Mo\u017eno si pr\u00e1ve teraz pri ceste autobusom vychutn\u00e1vate plechovku piva. Nie je to s\u00edce najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob jeho konzum\u00e1cie, ale pri poh\u013eade na mihotaj\u00facu sa krajinu je to predsa len z t\u00fdch lep\u0161\u00edch sp\u00f4sobov spr\u00edjemnenia jazdy. Tento mok u\u017e nieko\u013eko tis\u00edcro\u010d\u00ed je spolo\u010dn\u00edkom \u010dloveka nielen na cest\u00e1ch, ale prakticky v\u0161ade. Existuj\u00fa d\u00f4kazy, \u017ee sa varilo u\u017e v Sumerskej r\u00ed\u0161i pred viac ako 8-tis\u00edc rokmi.<\/p>\n
<\/p>\n
Najviac sa pivu za\u010dalo dari\u0165 v stredoveku. D\u00f4vod bol pritom ve\u013emi prozaick\u00fd. Z\u00e1soby pitnej vody boli \u010dasto kontaminovan\u00e9. Pivo vyroben\u00e9 z prevarenej vody malo bakteriostatick\u00e9 \u00fa\u010dinky a bolo pova\u017eovan\u00e9 za ove\u013ea bezpe\u010dnej\u0161ie ne\u017e voda. Navy\u0161e obsahovalo vitam\u00edny a kvasnice, ktor\u00e9 potl\u00e1\u010dali mno\u017eenie bakt\u00e9ri\u00ed.<\/p>\n
Zauj\u00edmav\u00e9 boli aj vtedaj\u0161ie testy jeho kvality. Napr\u00edklad, v jednej z najtradi\u010dnej\u0161\u00edch pivn\u00fdch kraj\u00edn \u2013 v \u010cesku. Sadn\u00fa\u0165 si tu na lavicu poliatu pivom a po chv\u00edli vsta\u0165 prinieslo sl\u00e1dkovi jednozna\u010dn\u00fd v\u00fdsledok. Ak sa mu lavica prilepila na ko\u017een\u00e9 nohavice, pivo bolo pova\u017eovan\u00e9 za dostato\u010dne kvalitn\u00e9.<\/p>\n
Tak \u010di onak, pivo si za svoju dlh\u00fa existenciu nepre\u0161lo len poriadnu cestu ur\u010dovania kvality, ale najm\u00e4 sp\u00f4sobu v\u00fdroby. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 rozdiely v jeho pr\u00edprave patr\u00ed sp\u00f4sob kvasenia.<\/p>\n
<\/p>\n
V minulosti sa pivo kvasilo spont\u00e1nnym sp\u00f4sobom. Jednoducho t\u00fdm, \u010do bolo vo vzduchu a t\u00fdm, \u010do ostalo v sudoch po predch\u00e1dzaj\u00facej v\u00e1rke. V dne\u0161nej dobe s\u00fa tak\u00e9to piv\u00e1 roz\u0161\u00edren\u00e9 najm\u00e4 v Belgicku a v niektor\u00fdch \u010dastiach Holandska a Franc\u00fazska.<\/p>\n
Ide predov\u0161etk\u00fdm o aromatick\u00e9 piv\u00e1 s pestrou plej\u00e1dou chut\u00ed. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie druhy patr\u00ed tzv. Lambik. Chu\u0165ovo pripom\u00edna Chardonay \u010di such\u00fd Vermut. Zn\u00e1me je ako sez\u00f3nne pivo. Var\u00ed sa od jesene do jari, preto\u017ee v lete by mohlo z\u00edska\u0165 nespo\u010detn\u00fd rad ne\u017eiaducich pr\u00edchut\u00ed.<\/p>\n
Medzi \u010fal\u0161ie pivo s chu\u0165ou v\u00edna patr\u00ed Gueuze. Okrem v\u00ednovej chuti sa v \u0148om prejavuje aj stopa po rebarbore. \u010cere\u0161\u0148ov\u00fa pr\u00edchu\u0165 m\u00e1 Kriek, malinov\u00fa zasa Frambozen.<\/p>\n
<\/p>\n
Zn\u00e1mej\u0161iu skupinu p\u00edv tvoria vrchne kvasen\u00e9 piv\u00e1. Pij\u00fa sa predov\u0161etk\u00fdm na Britsk\u00fdch ostrovoch, ale aj v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe. Vznikaj\u00fa pri teplot\u00e1ch 15 a\u017e 20 stup\u0148ov Celzia. Samotn\u00e9 kvasenie trv\u00e1 ve\u013emi kr\u00e1tko. Tri a\u017e \u0161tyri dni. Skvasen\u00e1 tekutina sa n\u00e1sledne uklad\u00e1 do sudov alebo tankov, kde pri pivni\u010dnej teplote dozrieva e\u0161te nieko\u013eko mesiacov.<\/p>\n
V minulosti sa nemohlo pre vy\u0161\u0161ie teploty pripravova\u0165 v lete. Dnes u\u017e v\u0161ak kv\u00f4li umelo regulovanej teplote jeho v\u00fdroba prebieha po\u010das cel\u00e9ho roku. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie odrody patr\u00ed pri tomto spracovan\u00ed Ale s v\u00fdraznou ovocnou ar\u00f3mou, poch\u00e1dzaj\u00facou pr\u00e1ve z r\u00fdchleho kvasenia.<\/p>\n
Zn\u00e1mej\u0161\u00ed v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch je Stout. Ide o siln\u00e9 tmav\u00e9 pivo. \u010casto sa pod\u00e1va nevychladen\u00e9. Medzi jeho najzn\u00e1mej\u0161ie zna\u010dky patr\u00ed napr\u00edklad \u00edrsky Guiness. K tejto skupinke p\u00edv sa hl\u00e1sia aj \u010fal\u0161ie druhy. Nesmieme zabudn\u00fa\u0165 na \u010fal\u0161ie tmav\u00e9 pivo \u2013 Porter. Poch\u00e1dza p\u00f4vodne z Lond\u00fdna, na rozdiel od Stoutu sa pod\u00e1va vychladen\u00e9 na teplotu 13 stup\u0148ov Celzia. Medzi rodinu vrchne kvasen\u00fdch p\u00edv patr\u00ed aj tzv. Trappist. Je to siln\u00e9 kvasnicov\u00e9 pivo p\u00f4vodom z Belgicka a Holandska. Pripravovali ho tam trapistick\u00ed mn\u00edsi v nechladen\u00fdch priestoroch, \u010do sa pri v\u00fdrobe dodr\u017euje do dnes.<\/p>\n
