![\"Pust\u00fd](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_01_pusty_hrad.jpg\")
<\/p>\nBanskobystrick\u00fd samospr\u00e1vny kraj s rozlohou 9 455 km\u00b2 je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm krajom v Slovenskej republike. Rozprestiera sa v ju\u017enej \u010dasti stredn\u00e9ho Slovenska a na juhu hrani\u010d\u00ed s Ma\u010farskou republikou. Je jedn\u00fdm z najkraj\u0161\u00edch a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch regi\u00f3nov nach\u00e1dzaj\u00faci sa v srdci Slovenska. Je to miesto s bohatou kult\u00farou, hist\u00f3riou a pr\u00edrodn\u00fdmi kr\u00e1sami. Cel\u00e9 dejiny regi\u00f3nu s\u00fa spojen\u00e9 s \u0165a\u017ebou vz\u00e1cnych kovov, ich spracovan\u00edm, v\u00fdsadami, ktor\u00e9 boli ude\u013eovan\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm mest\u00e1m, ale aj s jeho bohatou \u013eudovou trad\u00edciou. Banskobystrick\u00fd kraj m\u00e1 v\u00fdznamn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 hodnoty v\u00a0podobe n\u00e1rodn\u00fdch parkov, chr\u00e1nen\u00fdch krajinn\u00fdch oblast\u00ed, ale aj lokal\u00edt UNESCO. K pr\u00edrodn\u00fdm kr\u00e1sam nach\u00e1dzaj\u00facim sa na povrchu sa prip\u00e1jaj\u00fa aj kr\u00e1sy ulo\u017een\u00e9 hlboko pod zemou, \u010di u\u017e jaskyne, alebo spr\u00edstupnen\u00e9 bansk\u00e9 \u0161t\u00f4lne. Za pozornos\u0165 stoj\u00ed t\u00fdchto sedem divov kraja: Pust\u00fd hrad vo Zvolene, kl\u00e1\u0161tor v Hronskom Be\u0148adiku, mesto zap\u00edsan\u00e9 v Zozname svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO Bansk\u00e1 \u0160tiavnica, n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka \u010ciernohronsk\u00e1 \u017eeleznica, obec s bohatou ban\u00edckou hist\u00f3riou \u0160pania Dolina, Mincov\u0148a Kremnica a dreven\u00fd artikul\u00e1rny kostol v Hronseku.<\/p>\n
PUST\u00dd HRAD VO ZVOLENE<\/p>\n
Pust\u00fd hrad kedysi str\u00e1\u017eil niekdaj\u0161iu obchodn\u00fa trasu Magna via i \u017eivoty Zvolen\u010danov, obyvate\u013eov kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho mesta. Hoci dnes zostali z Pust\u00e9ho hradu iba ruiny, patr\u00ed k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm hradn\u00fdm are\u00e1lom nielen na Slovensku, ale aj v Eur\u00f3pe a z\u00e1rove\u0148 je najstar\u0161ou hradnou architekt\u00farou v oblasti stredn\u00e9ho Slovenska. Jeho zr\u00facaniny sa nach\u00e1dzaj\u00fa v\u00a0najv\u00fdchodnej\u0161om v\u00fdbe\u017eku \u0160tiavnick\u00fdch vrchov asi tri kilometre juhoz\u00e1padne od dne\u0161n\u00e9ho Zvolena nad s\u00fatokom Hrona a Slatiny. Pust\u00fd hrad pozn\u00e1me aj pod menami star\u00fd Zvolensk\u00fd hrad alebo Star\u00fd Zvolen. Hist\u00f3ria hradu postaven\u00e9ho na mieste predhistorick\u00e9ho hradiska sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 v roku 1172.<\/p>\n
<\/p>\n
