{"id":69403,"date":"2015-10-20T08:18:17","date_gmt":"2015-10-20T06:18:17","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=69403"},"modified":"2015-10-20T08:18:17","modified_gmt":"2015-10-20T06:18:17","slug":"ceske-svajciarsko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2015\/10\/ceske-svajciarsko\/","title":{"rendered":"\u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko &#8230;"},"content":{"rendered":"<p>Vitajte v krajine plnej tajomstiev &#8230;.<\/p>\n<p>Na severe \u010ceskej republiky, pri hraniciach s Nemeckom sa na ploche 80 km2 rozprestiera N\u00e1rodn\u00fd park \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko, ktor\u00fd spolu so susedn\u00fdm N\u00e1rodn\u00fdm parkom Sask\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko predstavuje unik\u00e1tnu oblas\u0165 pieskovcov\u00fdch \u00fatvarov. N\u00e1rodn\u00fdm parkom bolo toto \u00fachvatn\u00e9 skalnat\u00e9 \u00fazemie s jedine\u010dnou faunou a fl\u00f3rou vyhl\u00e1sen\u00e9 v roku 2000. Nie je u\u017e \u017eiadnou novinkou, \u017ee oblas\u0165 \u010ceskosask\u00e9ho \u0160vaj\u010diarska patr\u00ed vzh\u013eadom k svojej jedine\u010dnej pr\u00edrodnej rozmanitosti i celkovej nedotknutosti k najcennej\u0161\u00edm a najzachovalej\u0161\u00edm pr\u00edrodn\u00fdm \u00fazemiam strednej Eur\u00f3py. \u00dazem\u00edm sa v hlbokom ka\u0148one prediera rieka Labe a vytv\u00e1ra jednu z najkraj\u0161\u00edch scen\u00e9ri\u00ed v Eur\u00f3pe.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2015\/10\/04-Labsk\u00fd-ka\u0148on-foto-V.-Sojka-1.jpg\" alt=\"\" \/><br \/>\nLabsk\u00fd ka\u0148on, foto V. Sojka<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Krajina zroden\u00e1 z mora<\/strong><\/p>\n<p>Pred zhruba 90 mili\u00f3nmi rokov sa tu rozprestieralo plytk\u00e9 more, na ktor\u00e9ho dne sa za\u010dala tvori\u0165 vrstva pies\u010dit\u00fdch usaden\u00edn. Ke\u010f more ust\u00fapilo, zanechalo po sebe pieskovcov\u00fa dosku, ktor\u00fa dodnes pretv\u00e1ra vietor, d\u00e1\u017e\u010f a mr\u00e1z. Zrodil sa tak podivuhodn\u00fd pieskovcov\u00fd svet pln\u00fd skaln\u00fdch ve\u017e\u00ed, mostov, rokl\u00edn a ties\u0148av. Charakter krajiny dotv\u00e1raj\u00fa aj zalesnen\u00e9 vrcholy sope\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu, z ktor\u00fdch najv\u00fdraznej\u0161\u00ed je R\u016f\u017eovsk\u00fd vrch, dominanta ju\u017enej \u010dasti n\u00e1rodn\u00e9ho parku. Raritou v eur\u00f3pskom kontexte s\u00fa tunaj\u0161ie stolov\u00e9 hory, z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina le\u017e\u00ed v susednom saskom \u0160vaj\u010diarsku, len jedna le\u017e\u00ed na \u010deskom \u00fazem\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2015\/10\/06-Stolov\u00e9-hory-s-mlhou-foto-Z.-Patzelt-1.jpg\" alt=\"06 Stolov\u00e9 hory s mlhou,  foto Z. Patzelt 1\" \/><br \/>\nStolov\u00e9 hory s mlhou, \u00a0foto Z. Patzelt<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Ako to v\u0161etko za\u010dalo alebo po\u010diatky turistiky<\/strong><\/p>\n<p>\u201eNu\u017e, mil\u00fd p\u00fatnik, ktor\u00fd sn\u00e1\u010f ako zakliaty \u017eije\u0161 v zovret\u00fdch m\u00faroch ve\u013ek\u00e9ho mesta a neust\u00e1le \u0161liape\u0161 len chodn\u00edky zapr\u00e1\u0161en\u00fdch ul\u00edc, chop sa p\u00fatnickej palice a vyma\u0148 sa aspo\u0148 raz zo stiesnen\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, pr\u00ed\u010f si odd\u00fdchnu\u0165 do na\u0161ich h\u00f4r a lesov od n\u00e1mah v\u0161edn\u00e9ho \u017eivota ; n\u00e1jde\u0161 tu nevy\u010derpate\u013en\u00fd prame\u0148 p\u00f4\u017eitkov najlep\u0161ieho druhu, ktor\u00e9 osvie\u017eia tvoje srdce, ducha i telo. Ka\u017ed\u00e9mu, kto z in\u00fdch krajov prich\u00e1dza do miestnych h\u00f4r a lesov, vol\u00e1m po\u013eovn\u00edcke &#8222;Pekne v\u00edtam!