{"id":66162,"date":"2015-07-01T10:04:53","date_gmt":"2015-07-01T08:04:53","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=66162"},"modified":"2015-07-01T10:02:57","modified_gmt":"2015-07-01T08:02:57","slug":"kutna-hora-strieborny-klenot-medzi-ceskymi-mestami-sutaz","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2015\/07\/kutna-hora-strieborny-klenot-medzi-ceskymi-mestami-sutaz\/","title":{"rendered":"KUTN\u00c1 HORA, strieborn\u00fd klenot medzi \u010desk\u00fdmi mestami – S\u00da\u0164A\u017d"},"content":{"rendered":"

V tomto \u010dl\u00e1nku n\u00e1jdete spr\u00e1vnu odpove\u010f na s\u00fa\u0165a\u017e organizovan\u00fa s \u010deskou centr\u00e1lou cestovn\u00e9ho ruchu – Czech Tourism a in drive magaz\u00ednom Slovak Lines.<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

 <\/p>\n

Tak ako ku Kremnici patr\u00ed zlato, je pre Kutn\u00fa Horu symbolom striebro. Kutn\u00e1 Hora bola v stredoveku po Prahe druh\u00fdm najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm mestom \u010cesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. V\u010faka svojmu bohatstvu si mohli me\u0161\u0165ania dovoli\u0165 anga\u017eova\u0165 t\u00fdch najlep\u0161\u00edch umelcov a remeseln\u00edkov svojej doby, p\u00f4sobiacich z\u00e1rove\u0148 v s\u00eddelnej Prahe. Na dne\u0161nej tv\u00e1ri Kutnej Hory sa podie\u013eali tak\u00ed velik\u00e1ni ako boli P. Parl\u00e9\u0159 alebo B. Ried, J. B. Santini, K. I. Dientzenhofer \u010di nesk\u00f4r J. Mocker a P. Jan\u00e1k. Historick\u00e9 centrum Kutnej Hory zaber\u00e1 plochu 62 ha a uchov\u00e1va 319 kult\u00farnych pamiatok a 2 n\u00e1rodn\u00e9 kult\u00farne pamiatky \u2013 Vla\u0161sk\u00fd dvor a chr\u00e1m sv. Barbory.<\/p>\n

\"F.
\nF. Renza – interi\u00e9r Kamenn\u00e9ho domu<\/p>\n

Kutn\u00e1 Hora v\u010fa\u010d\u00ed za svoj vznik, hospod\u00e1rsku a politick\u00fa moc aj sl\u00e1vu bohat\u00e9mu n\u00e1lezisku striebra. Po\u010diatky dolovania siahaj\u00fa do 2. polovice 13. storo\u010dia do roku 1280. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozkvet dosiahlo mesto v 14. storo\u010d\u00ed, kedy sa Kutna Hora, povodne skupina ban\u00edckych os\u00e1d chaoticky vzniknut\u00fdch okolo najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch bani, zmenila na v\u00fdstavn\u00e9 mesto a stala sa jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch ban\u00edckych centier\u00a0Eur\u00f3py.<\/p>\n

Na konci 13. a v priebehu 14. storo\u010dia sa tu produkovalo a\u017e 90 % striebra v \u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch, \u010do predstavovalo asi 1\/3 eur\u00f3pskej \u0165a\u017eby. Ve\u013ek\u00fd rozmach dolovania si vy\u017eiadal zmeny v\u00a0pr\u00e1vnej oblasti. Okolo roku 1300 vydal V\u00e1clav II. Ius Regale Montanorum \u010di\u017ee Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 bansk\u00e9\u00a0pravo, ktor\u00e9 nahradilo doteraz pou\u017e\u00edvan\u00e9, av\u0161ak u\u017e neposta\u010duj\u00face pravo jihlavsk\u00e9. V novom z\u00e1konn\u00edku bol pevne zakotven\u00fd n\u00e1rok kr\u00e1\u013ea na podiel z \u0165a\u017eby, tzv. Urburu, \u010falej pr\u00e1va a\u00a0povinnosti bansk\u00fdch podnikate\u013eov, \u00faradn\u00edkov a\u00a0robotn\u00edkov a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie predpisy vr\u00e1tane soci\u00e1lnych.<\/p>\n