Komplex sa sklad\u00e1 z dvoch hradov, ktor\u00e9 boli od seba vzdialen\u00e9 pribli\u017ene jeden kilometer, a ich v\u00fdstavba neprebiehala v rovnakom \u010dase. Star\u0161\u00ed je tzv. Horn\u00fd hrad, Doln\u00fd hrad bol postaven\u00fd zrejme za\u010diatkom 14. storo\u010dia. Pust\u00fd hrad sl\u00fa\u017eil v rokoch 1317 \u2013 1340 potreb\u00e1m zvolensk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho komit\u00e1tu, ktor\u00fd zaberal pribli\u017ene \u00fazemie dne\u0161n\u00e9ho stredn\u00e9ho Slovenska. Vtedy hrad za\u017eil najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozkvet. Vybudovan\u00edm Zvolensk\u00e9ho z\u00e1mku v meste v\u0161ak stratil svoje dominantn\u00e9 postavenie. Z\u00e1nik hradu je datovan\u00fd do polovice 15. storo\u010dia, do obdobia vojnov\u00fdch konfliktov medzi J\u00e1nom Hu\u0148adym a J\u00e1nom Jiskrom z Brand\u00fdsa. P\u00edsomn\u00fd prame\u0148 z roku 1451 uv\u00e1dza, \u017ee Star\u00fd Zvolen vyp\u00e1lil J\u00e1n Hu\u0148ady.<\/p>\n
Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka postaven\u00e1 koncom 16. storo\u010dia. Na Pustom hrade sa u\u017e od roku 1992 uskuto\u010d\u0148uje systematick\u00fd archeologick\u00fd v\u00fdskum a\u00a0podarilo sa tu n\u00e1js\u0165 pozostatky z doby kamennej a bronzovej. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee v priestoroch Horn\u00e9ho hradu bol p\u00f4vodne star\u0161\u00ed pravek\u00fd val, na ktorom postavili stredovek\u00fa hradbu. Kuriozitou je n\u00e1lez predmetov z doby bronzovej, o ktor\u00fd sa pri\u010dinili partiz\u00e1ni. T\u00ed ho pravdepodobne rozdelili na nieko\u013eko \u010dast\u00ed, z ktor\u00fdch zatia\u013e posledn\u00fa sa podarilo objavi\u0165 v roku 2001. Zauj\u00edmav\u00e9 v\u00fdsledky priniesol aj v\u00fdskum Doln\u00e9ho hradu. V jeho priestoroch sa pod stredovek\u00fdm opevnen\u00edm tie\u017e objavil pravek\u00fd val. Archeol\u00f3govia odkryli keramiku z neskorej doby kamennej a na n\u00e1dvor\u00ed hradu aj n\u00e1lezy z mlad\u0161ej a neskorej doby bronzovej.<\/p>\n
![\"Pust\u00fd](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_02_pusty_hrad.jpg\")
<\/p>\n
Ve\u017ea kr\u00e1\u013eov kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho komit\u00e1tneho hradu z 12. storo\u010dia je najstar\u0161ou stredovekou stavbou na Pustom hrade. Nach\u00e1dza sa aj s\u00a0pri\u013eahl\u00fdm opevnen\u00edm na najvy\u0161\u0161om mieste kopca. O ve\u013ekoleposti Pust\u00e9ho hradu sa m\u00f4\u017eete presved\u010di\u0165 osobne. Dostanete sa sem z\u00a0hlavnej \u017eelezni\u010dnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej zna\u010dke a n\u00e1u\u010dnom chodn\u00edku. Ka\u017edoro\u010dne v septembri sa uskuto\u010d\u0148uje i hromadn\u00fd v\u00fdstup spojen\u00fd s bohat\u00fdm kult\u00farnym programom.<\/p>\n
KL\u00c1\u0160TOR SV\u00c4T\u00c9HO BENEDIKTA OP\u00c1TA V HRONSKOMBE\u0147ADIKU<\/p>\n
Benedikt\u00ednsky kl\u00e1\u0161tor v\u00a0Hronskom Be\u0148adiku je druh\u00fd najstar\u0161\u00ed kl\u00e1\u0161tor na \u00fazem\u00ed Slovenska a je n\u00e1rodnou kult\u00farnou pamiatkou. Kr\u00e1\u013e Gejza I. ho zalo\u017eil okolo roku 1075 a nesk\u00f4r sa z neho stal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a najbohat\u0161\u00ed benedikt\u00ednsky kl\u00e1\u0161tor na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. D\u00f4vodom vzniku kl\u00e1\u0161tora bola rivalita dvoch kr\u00e1\u013eov: Gejzu a \u0160alam\u00fana. Ke\u010f\u017ee \u0160alam\u00fan mal star\u00fd benedikt\u00ednsky kl\u00e1\u0161tor v Pannonhalme v\u00a0dne\u0161nom Ma\u010farsku, rozhodol sa mu Gejza vyrovna\u0165. Jedinou ot\u00e1zkou bola lokalita kl\u00e1\u0161tora.