&#8220; To\u013eko Ferdinand N\u00e1hl\u00edk, po\u013eovn\u00edcky adjunkt &#8211; \u00faryvok je z najstar\u0161ieho tla\u010den\u00e9ho sprievodcu oblast\u00ed Labsk\u00fdch pieskovcov z roku 1864 s n\u00e1zvom Sprievodca po \u010ceskom \u0160vaj\u010diarsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2015\/10\/01-Prav\u010dick\u00e1-br\u00e1na-foto-Z.-Patzelt-1.jpg\" alt=\"\" \/><br \/>\nPrav\u010dick\u00e1 br\u00e1na, foto Z. Patzelt<\/p>\n<p>\u00a0Po\u010diatky turistick\u00e9ho objavovania \u010cesk\u00e9ho \u0160vaj\u010diarska spadaj\u00fa do druhej polovice 18. storo\u010dia. T\u00fato oblas\u0165 za\u010dali objavova\u0165 a n\u00e1sledne prezentova\u0165 \u0161vaj\u010diarski v\u00fdtvarn\u00edci Adrian Zingg a Anton Graff, ktor\u00ed p\u00f4sobili na umeleckej akad\u00e9mii sask\u00e9ho dvora a podnikali v\u00fdlety z Dr\u00e1\u017e\u010fan pozd\u013a\u017e Labe do miest medzi Pirnou a H\u0159enskom. Tv\u00e1r tunaj\u0161ej krajiny im pripom\u00ednala okolie ich domovov, preto ju nazvali Sask\u00fdm \u0160vaj\u010diarskom. Nesk\u00f4r vznikol \u00a0n\u00e1zov \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko.<\/p>\n<p>Turistick\u00fd z\u00e1ujem o tento regi\u00f3n podstatne ovplyvnil rozvoj lodnej a \u017eelezni\u010dnej dopravy. V tridsiatych rokoch 19. storo\u010dia bola na Labe zah\u00e1jen\u00e1 prev\u00e1dzka parn\u00edka medzi De\u010d\u00ednom a Dr\u00e1\u017e\u010fanmi. Popri n\u00e1kladn\u00fdch lodiach tu za\u010dali jazdi\u0165 aj v\u00fdletn\u00e9 parn\u00edky. V roku 1851 bola dokon\u010den\u00e1 \u017eeleznica z Dr\u00e1\u017e\u010fan do Podmokiel, dne\u0161nej \u010dasti D\u011b\u010d\u00edna. Tieto medzn\u00edky znamenali za\u010diatok rozmachu turistiky, ktor\u00fd s prest\u00e1vkou po\u010das druhej svetovej vojny pokra\u010duje dodnes.<\/p>\n<p>O spr\u00edstupnenie \u010cesk\u00e9ho \u0160vaj\u010diarska na \u00fa\u010dely turistick\u00e9ho ruchu, ktor\u00fd predstavoval v\u00fdznamn\u00fd zdroj ob\u017eivy miestnych obyvate\u013eov, sa v\u00fdznamne zasl\u00fa\u017eil rod Kinsk\u00fdch &#8211; majitelia \u010deskokamenick\u00e9ho panstva, a rod Clary-Aldringen &#8211; majitelia de\u010d\u00ednsk\u00e9ho panstva. Dodnes nes\u00fa mnoh\u00e9 tradi\u010dn\u00e9 a turisticky atrakt\u00edvne miesta v \u010ceskom \u0160vaj\u010diarsku men\u00e1 jednotliv\u00fdch \u010dlenov t\u00fdchto \u0161\u013eachtick\u00fdch rodov ako napr\u00edklad Rudolfov kame\u0148, Vilem\u00ednina stena, M\u00e1riina skala, Ferdinandova \u010di Edmundova ties\u0148ava. Do dej\u00edn turistiky sa rod Clary-Aldringen predov\u0161etk\u00fdm zap\u00edsal t\u00fdm, \u017ee sprev\u00e1dzkoval ties\u0148avy na rieke Kamenici (prev\u00e1dzka na pramiciach bol otvoren\u00fd 1890) a spr\u00edstupnil najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed skaln\u00fd most v Eur\u00f3pe &#8211; Prav\u010dick\u00fa br\u00e1nu (od 80. rokov 19. storo\u010dia). S rozvojom turistiky sa nerozlu\u010dne sp\u00e1ja aj vznik turistick\u00fdch spolkov v \u010ceskom \u0160vaj\u010diarsku &#8211; konkr\u00e9tne sa jednalo o Horsk\u00fd spolok pre \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko (Gebirgsverein f\u00fcr die B\u00f6hmische Schweiz, zalo\u017een\u00fd v roku 1878 v D\u011b\u010d\u00edne) a Horsk\u00fd spolok pre najsevernej\u0161ie \u010cechy (Gebirsverein f\u00fcr das n\u00f6rdlichste B\u00f6hmen, zalo\u017een\u00fd v Kr\u00e1sne L\u00edpe roku 1885). Oba spolky vyty\u010dovali hlavne turistick\u00e9 chodn\u00edky, vyd\u00e1vali mapy a turistick\u00fa literat\u00faru, ot\u00e1zkou cti miestnych spolkov bolo aj postavenie rozh\u013eadne, re\u0161taur\u00e1cie \u010di aspo\u0148 vybudovanie odpo\u010d\u00edvadiel a \u00fatulkov v ich najbli\u017e\u0161om okol\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2015\/10\/02-Skaln\u00ed-most-Bastei-v-Sask\u00e9m-\u0160v\u00fdcarsku-foto-Z.