Bli\u017e\u0161ie na\u0161im kon\u010din\u00e1m je zn\u00e1my hlavne spodn\u00fd sp\u00f4sob kvasenia. Prebieha pri ni\u017e\u0161\u00edch teplot\u00e1ch, v rozhran\u00ed 8 a\u017e 14 stup\u0148ov celzia. Najsilnej\u0161\u00ed z tejto skupiny je Bock. Pod\u00e1va sa v hlinen\u00fdch pollitroch a serv\u00edruje pri teplote 9 stup\u0148ov celzia. Stredne siln\u00fd je M\u00e4rzen. Ak ste cheli ochutna\u0165 tento druh piva, jeho hlavn\u00fdm st\u00e1nkom b\u00fdva mn\u00edchovsk\u00fd Oktoberfest.<\/p>\n
<\/p>\n
Tro\u0161ku bli\u017e\u0161ie m\u00e1 svoje korene jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch druhov piva, Pilsner. Pod\u013ea tohto sp\u00f4sobu varenia sa pripravuje v\u00e4\u010d\u0161ina p\u00edv u n\u00e1s, \u010di v \u010ceskej republike. Plze\u0148 ako ju pozn\u00e1me dnes sa za\u010dala vari\u0165 v prvej polovici 19. storo\u010dia.<\/p>\n
Ak by ste si mysleli \u017ee ide o r\u00fddzo \u010desk\u00fd recept, tak ste na omyle. Pe\u010da\u0165 tomuto pivu dal toti\u017e nemec Jozef Groll. V roku 1842 skombinoval bavorsk\u00fd sp\u00f4sob spodn\u00e9ho kvasenia s miestnymiingredienciami. S m\u00e4kkou vodou, so svetl\u00fdm sladom vyroben\u00fdm vo vlastnej sladovni a \u017eateck\u00fdm chme\u013eom, ktor\u00fd je pova\u017eovan\u00fd za najlep\u0161\u00ed na svete.<\/p>\n
Jozef Groll nebol pr\u00e1ve hrdinom z rom\u00e1nu. Nevychovan\u00fd a zle naladen\u00fd Groll si od svojho otca vysl\u00fa\u017eil pr\u00edvlastok najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed grobian v Bavorsku. Napriek tomu je pr\u00e1vom otcom \u201ezlatej revol\u00facie\u201c, ktor\u00e1 roz\u017eiarila zlat\u00fa \u00e9ru piva pretrv\u00e1vaj\u00facu dodnes.<\/p>\n
Spr\u00e1vy o v\u00fdnimo\u010dnom plzenskom pive sa r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrili do cel\u00e9ho sveta a v roku 1873 sa PilsnerUrquell pred\u00e1val u\u017e aj v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch.<\/p>\n
Zlat\u00e9 pivo Jozefa Grolla sa pok\u00fasili napodobni\u0165 aj in\u00e9 zna\u010dky, ktor\u00e9 vyhlasovali, \u017ee s\u00fa plzensk\u00fdm pivom, bez oh\u013eadu na miesto ich p\u00f4vodu. A tak sa dnes ako \u201ePlze\u0148 \u2013 Pilsner\u201c ozna\u010duje cel\u00e1 kateg\u00f3ria spodne kvasen\u00e9ho zlat\u00e9ho piva, pribli\u017ene ide o dve tretiny svetovej produkcie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Mo\u017eno si pr\u00e1ve teraz pri ceste autobusom vychutn\u00e1vate plechovku piva. Nie je to s\u00edce najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob jeho konzum\u00e1cie, ale pri poh\u013eade na mihotaj\u00facu sa krajinu je to predsa len z t\u00fdch lep\u0161\u00edch sp\u00f4sobov spr\u00edjemnenia jazdy. Tento mok u\u017e nieko\u013eko tis\u00edcro\u010d\u00ed je spolo\u010dn\u00edkom \u010dloveka nielen na cest\u00e1ch, ale prakticky v\u0161ade. Existuj\u00fa d\u00f4kazy, \u017ee sa varilo u\u017e […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":2308,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[46],"tags":[],"class_list":["post-2307","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-gastronomia","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2307","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2307"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2307\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2309,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2307\/revisions\/2309"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2308"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2307"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2307"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2307"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}