\nNakoniec ho vystavali na strategickom mieste \u2013 na kri\u017eovatke obchodn\u00fdch ciest zo z\u00e1padu a z juhu. Majetok kl\u00e1\u0161tora postupne r\u00e1stol aj v\u010faka poplatkom z m\u00fdta \u010di zo splavovania riekou Hron. O d\u00f4le\u017eitosti tohto miesta hovor\u00ed fakt, \u017ee kl\u00e1\u0161tor bol \u00faradn\u00fdm miestom. Tu mohli \u013eudia overova\u0165 listiny, vyd\u00e1vali sa tu knihy a\u00a0rie\u0161ili majetkov\u00e9 spory. \u010eal\u0161\u00ed osud kl\u00e1\u0161tora ovplyvnili vojnov\u00e9 udalosti s\u00favisiace s tureck\u00fdmi n\u00e1jazdmi.<\/p>\n
![\"Klastor](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_03_Klastor_a_Kostol-Sv.Benedikta.jpg\")
<\/p>\n
V 16. storo\u010d\u00ed bola reho\u013en\u00e1 komunita prepusten\u00e1, kl\u00e1\u0161tor sa stal vojenskou pevnos\u0165ou a majetky postupne pre\u0161li pod ostrihomsk\u00fa kapitulu. V roku 1599 Turci dokonca vyp\u00e1lili mesto. Kl\u00e1\u0161tor zotrval ako pevnos\u0165 a\u017e do konca tureck\u00fdch vp\u00e1dov. V roku 1881 vypukol v\u00a0meste\u010dku po\u017eiar, ktor\u00fd po\u0161kodil aj \u010das\u0165 kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho are\u00e1lu. Jeho opravy trvali a\u017e do roku 1889. V roku 1950 sa kl\u00e1\u0161tor stal charitn\u00fdm domovom pre reho\u013en\u00e9 sestry z cel\u00e9ho Slovenska, v roku 1970 bolo op\u00e1tstvo vyhl\u00e1sen\u00e9 za n\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu pamiatku. O tom, ako vyzeral prv\u00fd rom\u00e1nsky kl\u00e1\u0161torn\u00fd komplex, sa vie len m\u00e1lo, ke\u010f\u017ee jeho z\u00e1klady sa nach\u00e1dzaj\u00fa pod dla\u017ebou s\u00fa\u010dasn\u00e9ho gotick\u00e9ho chr\u00e1mu.<\/p>\n
Podstatn\u00e9 je, \u017ee sa benedikt\u00edni rozhodli zb\u00fara\u0165 star\u00fd chr\u00e1m a\u00a0na jeho z\u00e1kladoch postavi\u0165 nov\u00fd. K\u00a0tomu do\u0161lo v roku 1346 za vl\u00e1dy panovn\u00edka \u013dudov\u00edta I. S jeho podporou sa za\u010dala stavba nov\u00e9ho kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho kostola. Zauj\u00edmav\u00e9 s\u00fa kamenn\u00e9 piliere v\u00a0kostole s bohato dekorovan\u00fdmi hlavicami, no predstavite\u013eom vrcholnej gotiky na Slovensku je najm\u00e4 hlavn\u00fd vstupn\u00fd port\u00e1l do kostola, postaven\u00fd okolo roku 1400. Od za\u010diatku 15. storo\u010dia postupne prer\u00e1bali rom\u00e1nsku \u010das\u0165 kl\u00e1\u0161tora na gotick\u00fa.<\/p>\n
![\"Klastor](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_04_Klastor_a_Kostol-Sv.Benedikta.jpg\")
<\/p>\n
\u010eal\u0161iu moderniz\u00e1ciu spomalil po\u017eiar v roku 1435. Obdobie opr\u00e1v a \u010fal\u0161ej v\u00fdstavby trvalo do roku 1483, ke\u010f bol kostol vysv\u00e4ten\u00fd. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti op\u00e1tstvo dostalo od kr\u00e1\u013ea Mateja I. ako dar relikviu Kristovej krvi \u2013 k\u00fasok pl\u00e1tna \u00fadajne s\u00a0kvapkou Kristovej krvi. Mala to by\u0165 \u010das\u0165 \u0161atky sv. Veroniky, ktorou utrela Je\u017ei\u0161ovi tv\u00e1r na jeho kr\u00ed\u017eovej ceste. V\u00fdznam kl\u00e1\u0161tora v\u010faka relikvii st\u00fapal a\u00a0postupne pre \u0148u postavili osobitn\u00fa kaplnku. Do Kaplnky Bo\u017eskej krvi aj dnes putuj\u00fa veriaci, aby tu na\u0161li pokoj, uzdravenie a silu.
\nKl\u00e1\u0161tor postupne prech\u00e1dzal \u010fal\u0161\u00edmi zmenami. Podstatn\u00e9 je, \u017ee v roku 1714 do\u0148 pribudol organ, ktor\u00fd je v s\u00fa\u010dasnosti jedn\u00fdm z\u00a0najvz\u00e1cnej\u0161\u00edch na Slovensku. Aj dnes, takmer tis\u00edc rokov od svojho vzniku, je op\u00e1tstvo neprehliadnute\u013en\u00e9.
\nProtitureck\u00e9mu opevneniu a s\u00faboru kl\u00e1\u0161torn\u00fdch budov dominuje trojlo\u010fov\u00fd kostol zasv\u00e4ten\u00fd sv. Benediktovi a Panne M\u00e1rii.
