{"id":60909,"date":"2014-10-20T10:12:22","date_gmt":"2014-10-20T08:12:22","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=60909"},"modified":"2014-10-20T10:18:56","modified_gmt":"2014-10-20T08:18:56","slug":"priecnym-sedlom-opat-v-oboch-smeroch","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2014\/10\/priecnym-sedlom-opat-v-oboch-smeroch\/","title":{"rendered":"Prie\u010dnym sedlom op\u00e4\u0165 v oboch smeroch"},"content":{"rendered":"<p><strong>V\u00a0d\u00e1vnej minulosti by nikomu ani len nenapadlo prech\u00e1dza\u0165 vysokohorsk\u00fdm sedlom v\u00fdlu\u010dne iba z\u00a0jednej strany. No v\u00a0osemdesiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia u\u017e \u00e1no. Prie\u010dnym sedlom, ke\u010f n\u00edm mohli turisti prejs\u0165 u\u017e len v\u00a0smere z\u00a0Malej do Ve\u013ekej Studenej doliny. D\u00f4vodov bolo nieko\u013eko. Padaj\u00face skaly, ktor\u00e9 ohrozovali turistov. Prive\u013ea turistov, ktor\u00ed, vyh\u00fdbaj\u00fac sa navz\u00e1jom, zo\u0161liapavan\u00edm ni\u010dili vz\u00e1cnu tatransk\u00fa kvetenu. A\u00a0v\u00a0neposlednom rade prive\u013ea \u00farazov. Napriek tomu sa po viac ako tridsiatich rokoch d\u00e1 sedlom op\u00e4tovne prejs\u0165 aj v\u00a0smere z\u00a0Ve\u013ekej do Malej Studenej doliny. D\u00f4vod? Prive\u013ea turistov poru\u0161uj\u00facich obmedzenie a\u00a0prive\u013ea \u00farazov.<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>Historick\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee Prie\u010dnym sedlom viedol v\u00a0minulosti po\u013eovn\u00edcky chodn\u00edk. Dozved\u00e1me sa aj to, \u017ee ako prv\u00ed sedlo v\u00a0lete roku 1846 zdolali Gustav M\u00fcller, Wilhelm Roxer a\u00a0jeho brat n\u00e1m nezn\u00e1meho mena. A\u00a0\u017ee prv\u00fd zimn\u00fd prechod uskuto\u010dnili 15. apr\u00edla 1911 Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a\u00a0Zolt\u00e1n Votisky. J\u00falius Andr\u00e1\u0161i v\u00a0dev\u00e4\u0165desiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia o\u00a0sedle nap\u00edsal: <em>\u201ePrechod cez Prie\u010dne sedlo z\u00a0Malej Studenej doliny je ve\u013emi obtia\u017eny. Preto Klub \u010deskoslovensk\u00fdch turistov v\u00a0roku 1934 vyt\u00fd\u010dil nov\u00fa v\u00fdstupov\u00fa trasu a\u00a0zabezpe\u010dil vy\u0161e sto metrov dlh\u00fdmi \u017eelezn\u00fdmi re\u0165azami so zabet\u00f3novan\u00fdmi fixn\u00fdmi skobami. Cesta nadol do Ve\u013ekej Studenej doliny je u\u017e podstatne \u013eah\u0161ia, no napriek tomu Horsk\u00e1 slu\u017eba TANAPu u\u013eah\u010dila turistom zostup pomocou krat\u0161\u00edch re\u0165az\u00ed tesne pod sedlom, kde je ter\u00e9n ve\u013emi drobiv\u00fd\u201c<\/em>.<\/p>\n<p><strong>Smrte\u013en\u00fdch \u00farazov bolo len p\u00e4\u0165<\/strong><\/p>\n<p>Napriek n\u00e1ro\u010dnosti ter\u00e9nu sa pod\u013ea z\u00e1znamov horskej slu\u017eby stalo v\u00a0Prie\u010dnom sedle len p\u00e4\u0165 smrte\u013en\u00fdch \u00farazov. Prv\u00fd z\u00a0nich z\u00e1chran\u00e1ri zap\u00edsali 16. j\u00fala 1965. V\u00a0ten de\u0148 sa pani Gertr\u00fada z\u00a0Ostravy po\u0161mykla na snehu tak ne\u0161\u0165astne, \u017ee sa jej p\u00e1d stal osudn\u00fdm. O\u00a0trin\u00e1s\u0165 rokov a\u00a0\u0161tyri dni nesk\u00f4r na n\u00e1sledky zranen\u00ed zomrela Gertr\u00fada, ktor\u00e1 pri\u0161la do Tatier z Nemecka. Aj ona sa po\u0161mykla na snehu. Z\u00a0Nemecka si \u010daro tatranskej