\"Chr\u00e1m
\nChr\u00e1m sv. Barbory – jaro
\nfoto: Gry\u010d<\/p>\n

Nesmierne bohatstvo umo\u017enilo tie\u017e kr\u00e1\u013eovi V\u00e1clavovi II. uskuto\u010dni\u0165 v\u00fdznamn\u00fa menov\u00fa reformu. V roku 1300 s\u00fastredil v\u0161etku razbu v\u00a0krajine do mincovne v Kutnej Hore a zaviedol razbu kvalitnej mince \u2013 pra\u017esk\u00e9ho gro\u0161a, ktor\u00fd sa stal \u010doskoro najpevnej\u0161ou a v\u0161eobecne prij\u00edmanou menou v Eur\u00f3pe. Celkovo sa za dobu prev\u00e1dzky kutnohorsk\u00fdch bani z\u00edskalo asi 2 500 t striebra a 20 000 t medi. Najhlb\u0161ia ba\u0148a Osol, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dzala v bl\u00edzkosti chr\u00e1mu sv. Barbory, vtedy dosahovala neuverite\u013en\u00fa h\u013abku viac ako 600 metrov.<\/p>\n

K uzavretiu bani v Kutnej Hore do\u0161lo v roku 1625<\/strong> nielen z d\u00f4vodu postupn\u00e9ho vy\u0165a\u017eenia lo\u017eiska a nutnosti \u0165a\u017eby v st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00edch h\u013abkach, ktor\u00e1 vy\u017eadovala drah\u00e9 technick\u00e9 invest\u00edcie, ale aj vplyvom dovozu drah\u00fdch kovov z\u00a0Latinskej Ameriky. V nasleduj\u00facich storo\u010diach prebehlo mno\u017estvo pokusov o obnovenie \u0165a\u017eby. Dnes sl\u00e1vu kutnohorskej \u0165a\u017eby aj mincovne pripom\u00ednaj\u00fa st\u00e1le expoz\u00edcie \u010cesk\u00e9ho m\u00fazea striebra.<\/p>\n

\"J.
\nKr\u00e1\u013eovsk\u00e9 striebrenie Kutnej Hory. Foto:\u00a0J. \u0160mok<\/p>\n

 <\/p>\n

Hist\u00f3rii \u0165a\u017eby a mincovne je venovan\u00e1 hlavn\u00e1 expoz\u00edcia\u00a0na Hr\u00e1dku, v s\u00eddle \u010cesk\u00e9ho m\u00fazea striebra. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci si m\u00f4\u017eu vybra\u0165 z dvoch prehliadkov\u00fdch okruhov. Prv\u00fd okruh „Mesto striebra“ pribli\u017euje po\u010diatky objavenia striebra a\u00a0hist\u00f3riu kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho ban\u00edckeho mesta Kutnej Hory od vzniku do 16. storo\u010dia. Druhy okruh „Cesta striebra“ sprev\u00e1dza n\u00e1v\u0161tevn\u00edka cestou stredovekej technol\u00f3gie, ktorou musela prejs\u0165 strie borna ruda, kym z nej vznikla minca. Prehliadka vrchol\u00ed n\u00e1v\u0161tevou autentickej stredovekej striebornej bane. Ka\u017edy nav\u0161tevnik sa premen\u00ed na okamih na kutnohorsk\u00e9ho ban\u00edka, oble\u010die si tzv. Perkytli (haviarsky odev), ochrann\u00fa helmu a\u00a0dostane lamp\u00e1\u0161. \u0164a\u017eba striebra v stredoveku bola ve\u013emi sofistikovan\u00e1 a nadv\u00e4zovalo na \u0148u mnoho \u010fal\u0161\u00edch remesiel.<\/p>\n