\nPozornos\u0165 st\u00e1le vzbudzuje bohato \u010dlenen\u00fd a kamenn\u00fdmi plastikami vyzdoben\u00fd vstupn\u00fd port\u00e1l i\u00a0fragment gotickej n\u00e1stennej ma\u013eby s\u00a0v\u00fdjavom legendy o sv\u00e4tom Jurajovi z roku 1423. Samotn\u00fd kl\u00e1\u0161tor nie je verejnosti pr\u00edstupn\u00fd, preto\u017ee patr\u00ed do spr\u00e1vy Spolo\u010dnosti katol\u00edckeho apo\u0161tol\u00e1tu \u2013 pallot\u00ednov. V\u00fdnimkou je Kostol sv. Benedikta a Panny M\u00e1rie, ktor\u00fd je spr\u00edstupnen\u00fd v mesiacoch j\u00fal a\u017e august denne mimo konania sv. om\u0161\u00ed (10:30 \u2013 12:00 a 14:00 \u2013 17:00). V\u00a0ostatn\u00fdch \u010dastiach roka je mo\u017en\u00e9 nav\u0161t\u00edvi\u0165 kostol na po\u017eiadanie.<\/p>\n
MESTO BANSK\u00c1 \u0160TIAVNICA<\/p>\n
Slobodn\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesto Bansk\u00e1 \u0160tiavnica le\u017e\u00ed v severnom v\u00fdbe\u017eku Hontianskej \u017eupy v\u00a0prostred\u00ed \u0160tiavnick\u00fdch vrchov severne od vrchu Sitno. Mesto je zn\u00e1me hlavne svojou bohatou ban\u00edckou trad\u00edciou. V minulosti bolo v\u010faka v\u00fdznamnej \u0165a\u017ebe striebra zn\u00e1me aj ako \u201estrieborn\u00e9 mesto\u201c. Jeho \u00fazemie os\u00eddlili Kelti, ktor\u00ed tu \u0165a\u017eili zlato u\u017e v 3. \u2013 2. storo\u010d\u00ed pred n. l. Nie permon\u00edci, ale bohat\u00ed me\u0161\u0165ania a kupci vybudovali n\u00e1dhern\u00e9 stavby, ktor\u00fdch kr\u00e1su obdivuj\u00fa mnoh\u00e9 gener\u00e1cie.
\n\u017divot mesta pulzoval najm\u00e4 v priestoroch Troji\u010dn\u00e9ho n\u00e1mestia, ktor\u00e9 sa rovnako ako \u010fal\u0161ie \u010dasti mesta\u00a0prisp\u00f4sobilo topografick\u00fdm podmienkam. V s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa Bansk\u00e1 \u0160tiavnica a technick\u00e9 pamiatky pri\u013eahl\u00e9ho okolia zap\u00edsan\u00e9 do Zoznamu svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n
![\"Bansk\u00e1](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_05_Banska_stiavnica.jpg\")
<\/p>\n
Hlavn\u00e9 n\u00e1mestie vzniklo najm\u00e4 v\u010faka spojeniu p\u00f4vodn\u00fdch os\u00e1d Ba\u0148a a \u0160tiavnica. Nesk\u00f4r bolo zastavan\u00e9 Kostolom sv. Katar\u00edny a radnicou. Kostol sv. Katar\u00edny patr\u00ed k vz\u00e1cnym a\u00a0nav\u0161tevovan\u00fdm pamiatkam Banskej \u0160tiavnice. \u00a0Neskorogotick\u00fd objekt stoj\u00ed na prudkom svahu a uzatv\u00e1ra doln\u00fa \u010das\u0165 historick\u00e9ho jadra.
\nPostaven\u00fd bol v rokoch 1443 \u2013 1491. V roku 1776 bola ku kostolu pristaven\u00e1 Kaplnka sv. J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho. Pod kostolom sa nach\u00e1dza krypta, do ktorej pochov\u00e1vali richt\u00e1rov a\u00a0v\u00fdznamn\u00fdch me\u0161\u0165anov. Bansko\u0161tiavnick\u00e1 radnica, v\u00a0ktorej dnes s\u00eddli mestsk\u00fd \u00farad, poch\u00e1dza z konca 15.storo\u010dia. O dve storo\u010dia nesk\u00f4r bola renesan\u010dne prestavan\u00e1, vidite\u013en\u00e9 s\u00fa v\u0161ak i stopy baroka. Troji\u010dn\u00e9 n\u00e1mestie, najzn\u00e1mej\u0161ie bansko\u0161tiavnick\u00e9 n\u00e1mestie, vzniklo v 15. storo\u010d\u00ed na mieste, ktor\u00e9 predt\u00fdm sl\u00fa\u017eilo na spracovanie r\u00fad.<\/p>\n
![\"Nov\u00fd](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_06_novyzamok_a_kalvaria.jpg\")
\nNov\u00fd Zamok a Kalv\u00e1ria<\/p>\n
<\/p>\n