pr\u00edrody pri\u0161iel v\u00a0roku 1986 vychutna\u0165 i 64 ro\u010dn\u00fd Paul Werner Schumann. Sp\u00e4\u0165 domov sa u\u017e \u017eiv\u00fd nevr\u00e1til. Dvadsiateho \u00f4smeho j\u00fala spadol z\u00a0re\u0165az\u00ed a\u00a0smrte\u013ene sa zranil. Na \u013eade sa 13. okt\u00f3bra 1992 po\u0161mykol 35-ro\u010dn\u00fd Ladislav Szantai z\u00a0Ro\u017e\u0148avy. P\u00e1d dolu skalnou stenou nepre\u017eil. Posledn\u00fd smrte\u013en\u00fd \u00faraz sa v\u00a0Prie\u010dnom sedle stal p\u00e4tn\u00e1s\u0165 dn\u00ed po sez\u00f3nnej uz\u00e1vere, 15. novembra 2007. P\u00e1na Pokorn\u00e9ho z\u00a0\u010ceska tu smrte\u013ene zranila kamenn\u00e1 lav\u00edna.<\/p>\n<p>V\u00a0z\u00e1znamoch v\u0161ak nie je zmienka o\u00a0tom, \u017ee Prie\u010dnym sedlom prech\u00e1dza prive\u013ea turistov, \u017ee je prechod sedlom nebezpe\u010dn\u00fd, \u017ee tu registruj\u00fa prive\u013ea \u00farazov. \u010co teda bolo d\u00f4vodom, \u017ee sa po roku 1980 u\u017e medzi \u0160irokou a\u00a0Prie\u010dnou ve\u017eou nedalo prejs\u0165 v\u00a0oboch smeroch? Tak z\u00a0Malej do Ve\u013ekej ako i\u00a0z\u00a0Ve\u013ekej do Malej Studenej doliny? <em>\u201ePredov\u0161etk\u00fdm n\u00e1ro\u010dnos\u0165 v\u00fdstupu, ktor\u00fd, hoci isten\u00fd re\u0165azami, je pre be\u017en\u00e9ho, a\u00a0predov\u0161etk\u00fdm nesk\u00fasen\u00e9ho, turistu zdolate\u013en\u00fd len s ve\u013ek\u00fdmi probl\u00e9mami. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4vodom v\u00a0\u010dase, ke\u010f bol prechod spr\u00edstupnen\u00fd len z\u00a0jednej strany, bol fakt, \u017ee v\u00fdstupov\u00e9 pom\u00f4cky boli z\u00a0Malej Studenej doliny in\u0161talovan\u00e9 len v\u00a0jednej l\u00ednii. Tak\u017ee, ke\u010f sa v najkritickej\u0161om mieste v\u00a0skalnej stene stretli dvaja turisti, museli sa obch\u00e1dza\u0165, pri\u010dom hrozil p\u00e1d. No a\u00a0v\u00a0neposlednom rade pri rozhodovan\u00ed o\u00a0uzavret\u00ed jedn\u00e9ho smeru v\u00fdstupu do Prie\u010dneho sedla sme brali do \u00favahy aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee turisti pri vz\u00e1jomnom obch\u00e1dzan\u00ed sa vstupovali do okolit\u00e9ho pr\u00edrodn\u00e9ho prostredia a\u00a0zo\u0161liapavan\u00edm ni\u010dili vz\u00e1cne druhy tu vyskytuj\u00facej sa tatranskej kveteny,\u201c<\/em> vysvet\u013euje Mari\u00e1n \u0160turcel, n\u00e1mestn\u00edk riadite\u013ea \u0160t\u00e1tnych lesov TANAPu.<\/p>\n<p><strong>V\u00a0sedle pribudli re\u0165aze a\u00a0kramle<\/strong><\/p>\n<p>Prie\u010dne sedlo je pr\u00e1ve to sedlo vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch, ktor\u00fdm ro\u010dne prejde najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det turistov. To bol d\u00f4vod rozhodnutia zmeni\u0165 jednosmern\u00fd turistick\u00fd chodn\u00edk v \u0148om na dvojsmern\u00fd. <em>\u201eStredisko ter\u00e9nnych slu\u017eieb \u0160t\u00e1tnych lesov TANAPu malo u\u017e dlho v\u00a0pl\u00e1ne zobojsmerni\u0165 prechod cez Prie\u010dne sedlo. S\u00a0pr\u00e1cami sa za\u010dalo asi pred \u0161tyrmi rokmi. Ka\u017edoro\u010dne sa urobila \u010das\u0165 pr\u00e1c. V\u00a0poslednom a\u00a0naj\u0165a\u017e\u0161om \u00faseku, priamo v\u00a0Prie\u010dnom sedle, boli dokon\u010den\u00e9 a\u017e v minulom roku. Koncom okt\u00f3bra, ke\u010f sa po\u010dasie ust\u00e1lilo, sa dala dokopy partia \u00f4smich \u013eud\u00ed zo\u00a0Z\u00e1kladnej organiz\u00e1cie Slovensk\u00e9ho zv\u00e4zu