Dalo by sa teda poveda\u0165, \u017ee Kutna Hora bola „priemyselnou tepnou“ Kr\u00e1\u013eovstva \u010desk\u00e9ho. Labe vtedy bolo akousi vodnou dia\u013enicou, po ktorej sa dopravovalo drevo potrebne pre pr\u00e1cu v baniach aj pre stavby na povrchu a\u017e zo severu \u010ciech. Uhliari vtedy vy\u017eivali mnoh\u00e9 privil\u00e9gia, vr\u00e1tan\u00e9 pr\u00e1va nosi\u0165 zbra\u0148 a u\u0165a\u0165 ruku ka\u017ed\u00e9mu, kto by sa opov\u00e1\u017eil kradn\u00fa\u0165 uhlie z Mili\u0159e. Nevyhnutn\u00ed boli tie\u017e kov\u00e1\u010di, ktor\u00ed dennodenne br\u00fasili haviarske n\u00e1stroje, povrazn\u00edci, ko\u017eiari\u00a0a mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed. Nie je ban\u00edk ako ban\u00edk. Ka\u017ed\u00fd mal v bani i na povrchu svoju \u00falohu, na ktor\u00fa sa \u0161pecializoval, napr\u00edklad \u0165aha\u010d rudy obsluhoval zdvih\u00e1ky, pomocou ktor\u00fdch sa vy\u0165a\u017een\u00e1 ruda \u0165ahala na povrch. V\u010faka \u0165a\u017ebe striebra mala Kutna Hora aj bohat\u00fa z\u00e1sobu \u010fal\u0161\u00edch kovov, potrebn\u00fdch napr\u00edklad pre v\u00fdrobu zvonov.<\/p>\n

V Kutnej Hore p\u00f4sobili hne\u010f dva sl\u00e1vne rody zvon\u00e1rov, Pta\u010dkovci a Klabalovci\u00a0liali zvony pre cele kr\u00e1\u013eovstvo. V\u010faka dostatku potrebn\u00fdch kovov sa v Kutnej Hore zachovala aj\u00a0ve\u013emi dlh\u00e1 varhanarsk\u00e1 trad\u00edcia. Prv\u00fd varhanar je zmie\u0148ovan\u00fd v kronik\u00e1ch u\u017e v polovici 16. storo\u010dia. Dodnes funguje v Kutnej Hore varhanarsk\u00e1s diel\u0148a a s n\u00e1strojmi kutnohorsk\u00fdch varhanarov sa stretnete v celom b\u00fdvalom Rakusku-Uhorsku, vratane Obecneho domu v Prahe.<\/p>\n

Obdobne zlo\u017eit\u00e1 hierarchia ako v baniach panovala aj v kr\u00e1\u013eovskej mincovni vo Vla\u0161skom dvore. Pod\u013ea dostupn\u00fdch \u00fadajov v\u00a0mincovni pracovalo a\u017e 200 zamestnancov, samotn\u00e1 premena surov\u00e9ho striebra na legend\u00e1rne pra\u017esk\u00e9 gro\u0161e obsahovala pribli\u017ene 70 r\u00f4znorod\u00fdch proced\u00far a vo Vla\u0161sk\u00fdch dvoroch p\u00f4sobil cel\u00fd rad najr\u00f4znej\u0161\u00edch remesiel od t\u00fdch oby\u010dajn\u00fdch ako boli kov\u00e1\u010di, ktor\u00ed vyr\u00e1bali a opravovali razidl\u00e1 pre mincov\u0148u, a\u017e po \u0161pecialistov, ak\u00fdmi boli sk\u00fa\u0161obn\u00ed \u201eprob\u00e9ri\u201c (\u0161pecialisti, sk\u00famaj\u00faci kvalitu minc\u00ed), gys\u00e9ri \u2013 to boli tzv. zlieva\u010di, minciari, t\u00ed pripravovali plie\u0161ky pred fin\u00e1lnou razbou a\u00a0potom vzne\u0161en\u00e9 remeslo preg\u00e9rov. Preg\u00e9ri boli razi\u010di, ktor\u00ed vytv\u00e1rali fin\u00e1lnu podobu minc\u00ed. Patrili medzi najlep\u0161ie platen\u00fdch remeseln\u00edkov v meste, preg\u00e9rska lavica sa dedila a pred\u00e1vala ako cenn\u00fd artikel. Dodnes sa m\u00f4\u017eete vo Vla\u0161skom dvore zozn\u00e1mi\u0165 s chodom niekdaj\u0161ieho ekonomick\u00e9ho srdca kr\u00e1\u013eovstva, ktor\u00e9 fungovalo ako „\u010desk\u00e1 centr\u00e1lna banka stredoveku, ministerstvo\u00a0financi\u00ed a kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 pokladnica v jednom“. Ke\u010f\u017ee bol Vla\u0161sk\u00fd dvor aj prechodn\u00fdm s\u00eddlom \u010desk\u00fdch kr\u00e1\u013eov, d\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee to bolo aj ak\u00e9si „kongresov\u00e9 centrum“, kde sa rie\u0161ili z\u00e1le\u017eitosti, t\u00fdkaj\u00face sa osudov celej strednej Eur\u00f3py.<\/p>\n

