sveta sem radi zabl\u00fadia kv\u00f4li \u0161armantn\u00e9mu, typicky franc\u00fazskemu prostrediu, \u0161pi\u010dkov\u00fdm slu\u017eb\u00e1m a gastron\u00f3mii. Nemenej sl\u00e1vnym je regi\u00f3n Champagne-Ardenne, ktor\u00fd pozn\u00e1 cel\u00fd svet najm\u00e4 v\u010faka produkcii \u0161ampansk\u00e9ho. Je to z\u00e1rove\u0148 jedin\u00fd regi\u00f3n sveta, kde sa \u201ebublinky“ sm\u00fa naz\u00fdva\u0165 \u201e\u0161ampansk\u00fdm“. Regi\u00f3n s upraven\u00fdmi vinohradmi zasaden\u00fdmi do pitoreskn\u00e9ho prostredia, n\u00e1dhern\u00fdmi star\u00fdmi usadlos\u0165ami, bohatou hist\u00f3riou a unik\u00e1tnou kult\u00farou je aj rodiskom celebritn\u00fdch bubliniek Mo\u00ebt et Chandon, ktor\u00e9 nesm\u00fa ch\u00fdba\u0165 na \u017eiadnej oslave \u010di p\u00e1rty. A neostane len pri jednej f\u013ea\u0161i…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ma\u010farsko<\/h3>\n

Na\u0161i ma\u010farsk\u00ed susedia s\u00fa eur\u00f3pskou vin\u00e1rskou ve\u013emocou vo v\u00fdrobe bielych v\u00edn a z\u00e1rove\u0148 jedinou krajinou v\u00fdchodn\u00e9ho bloku, ktorej sa podarilo prerazi\u0165 na svetov\u00fd trh. Vin\u00e1rstvo tu m\u00e1 ve\u013emi dlh\u00fa trad\u00edciu a najviac kvitlo v stredoveku v 11. a 14. storo\u010d\u00ed. Ma\u010farsko presl\u00e1vili najm\u00e4 tokajsk\u00e9 v\u00edna, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa aj elix\u00edrom mladosti. Vyr\u00e1baj\u00fa sa zo zo\u0161\u00faveren\u00fdch hroznov\u00fdch bob\u00fa\u013e, napadnut\u00fdch u\u0161\u013eachtilou botryt\u00eddou. V\u00fdnimkou s\u00fa such\u00e9 v\u00edna s ozna\u010den\u00edm Tokaj Furmint. Tokajsk\u00e9 v\u00edno sa stalo ob\u013e\u00fabenou delikatesou na kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch dvoroch a Tokajsk\u00e1 vin\u00e1rska oblas\u0165 z\u00e1sobovala lahodn\u00fdm mokom aj rusk\u00fdch c\u00e1rov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Rak\u00fasko<\/h3>\n

Vin\u00e1rska hist\u00f3ria na\u0161ich susedov je star\u00e1 vy\u0161e 5000 rokov. Rak\u00fa\u0161ania ro\u010dne vypij\u00fa asi dvojn\u00e1sobok v\u00edna ne\u017e u n\u00e1s. Ale pom\u00e1haj\u00fa im v tom v zna\u010dnej miere aj turisti. Rak\u00fasko patr\u00ed medzi \u0161pi\u010dkov\u00fdch producentov najm\u00e4 bielych v\u00edn. Najzn\u00e1mej\u0161ou a najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou odrodou je Gr\u00fcner Veltliner. V oblasti Burgenland pri Neziderskom jazere sa vyr\u00e1baj\u00fa jedny z najlep\u0161\u00edch pr\u00edrodne sladk\u00fdch v\u00edn na svete.<\/p>\n