Jeho dominantou je barokov\u00fd morov\u00fd st\u013ap so s\u00faso\u0161\u00edm Sv. Trojice, postaven\u00fd na znak v\u010faky mesta za \u00fastup morovej epid\u00e9mie v rokoch 1710 \u2013 1711, pri ktorej zomrela polovica vtedaj\u0161ieho obyvate\u013estva. M\u00e1lokto vie, \u017ee \u0161tiavnick\u00fd st\u013ap je najvy\u0161\u0161\u00edm svojho druhu na \u00fazem\u00ed Slovenskej republiky. V rokoch 1759 \u2013 1764 bol st\u013ap prestavan\u00fd pod\u013ea n\u00e1vrhu soch\u00e1ra Dion\u00fdza Stanettiho. Na podstavci s\u00fa plastiky \u0161iestich sv\u00e4tcov, ochrancov pred morom a patr\u00f3nov ban\u00edkov.<\/p>\n
Dominantou Banskej \u0160tiavnice je i Star\u00fd z\u00e1mok, le\u017eiaci z\u00e1padne od Troji\u010dn\u00e9ho n\u00e1mestia. Najstar\u0161\u00edm objektom v z\u00e1mku je b\u00fdval\u00fd farsk\u00fd Kostol Panny M\u00e1rie. Spolu so susedn\u00fdm Karnerom sv. Michala ho postavili v 13. storo\u010d\u00ed. P\u00f4vodn\u00e1 bazilika bola na prelome 15. a 16. storo\u010dia prestavan\u00e1. Jej okolie obop\u00ednal vysok\u00fd m\u00far. Turci plieniaci Eur\u00f3pu sp\u00f4sobili, \u017ee z komplexu sa v roku 1546 stala mohutn\u00e1 pevnos\u0165. V s\u00fa\u010dasnosti p\u00f4vodn\u00fd objekt symbolizuje u\u017e len Kaplnka sv. Michala.<\/p>\n
![\"Piargsk\u00e1](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_07_Piargskabasta.jpg\")
\nPiargsk\u00e1 ba\u0161ta<\/p>\n
Dnes sl\u00fa\u017ei Star\u00fd z\u00e1mok Slovensk\u00e9mu bansk\u00e9mu m\u00fazeu a po\u010das letnej sez\u00f3ny sa v \u0148om konaj\u00fa divadeln\u00e9 predstavenia a in\u00e9 kult\u00farne programy. Aby bol syst\u00e9m ochrany pred nepriate\u013eom \u010do najefekt\u00edvnej\u0161\u00ed, na kopci pri Piargskej br\u00e1ne bola vybudovan\u00e1 \u010fal\u0161ia pevnos\u0165, zn\u00e1ma ako Nov\u00fd z\u00e1mok. Piargska br\u00e1na je vz\u00e1cna renesan\u010dn\u00e1 jednoposchodov\u00e1 budova z roku 1554, ktor\u00e1 bola v 18. storo\u010d\u00ed barokovo upraven\u00e1. Z\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch piatich br\u00e1n b\u00fdval\u00e9ho mestsk\u00e9ho opevnenia je jedinou zachovanou.
\nZauj\u00edmav\u00e1 je v\u0161ak hist\u00f3ria Nov\u00e9ho z\u00e1mku. Pod\u013ea kopca Frauenberg ho naz\u00fdvaj\u00fa aj diev\u010densk\u00fd alebo Panensk\u00fd hrad. Postavili ho v roku 1571 ako protitureck\u00fa pevnos\u0165 v tvare hranolovej ve\u017ee so \u0161tyrmi n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ba\u0161tami. Dnes s\u00fa v z\u00e1mku umiestnen\u00e9 expoz\u00edcie Slovensk\u00e9ho bansk\u00e9ho m\u00fazea, ktor\u00e9 dokumentuj\u00fa obdobie protitureck\u00fdch bojov na Slovensku. Kalv\u00e1ria na Ostrom vrchu, ktor\u00fd je sope\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu, vytv\u00e1ra neodmyslite\u013en\u00fa krajinn\u00fa scen\u00e9riu Banskej \u0160tiavnice u\u017e viac ako 250 rokov. Na Kalv\u00e1riu vedie 34 schodov a tvoria ju sakr\u00e1lne objekty postaven\u00e9 v \u0161t\u00fdle baroka. Je to komplex 25 kaplniek vr\u00e1tane troch kostolov so vz\u00e1cnou ma\u013eovanou v\u00fdzdobou. Kalv\u00e1ria je spolu s Banskou \u0160tiavnicou s\u00fa\u010das\u0165ou svetov\u00e9ho kult\u00farneho a pr\u00edrodn\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm stavebn\u00fdm komplexom na \u00fazem\u00ed historick\u00e9ho mesta je Komorsk\u00fd dvor \u2013 Kammerhof.
\nBol vybudovan\u00fd v 16. storo\u010d\u00ed prestavbou me\u0161tianskych domov. Kammerhof bol s\u00eddlom banskej komory a hlavn\u00e9ho komorsko-gr\u00f3fskeho \u00faradu. Dnes je s\u00eddlom Slovensk\u00e9ho bansk\u00e9ho m\u00fazea s expoz\u00edciami ban\u00edctva a ban\u00edckeho \u0161kolstva na Slovensku. M\u00e1 celoslovensk\u00fd charakter a dokumentuje aj hist\u00f3riu Banskej \u0160tiavnice.