ochrancov pr\u00edrody a\u00a0krajiny (ZO SZOPK) Doln\u00fd Smokovec a\u00a0horolezci z\u00a0Horolezeck\u00e9ho oddielu Lokomot\u00edva \u0160tart (HO L\u0160) Poprad a\u00a0podujali sa vynies\u0165 potrebn\u00fd materi\u00e1l do sedla. Niektor\u00ed z\u00a0nich si takto po prv\u00fdkr\u00e1t dali na chrb\u00e1t kro\u0161\u0148u a\u00a0odsk\u00fa\u0161ali si, ako chut\u00ed nosi\u010dsk\u00fd chleb\u00edk. Do Prie\u010dneho sedla vyniesli materi\u00e1l potrebn\u00fd na jeho zabezpe\u010denie o\u00a0hmotnosti takmer tristo kilogramov. I\u0161lo o\u00a0nov\u00e9 re\u0165aze, kramle, karab\u00edny, elektrocentr\u00e1lu, k\u00e1ble, lan\u00e1, benz\u00edn, v\u0155ta\u010dku a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed materi\u00e1l, potrebn\u00fd pri pr\u00e1ci. Ver\u00edme, \u017ee osaden\u00edm nov\u00fdch re\u0165az\u00ed a\u00a0st\u00fapa\u010diek sa priechodnos\u0165 sedla zjednodu\u0161ila a\u00a0bezpe\u010dnos\u0165 turistov zv\u00fd\u0161ila,\u201c<\/em> poznamen\u00e1va Jozef Gurn\u00edk, \u010dlen ZO SZOPK.<\/p>\n<p>V\u010faka novo in\u0161talovan\u00fdm re\u0165aziam a\u00a0kramliam, ktor\u00e9 pribudli v\u00a0Prie\u010dnom sedle v\u00a0dvoch l\u00edni\u00e1ch, sa tak turisti m\u00f4\u017eu bezpe\u010dnej\u0161ie obch\u00e1dza\u0165 bez toho, aby sa v\u00a0n\u00e1ro\u010dnom skalnom ter\u00e9ne pohybovali nezaisten\u00ed. \u201e<em>Ka\u017edoro\u010dn\u00e9 spo\u010d\u00edtavanie n\u00e1v\u0161tevnosti v\u00a0Tatranskom n\u00e1rodnom parku potvrdzuje, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ie po\u010dty turistov prech\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve t\u00fdmto \u017elto zna\u010den\u00fdm turistick\u00fdm chodn\u00edkom v\u00a0Prie\u010dnom sedle. Bojazlivej\u0161\u00ed a\u00a0fyzicky menej zdatn\u00ed turisti v\u0161ak\u00a0pri jednosmernom postupe dok\u00e1zali pri zdol\u00e1van\u00ed \u0165a\u017e\u0161\u00edch \u00fasekov prechod sedlom na dlh\u00fd \u010das zablokova\u0165. Vytv\u00e1rali tak za sebou zo strany Malej Studenej doliny dlh\u00e9 rady \u010dakaj\u00facich. Nerv\u00f3znej\u0161\u00ed z nich potom za\u010dali blokuj\u00facich obch\u00e1dza\u0165 bez oh\u013eadu na riziko padaj\u00facich sk\u00e1l spod ich n\u00f4h. \u00darazy sp\u00f4soben\u00e9 letiacimi skalami a n\u00e1zory turistov i\u00a0chat\u00e1rov z\u00a0oboch dol\u00edn n\u00e1s prim\u00e4li k\u00a0tomu, aby bol turistick\u00fd chodn\u00edk pr\u00edstupn\u00fd v\u00a0oboch smeroch,\u201c <\/em>vysvet\u013euje Dominik Michal\u00edk, ved\u00faci Strediska ter\u00e9nnych slu\u017eieb \u0160t\u00e1tnych lesov TANAPu.<\/p>\n<p>A\u00a0tak aj t\u00ed menej zdatn\u00ed a\u00a0v\u00a0lezen\u00ed menej obratn\u00ed m\u00f4\u017eu teraz sedlom prejs\u0165 \u013eah\u0161ie a\u00a0r\u00fdchlej\u0161ie. Dve l\u00ednie technick\u00fdch pom\u00f4cok zakotven\u00fdch v\u00a0skale umo\u017e\u0148uj\u00fa \u013eah\u0161ie zdolate\u013en\u00fd prechod, ale aj vz\u00e1jomn\u00e9 obch\u00e1dzanie a\u00a0predbiehanie sa v\u00a0jednom smere. <em>\u201eAj napriek obojsmern\u00e9mu spr\u00edstupneniu sedla je v\u00fdhodnej\u0161ie vystupova\u0165 po strm\u0161ej strane, teda z\u00a0Malej Studenej doliny od T\u00e9ryho chaty a\u00a0miernej\u0161\u00edm sklonom do Ve\u013ekej Studenej doliny ku Zbojn\u00edckej chate zostupova\u0165,\u201c<\/em> dod\u00e1va Dominik Michal\u00edk. A\u00a0opomen\u00fa\u0165 netreba ani skuto\u010dnos\u0165, \u017ee od 1. novembra a\u017e do 15. j\u00fana je prechod sedlom z\u00a0d\u00f4vodu sez\u00f3nnej uz\u00e1very, zak\u00e1zan\u00fd.