-Patzelt-1.jpg\" alt=\"\" \/><br \/>\nSkaln\u00ed most Bastei v Sask\u00e9m \u0160v\u00fdcarsku, foto Z. Patzelt<\/p>\n<p>Tento regi\u00f3n v\u0161ak neukr\u00fdva iba jedine\u010dn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 skvosty, ale bol a st\u00e1le je jednou z tradi\u010dn\u00fdch a najzn\u00e1mej\u0161\u00edch oblast\u00ed turistiky v strednej Eur\u00f3pe. N\u00e1rodn\u00fd park \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko spolu so susedn\u00fdm Sask\u00fdm \u0160vaj\u010diarskom predstavuj\u00fa ide\u00e1lne miesto pre odpo\u010dinok a na\u010derpanie nov\u00fdch s\u00edl. Prirodzen\u00e1 kr\u00e1sa krajiny s romantick\u00fdmi z\u00e1kutiami, \u013eudovou architekt\u00farou a kr\u00e1snymi vyhliadkami nab\u00e1da k objavovaniu a spozn\u00e1vaniu. Okrem tradi\u010dnej pe\u0161ej turistiky si tu miesto na\u0161la aj cyklistika, prech\u00e1dzky na ko\u0148och, golf, \u010di v\u00fdlety lo\u010fou po Labe. \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko je od m\u00e1ja 2009 nosite\u013eom v\u00fdznamn\u00e9ho ocenenia, ktor\u00fdm je titul Eur\u00f3pska destin\u00e1cia najvy\u0161\u0161ej kvality za \u010cesk\u00fa republiku a rad\u00ed sa tak medzi dvadsa\u0165jeden najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych turistick\u00fdch regi\u00f3nov.<\/p>\n<p>Prijmite na\u0161e pozvanie a objavte krajinu pln\u00fa skaln\u00fdch rokl\u00edn, vyhliadok a podst\u00e1vkov\u00fdch domov.<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/www.ceskesvycarsko.cz\" target=\"_blank\">www.ceskesvycarsko.cz<\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Fotografia na titulke:<\/strong><br \/>\nPrav\u010dick\u00fd d\u016fl po bou\u0159ce, foto Z. Patzelt<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Vitajte v krajine plnej tajomstiev &#8230;. Na severe \u010ceskej republiky, pri hraniciach s Nemeckom sa na ploche 80 km2 rozprestiera N\u00e1rodn\u00fd park \u010cesk\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko, ktor\u00fd spolu so susedn\u00fdm N\u00e1rodn\u00fdm parkom Sask\u00e9 \u0160vaj\u010diarsko predstavuje unik\u00e1tnu oblas\u0165 pieskovcov\u00fdch \u00fatvarov. N\u00e1rodn\u00fdm parkom bolo toto \u00fachvatn\u00e9 skalnat\u00e9 \u00fazemie s jedine\u010dnou faunou a fl\u00f3rou vyhl\u00e1sen\u00e9 v roku 2000. Nie je [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":69404,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13,45,56,50],"tags":[],"class_list":["post-69403","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-real-estate","category-nas-tip","category-priroda","category-radim-vam","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/69403","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=69403"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/69403\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":69409,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/69403\/revisions\/69409"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/69404"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=69403"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=69403"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=69403"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}