\nZvol\u00e1vanie ban\u00edkov do ban\u00ed bolo v\u00a0stredoveku \u00falohou klopa\u010dky. Klopanie sa pou\u017e\u00edvalo aj pri r\u00f4znych sviato\u010dn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach, bansk\u00fdch porad\u00e1ch, pohreboch, ale aj pri vzniku po\u017eiarov. V 18. storo\u010d\u00ed sl\u00fa\u017eilo pr\u00edzemie budovy ako v\u00e4zenie pre ban\u00edkov ods\u00faden\u00fdch bansk\u00fdm s\u00fadom. V s\u00fa\u010dasnosti sa tu nach\u00e1dza p\u00f4sobiv\u00e1 \u010dajov\u0148a. Ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot ban\u00edkov, ktor\u00fd sa vyzna\u010doval tvrdou pr\u00e1cou, ale i pevnou vierou, m\u00f4\u017eete spozna\u0165 v Banskom m\u00fazeu v pr\u00edrode. Tento skanzen pon\u00faka okrem zauj\u00edmav\u00fdch expon\u00e1tov i\u00a0zostup do \u0161t\u00f4lne Bartolomej.<\/p>\n
<\/p>\n
\u010cIERNOHRONSK\u00c1 \u017dELEZNICA V\u00a0\u010cIERNOM BALOGU<\/p>\n
Jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch turistick\u00fdch atrakci\u00ed Horehronia a stredn\u00e9ho Slovenska je historick\u00e1 \u010ciernohronsk\u00e1 \u017eeleznica. Dlh\u0161\u00ed \u00fasek sp\u00e1ja stanicu Chvatimech pri Hronci s \u010ciernym Balogom, krat\u0161\u00ed vedie z \u010cierneho Balogu do Vydrovskej doliny a pribudol aj novootvoren\u00fd \u00fasek \u010cierny Balog \u2013 Dobro\u010d. Vlakov\u00e9 s\u00fapravy prem\u00e1vaj\u00face po tratiach s\u00a0rozchodom 760 mm p\u00f4vodne zv\u00e1\u017eali drevo vy\u0165a\u017een\u00e9 v roz\u013eahl\u00fdch rudohorsk\u00fdch lesoch. Trad\u00edcia lesn\u00fdch \u017eelezn\u00edc je na Slovensku \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s \u0165a\u017ebou a\u00a0spracovan\u00edm dreva.
\nKe\u010f splavovanie dreva prestalo posta\u010dova\u0165 po\u017eiadavk\u00e1m priemyslu, bolo nevyhnutn\u00e9 zavies\u0165 nov\u00fd sp\u00f4sob dopravy. Lesn\u00e9 \u017eeleznice boli zmen\u0161eninou klasick\u00fdch. Aby zn\u00ed\u017eili stavebn\u00e9 n\u00e1klady, no najm\u00e4 aby sa lep\u0161ie prisp\u00f4sobili ter\u00e9nu, ich rozchod bol u\u017e\u0161\u00ed.<\/p>\n
![\"\u010ciernohronsk\u00e1](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_08_ciernohronska_zeleznica.jpg\")
<\/p>\n
Za\u010diatok trate bol zvy\u010dajne pri p\u00edle, pr\u00edpadne pri v\u00e4\u010d\u0161ej \u017eeleznici bl\u00edzko vodn\u00e9ho toku. D\u013a\u017eka trate z\u00e1visela od konkr\u00e9tnych potrieb miestneho priemyslu. Spo\u010diatku sa ako \u0165a\u017en\u00e1 sila vyu\u017e\u00edvali kone a smerom nadol poh\u00e1\u0148ala vozne gravit\u00e1cia. A\u017e postupne konsk\u00fa silu nahradila parn\u00e1 alebo motorov\u00e1 lokomot\u00edva.<\/p>\n
![\"\u010ciernohronsk\u00e1](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_09_ciernohronska_zeleznica.jpg\")
<\/p>\n
Prv\u00fa polovicu 20. storo\u010dia m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 zlat\u00fdm vekom lesn\u00fdch \u017eelezn\u00edc, v tomto obdob\u00ed ich toti\u017e vzniklo asi 40. O v\u00fdstavbe \u010ciernohronskej \u017eeleznice sa prv\u00fdkr\u00e1t hovorilo u\u017e v roku 1898, s riadnou v\u00fdstavbou sa za\u010dalo v\u00a0roku 1908. Vtedy sa za\u010dal stava\u0165 hlavn\u00fd 10,4-kilometrov\u00fd \u00fasek Hronec \u2013 \u010cierny Blh, ako sa v tom \u010dase volal \u010cierny Balog.
\nPravideln\u00fa prev\u00e1dzku spustili o rok nesk\u00f4r. Nasledovala v\u00fdstavba\u00a0\u010fal\u0161\u00edch vetiev ved\u00facich do \u010fal\u0161\u00edch dol\u00edn povodia \u010cierneho Hrona, ich celkov\u00e1 d\u013a\u017eka dosiahla takmer 132 km. Lesn\u00e1 \u017eeleznica dok\u00e1zala prepravi\u0165 a\u017e 300 000 m3 dreva ro\u010dne a denne tu prem\u00e1valo a\u017e sedem parn\u00fdch lokomot\u00edv r\u00f4znych kon\u0161trukci\u00ed.