 <\/p>\n

Argent\u00edna<\/h3>\n

Krajinu rozkladaj\u00facu sa na ju\u017enom c\u00edpe Ameriky nepresl\u00e1vili len telenovely, ale aj v\u00edno. Dokonca sa pova\u017euje za piatu najv\u00e4\u010d\u0161iu vin\u00e1rsku krajinu sveta. Korene jej miestneho vinohradn\u00edctva siahaj\u00fa a\u017e do \u0160panielska. Po\u010das \u0161panielskej koloniz\u00e1cie Ju\u017enej Ameriky priviezol v roku 1557 Juan Cedr\u00f3n na toto \u00fazemie vinn\u00fa r\u00e9vu. Katol\u00edcki k\u0148azi, ktor\u00ed sa v Argent\u00edne us\u00eddlili, zakladali vinice okolo svojich kl\u00e1\u0161torov, aby z\u00edskali v\u00edno pre sv\u00e4t\u00e9 om\u0161e. Dnes je Argent\u00edna najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00fdrobcom v\u00edna v Ju\u017enej Amerike a piatym najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm na svete. Ro\u010dne vyprodukuje vy\u0161e 1200 mili\u00f3nov litrov v\u00edna. Podobne ako v susednom Chile je vinohradn\u00edctvo silno ovplyvnen\u00e9 Andami. V n\u00e1ru\u010d\u00ed ve\u013eh\u00f4r sa rozkladaj\u00fa hlavn\u00e9 vin\u00e1rske oblasti: Salta, La Rioja, San Juan, Catamarca, R\u00edo Negro a nov\u00fd Buenos Aires. Ide\u00e1lne teploty, dlh\u00e9 a slne\u010dn\u00e9 dni, n\u00edzke zr\u00e1\u017eky, optim\u00e1lna vlhkos\u0165 a siln\u00e9 vetry s\u00fa ide\u00e1lne podmienky ako stvoren\u00e9 na pestovanie tej najkvalitnej\u0161ej vinnej r\u00e9vy. Na \u010distom vzduchu a v\u010faka zavla\u017eovaniu priezra\u010dnou horskou vodou sa dar\u00ed mnoh\u00fdm odrod\u00e1m. Najzn\u00e1mej\u0161ou a najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou oblas\u0165ou pre pestovanie vini\u010da je oblas\u0165 Mendoza. Vyrob\u00ed sa tu viac ako 60 % produkcie argent\u00ednskeho v\u00edna a lahodn\u00fd mok je aj najsilnej\u0161\u00edm exportn\u00fdm artiklom oblasti.<\/p>\n

 <\/p>\n

Austr\u00e1lia<\/h3>\n

Spolo\u010dne s transportom trestancov sa v roku 1788 dostala do Austr\u00e1lie aj v\u00ednna r\u00e9va. V roku 1850 mlad\u00fd \u0160k\u00f3t James Busby priniesol sem prv\u00fdkr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo saden\u00edc, p\u00f4vodom z Franc\u00fazska a \u0160panielska, a tak sa prakticky za\u010dala vin\u00e1rska \u00e9ra u na\u0161ich protino\u017ecov. V\u00ednny boom v Austr\u00e1lii pri\u0161iel a\u017e po prvej svetovej vojne, kedy namiesto lacn\u00fdch, neraz nekvalitn\u00fdch sladk\u00fdch v\u00edn alebo surov\u00edn pre v\u00ednne brandy za\u010dala produkcia kvalitnej\u0161\u00edch such\u00fdch v\u00edn pod\u013ea vzoru vin\u00e1rskych ve\u013emoc\u00ed. V\u0161etky vin\u00e1rske regi\u00f3ny sa nach\u00e1dzaj\u00fa v chladnej\u0161om p\u00e1se lemuj\u00facom ju\u017en\u00e9 v\u00fdbe\u017eky kontinentu. Kol\u00edskou austr\u00e1lskeho vin\u00e1rstva je regi\u00f3n Hunter Valley v najv\u00fdchodnej\u0161ej \u010dasti New South Wales. Presl\u00e1ven\u00e9 je aj \u00fadolie Barossa Valley v ju\u017enej Austr\u00e1lii, najm\u00e4 v\u010faka odrode Shiraz a \u0161irokej palete \u010fal\u0161\u00edch druhov \u010derven\u00fdch v\u00edn. Na \u00fazem\u00ed je zachovan\u00e9 dedi\u010dstvo po nemeck\u00fdch pris\u0165ahovalcoch, ktor\u00ed tu kedysi v\u00edno za\u010dali pestova\u0165. Dych vyr\u00e1\u017ea aj p\u00f4sobiv\u00e1 scen\u00e9ria so zvlnen\u00fdmi pahorkami pokryt\u00fdmi vinicami. Vin\u00e1rsky priemysel je najr\u00fdchlej\u0161ie sa rozv\u00edjaj\u00facim odvetv\u00edm po\u013enohospod\u00e1rstva. Za posledn\u00fdch dvadsa\u0165 rokov si tieto pln\u00e9, buketn\u00e9 v\u00edna za prijate\u013en\u00fa cenu prerazili cestu do cel\u00e9ho sveta. V\u00e4\u010d\u0161ina v\u00fdvozu v\u00edna smeruje do anglicky hovoriacich kraj\u00edn ako Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, Nov\u00fd Z\u00e9land, Kanada, ale aj do Nemecka. Austr\u00e1lia m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na svetov\u00e9 vin\u00e1rstvo zo v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn mimo Eur\u00f3py. Zaviedla napr\u00edklad trend odklonu od klasick\u00fdch korkov\u00fdch z\u00e1tok a pre\u0161la na in\u00e9 typy uz\u00e1verov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kalifornia<\/h3>\n