\"J.
\nKamenn\u00fd d\u016fm (\u010cesk\u00e9 muzeum st\u0159\u00edbra). Foto\u00a0J. Coubal<\/p>\n

\u017divot v kr\u00e1\u013eovskom banskom meste Kutnej Hore pribli\u017euje st\u00e1la expoz\u00edcia \u010cesk\u00e9ho m\u00fazea striebra v Kamennom dome. Tento me\u0161tiansky dom bol postaven\u00fd na za\u010diatku 15. storo\u010dia a patr\u00ed k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pamiatkam eur\u00f3pskej neskoro gotickej architekt\u00fary. V roku 1490 dom z\u00edskal reli\u00e9fnu v\u00fdzdobu\u00a0\u0161t\u00edtu od zn\u00e1meho kamen\u00e1rskeho majstra Brikciusa z Vroclavi. Dnes Kamenn\u00fd dom pon\u00faka prehliadku expoz\u00edci\u00ed: „Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 bansk\u00e9 mesto \u2013 me\u0161tianska kult\u00fara a \u017eivot v 17. \u2013 19. storo\u010d\u00ed“ a expoz\u00edciu „Lapid\u00e1rium: Umenie kamen\u00e1rov stredovekej Kutnej Hory“, ktor\u00e1 predstavuje unik\u00e1tny s\u00fabor kamenn\u00fdch plast\u00edk a\u00a0architektonick\u00fdch \u010dl\u00e1nkov z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch kutnohorsk\u00fdch pamiatok mesta. Ka\u017edoro\u010dne sl\u00e1vu b\u00fdval\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho bansk\u00e9ho mesta Kutnej Hory pripom\u00edna aj najv\u00fdznamnej\u0161ia historick\u00e1 sl\u00e1vnos\u0165 v \u010ceskej republike, „Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 striebrenie Kutnej Hory“. Navracia Kutn\u00fa Horu o 600 rokov sp\u00e4\u0165 do obdobia jej sl\u00e1vy v dobe luxemburskej. Cez v\u00edkend 20. a 21. j\u00fana tohto roku tak cel\u00e9 mesto striebra aj kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 s\u00eddlo mincovne vo Vla\u0161skom dvore o\u017eije fikt\u00edvnym pr\u00edbehom pr\u00edchodu a\u00a0vz\u00e1cnej pr\u00edtomnosti \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea V\u00e1clava IV. a\u00a0pripomenie si star\u00e9 ban\u00edcke trad\u00edcie aj doby vrcholu svojej sl\u00e1vy a prosperity. Kr\u00e1\u013ea s jeho man\u017eelkou \u017dofi ou Bavorskou uv\u00edtaj\u00fa bohat\u00ed a hrd\u00ed „ban\u00edci“, otvor\u00ed sa jarmok a remeseln\u00fd trh, v parku pri chr\u00e1me sv. Barbory sa rozhor\u00ed sv\u00e4toj\u00e1nsky ohe\u0148. Nad mestom sa ponesie hlahol zvonov a fanf\u00e1ry, v mesta sa z\u00eddu rytieri, dychtiv\u00ed z\u00fa\u010dastni\u0165 sa turnajov\u00fdch z\u00e1polen\u00ed i dvorsk\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed, tanca a hodovania. Sl\u00e1vna hist\u00f3ria strieborn\u00e9ho mesta op\u00e4\u0165 vyjde do ul\u00edc. Pr\u00edchod kr\u00e1\u013ea V\u00e1clava IV. s jeho dru\u017einou m\u00f4\u017eete spolu s\u00a0kutnohorsk\u00fdmi me\u0161\u0165anmi priv\u00edta\u0165 aj vy.<\/p>\n