\nPrev\u00e1dzku zabezpe\u010dovalo asi 115 zamestnancov a\u00a0denne sa \u0148ou prepravilo 200 \u2013 250 os\u00f4b.<\/p>\n
Do hist\u00f3rie sa zap\u00edsala aj v \u010dase SNP, ke\u010f sl\u00fa\u017eila na z\u00e1sobovanie partiz\u00e1nov. Po druhej svetovej vojne bolo jasn\u00e9, \u017ee lesn\u00e9 \u017eeleznice s\u00fa zastaran\u00e9. V roku 1982 bola \u010dinnos\u0165 \u010ciernohronskej \u017eeleznice definit\u00edvne zastaven\u00e1 a v\u0161etko zariadenie malo by\u0165 zo\u0161rotovan\u00e9. Nakoniec sa v\u0161ak zachovala ako posledn\u00e1 funk\u010dn\u00e1 lesn\u00e1 \u017eeleznica na \u00fazem\u00ed Slovenska. Jedn\u00fdm z prv\u00fdch krokov bol z\u00e1pis \u017eeleznice do \u00dastredn\u00e9ho zoznamu kult\u00farnych pamiatok. Na jej rekon\u0161trukcii sa roky podie\u013eali najm\u00e4 dobrovo\u013en\u00edci.
\n\u010ciernohronsk\u00e1 \u017eeleznica bola sl\u00e1vnostne znovuotvoren\u00e1 1. m\u00e1ja 1992. Turisti sa tak mohli povozi\u0165 na \u00faseku trate z Chvatimechu do \u010cierneho Balogu a do Vydrovskej doliny. K\u00a0dispoz\u00edcii s\u00fa dve parn\u00e9 lokomot\u00edvy, \u0161es\u0165 motorov\u00fdch lokomot\u00edv a\u00a0zrekon\u0161truovan\u00fd motorov\u00fd voze\u0148.
\nLokomot\u00edvy s\u00fa v prev\u00e1dzke spolu so s\u00fapravou historick\u00fdch osobn\u00fdch voz\u0148ov, pracuje sa v\u0161ak na rekon\u0161trukcii \u010fal\u0161\u00edch osobn\u00fdch vag\u00f3nov. Typick\u00fd je ru\u010dn\u00fd\u00a0sp\u00f4sob brzdenia, ak\u00fd sa vyu\u017e\u00edval pr\u00e1ve\u00a0na lesn\u00fdch \u017eelezniciach. V\u00fdznamn\u00fdm d\u00e1tumom v hist\u00f3rii \u010ciernohronskej \u017eeleznice je 3. okt\u00f3ber 2003, de\u0148 otvorenia zrekon\u0161truovan\u00e9ho \u00faseku trate z Chvatimechu do Hronca. V roku 2012\u00a0pribudol \u010fal\u0161\u00ed obnoven\u00fd \u00fasek trate \u010cierny Balog \u2013 Dobro\u010d. Hlavn\u00fdm prev\u00e1dzkov\u00fdm obdob\u00edm je letn\u00e1 turistick\u00e1 sez\u00f3na, no v pr\u00edpade z\u00e1ujmu existuje mo\u017enos\u0165 objedna\u0165 si mimoriadnu jazdu aj inokedy.<\/p>\n
<\/p>\n
PAMIATKOV\u00c1 REZERV\u00c1CIA \u0160PANIA DOLINA<\/p>\n
Banskobystrick\u00ed \u0165a\u017eiari, na rozdiel od t\u00fdch bansko\u0161tiavnick\u00fdch \u010di kremnick\u00fdch, ne\u0165a\u017eili v baniach pod povrchom mesta. Bane sa toti\u017e nenach\u00e1dzali na jeho \u00fazem\u00ed, ale v okol\u00ed. Obrazom sl\u00e1vy medi je dodnes bansk\u00e1 obec \u0160pania Dolina, v stredoveku v\u00fdznamn\u00e1 ban\u00edcka osada Montana, zn\u00e1ma najm\u00e4 \u0165a\u017ebou medenej rudy.
\nMalebn\u00fa obec v hor\u00e1ch dnes vn\u00edmame ako pamiatkov\u00fa rezerv\u00e1ciu \u013eudovej architekt\u00fary. \u0160pania Dolina by bola malebn\u00e1, aj keby v nej nebolo ni\u010d okrem ban\u00edckych \u013eudov\u00fdch domov z\u00a0dreva a kame\u0148a, ktor\u00e9 stoja na strm\u00fdch \u00fabo\u010diach. Sedlov\u00e9 strechy domov s\u00fa pokryt\u00e9 \u0161ind\u013eami.
\nArchitekt\u00faru \u0160panej Doliny v\u00fdrazne ovplyvnila ban\u00edcka minulos\u0165. Ban\u00edci f\u00e1rali do \u0161t\u00f4ln\u00ed a\u017e do druhej polovice 19. storo\u010dia. Aj v zahrani\u010d\u00ed zn\u00e1mu a uzn\u00e1van\u00fa ban\u00edcku minulos\u0165 dodnes reprezentuje renesan\u010dn\u00e1 budova klopa\u010dky postaven\u00e1 v 16. storo\u010d\u00ed \u010di sl\u00e1vny \u0160pa\u0148odolinsk\u00fd bansk\u00fd vodovod (akvadukt) z prelomu 16. a 17. storo\u010dia.<\/p>\n
![\"\u0160pania](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_11_spania_dolina.jpg\")
<\/p>\n
Klopa\u010dka, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila ako str\u00e1\u017enica, bola s\u00eddlom bansk\u00e9ho in\u0161pektora a bansk\u00fdch dozorcov. Klopacie zariadenie umiestnen\u00e9 vo ve\u017ei sa a\u017e do roku 1910 pou\u017e\u00edvalo na zvol\u00e1vanie ban\u00edkov. Dnes sl\u00fa\u017ei bansk\u00e1 klopa\u010dka najm\u00e4 turistom \u2013 nach\u00e1dza sa v nej re\u0161taur\u00e1cia, poskytuje ubytovanie a na poschod\u00ed je men\u0161ia m\u00fazejn\u00e1 expoz\u00edcia.