T\u00fato \u010das\u0165 USA presl\u00e1vilo nielen v\u00fdborn\u00e9 v\u00edno, ale aj n\u00e1dhern\u00e1 krajina so stredomorskou kl\u00edmou. Ro\u010dne Nappa Valley pril\u00e1ka mili\u00f3ny milovn\u00edkov v\u00edna, ktor\u00ed nav\u0161t\u00edvia vy\u0161e \u0161tyristo v\u00fdrobcov. Nappa Valley v\u0161ak nie je jedinou kalifornskou oblas\u0165ou, ktor\u00e1 je vychyten\u00e1 svoj\u00edm v\u00ednom. Legend\u00e1rny spisovate\u013e Jack London nazval \u010fal\u0161\u00ed kalifornsk\u00fd v\u00ednny regi\u00f3n Sonoma Valley \u00fadol\u00edm mesiaca. Je presl\u00e1ven\u00fd n\u00e1dhern\u00fdmi vinohradmi produkuj\u00facimi zauj\u00edmav\u00e9 odrody bieleho v\u00edna, kr\u00e1sou tunaj\u0161ej krajiny a p\u00f4vabn\u00fdmi meste\u010dkami.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ju\u017en\u00e1 Afrika<\/h3>\n

Podobne ako Amerika a Austr\u00e1lia je Ju\u017en\u00e1 Afrika dnes m\u00f3dnou vin\u00e1rskou krajinou, ktorej v\u00edna dob\u00fdvaj\u00fa svet. Juhoafrick\u00e9 v\u00edna s\u00fa mlad\u00e9, svie\u017ee a prekvapia svojou eleganciou a \u010distotou. Trad\u00edciu vin\u00e1rstva zalo\u017eili v 17. storo\u010d\u00ed holandsk\u00ed pris\u0165ahovalci. V roku 1659 vytvoril zakladate\u013e Cape Townu, Jan Van Riebeeck, prv\u00e9 v\u00edno, ktor\u00e9 nieslo n\u00e1zov \u201eJu\u017en\u00e1 Afrika“. Mesto Stellenbosch je s viac ne\u017e stovkou v\u00ednnych pivn\u00edc, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v jeho okol\u00ed, jednou z najnav\u0161tevovanej\u0161\u00edch vin\u00e1rskych destin\u00e1ci\u00ed v Juhoafrickej republike, \u010do mu zaistilo deviate miesto v rebr\u00ed\u010dku najkraj\u0161\u00edch vin\u00e1rskych oblast\u00ed sveta. Je z\u00e1rove\u0148 centrom regi\u00f3nu Cape Winelands.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Agroturistika je hor\u00facim hitom v\u0161etk\u00fdch cestovate\u013eov, ktor\u00ed sp\u00e1jaj\u00fa cestovanie s p\u00f4\u017eitkami. Vyh\u013ead\u00e1van\u00fdmi turistick\u00fdmi cie\u013emi s\u00fa najm\u00e4 vin\u00e1rske regi\u00f3ny. Ne\u010dudo. Spojenie podmanivej krajiny s kvalitn\u00fdm v\u00ednom je neodolate\u013en\u00e9.   Taliansko Cel\u00e9 Taliansko je jedna ve\u013ek\u00e1 vin\u00e1rska oblas\u0165. Ro\u010dne sa v krajine presl\u00e1venej gastron\u00f3miou vyrob\u00ed osemdesiat mili\u00f3nov hektolitrov v\u00edna, \u010do predstavuje \u0161tvrtinu svetovej produkcie. Trad\u00edcia pestovania vinnej […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":2070,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-2069","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-real-estate","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2069","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2069"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2069\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2072,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2069\/revisions\/2072"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2070"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2069"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2069"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2069"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}