<\/p>\n<p><strong>V\u00a0oboch smeroch sa d\u00e1 prejs\u0165 aj Monkovou dolinou<\/strong><\/p>\n<p>V oboch smeroch je priechodn\u00fd aj zeleno zna\u010den\u00fd n\u00e1u\u010dn\u00fd turistick\u00fd chodn\u00edk v\u00a0Monkovej doline. V\u00a0celej jeho d\u013a\u017eke je in\u0161talovan\u00fdch \u0161es\u0165 informa\u010dn\u00fdch tab\u00fa\u013e popisuj\u00facich faunu, fl\u00f3ru a\u00a0pr\u00edrodn\u00e9 zauj\u00edmavosti a\u00a0v\u00fdnimo\u010dnosti tejto \u010dasti Belianskych Tatier. Z\u00e1rove\u0148 bola t\u00fdmto chodn\u00edkom s\u00fabe\u017ene pred\u013a\u017een\u00e1 od Ve\u013ek\u00e9ho Bieleho plesa aj Tatransk\u00e1 magistr\u00e1la, ktor\u00e1 takto pokra\u010duje cez Kopsk\u00e9 sedlo, Vy\u0161n\u00e9 Kopsk\u00e9 sedlo a\u00a0\u0160irok\u00e9 sedlo a cez Monkovu dolinu zbieha do \u017ddiaru k\u00a0autobusovej zast\u00e1vke Tatra odkia\u013e pokra\u010duje, st\u00e1le ako \u010derven\u00e1 turistick\u00e1 zna\u010dka, cez hrebe\u0148 Spi\u0161skej Magury \u2013 Magurku do Malej\u00a0 a\u00a0Ve\u013ekej Frankovej. Z\u00a0nej \u010falej cez \u0161t\u00e1tnu hranicu do Po\u013eska do Kacvina a do Ni\u017en\u00fdch L\u00e1p\u0161, kde kon\u010d\u00ed. Tak m\u00e1 Tatransk\u00e1 magistr\u00e1la celkov\u00fa d\u013a\u017eku sponad liptovsk\u00e9ho Jalovca \u2013 Tokar\u00edn a\u017e po Ni\u017en\u00e9 Lap\u0161e\u00a0\u00factyhodn\u00fdch stodvadsa\u0165 kilometrov.<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/Turisti-v-Prie\u010dnom-sedle2.jpg\"><img decoding=\"async\" class=\"alignnone\" src=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/Turisti-v-Prie\u010dnom-sedle2.jpg\" alt=\"Turisti v Prie\u010dnom sedle\" \/><\/a> Text: Lenka Burdov\u00e1<br \/>\nFoto: arch\u00edv \u0160L TANAPu<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V\u00a0d\u00e1vnej minulosti by nikomu ani len nenapadlo prech\u00e1dza\u0165 vysokohorsk\u00fdm sedlom v\u00fdlu\u010dne iba z\u00a0jednej strany. No v\u00a0osemdesiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia u\u017e \u00e1no. Prie\u010dnym sedlom, ke\u010f n\u00edm mohli turisti prejs\u0165 u\u017e len v\u00a0smere z\u00a0Malej do Ve\u013ekej Studenej doliny. D\u00f4vodov bolo nieko\u013eko. Padaj\u00face skaly, ktor\u00e9 ohrozovali turistov. Prive\u013ea turistov, ktor\u00ed, vyh\u00fdbaj\u00fac sa navz\u00e1jom, zo\u0161liapavan\u00edm ni\u010dili vz\u00e1cnu tatransk\u00fa kvetenu. [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":9,"featured_media":60915,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-60909","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-real-estate","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/60909","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/9"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=60909"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/60909\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":60922,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/60909\/revisions\/60922"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/60915"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=60909"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=60909"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=60909"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}