\n\u0160pa\u0148odolinsk\u00fd bansk\u00fd vodovod je najstar\u0161\u00ed svojho druhu na Slovensku.
\nJeho v\u00fdstavbu si vy\u017eiadala potreba dosta\u0165 vodu k bansk\u00fdm zariadeniam a\u017e spod Pra\u0161ivej v N\u00edzkych Tatr\u00e1ch. Sl\u00fa\u017eil ako zdroj pohonu bansk\u00fdch strojov a\u00a0na prem\u00fdvanie vy\u0165a\u017eenej rudy. D\u013a\u017ekou 36 km a s pr\u00edpojkami a\u017e 42 km je z\u00e1rove\u0148 najdlh\u0161\u00edm vodovodom na Slovensku.<\/p>\n
![\"Vodop\u00e1d](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_12_vodopad_spania-dolina-1.jpg\")
\nVodop\u00e1d \u0160pania dolina<\/p>\n
V prev\u00e1dzke bol pribli\u017ene od roku 1500 a\u017e do roku 1910. \u0160lo o vybudovan\u00fd \u0161ir\u0161\u00ed chodn\u00edk s miernym sp\u00e1dom, na ktorom boli ulo\u017een\u00e9 dreven\u00e9 \u017e\u013eaby, ktor\u00e9 sa v zime zakr\u00fdvali, aby voda nezamrzla. Dnes je jeho takmer vrstevnicov\u00e1 trasa so zachovan\u00fdmi \u010das\u0165ami n\u00e1sypov skaln\u00fdch gal\u00e9ri\u00ed a kamenn\u00fdch m\u00farov s\u00fa\u010das\u0165ou turistick\u00fdch chodn\u00edkov.<\/p>\n
V\u00a0roku 2006 bola vyroben\u00e1 historick\u00e1 replika \u010dasti vodovodu. K\u00fdm mu\u017ei denne vstupovali do hlb\u00edn zeme, ostatn\u00ed rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci pracovali pri trieden\u00ed rudy, no niektor\u00ed si za\u010dali privyr\u00e1ba\u0165 aj pali\u010dkovan\u00edm \u010dipiek. Miestne \u017eeny takto zalo\u017eili trad\u00edciu \u0161pa\u0148odolinskej \u010dipky a v roku 1883 i \u0161kolu pali\u010dkovania. N\u00e1dhernej panor\u00e1me obce dominuje r\u00edmskokatol\u00edcky Kostol premenenia P\u00e1na, ktor\u00fd bol vysv\u00e4ten\u00fd v roku 1254.<\/p>\n
![\"Kostol](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_10_Kostol_premenenia-Pana.jpg\")
\nKostol Premenenia P\u00e1na<\/p>\n
Nesk\u00f4r bol prestavan\u00fd v gotickom slohu. Zariadenie kostola poch\u00e1dza zo 17.\u00a0\u2013 18. storo\u010dia. Organ od banskobystrick\u00e9ho majstra Podkonick\u00e9ho je z\u00a0polovice 18. storo\u010dia, no port\u00e1l v\u00a0ju\u017enej kaplnke je e\u0161te star\u0161\u00ed (1593). Ku kostolu s opevnen\u00edm sa d\u00e1 vyst\u00fapi\u0165 po 160 schodoch kryt\u00e9ho schodiska.
\nV\u00a0are\u00e1li kostola sa nach\u00e1dza budova s\u00a0p\u00f4vodne fortifika\u010dn\u00fdm z\u00e1merom \u2013 ba\u0161ta alebo \u201eTureck\u00e1\u201c.
\nPostavili ju v\u00a0roku 1644, nesk\u00f4r bola roz\u0161\u00edren\u00e1 o\u00a0priestory na b\u00fdvanie. Pr\u00edzemie sa p\u00f4vodne vyu\u017e\u00edvalo ako sklad bojovej techniky a mun\u00edcie. Zauj\u00edmavos\u0165ou ba\u0161ty s\u00fa slne\u010dn\u00e9 hodiny, n\u00e1jdete ich na zo\u0161ikmenej juhov\u00fdchodnej fas\u00e1de objektu. K miestnym atrakci\u00e1m patria povrchov\u00e9 \u0161t\u00f4lne a \u0161achty. \u0160achty zabezpe\u010dovali dopravu rudy a ban\u00edkov, no \u010dasto aj vetranie a odvod\u0148ovanie ban\u00ed. Najstar\u0161ia z nich je \u0161achta Ferdinand (1494) a najmlad\u0161ia \u0161achta Ludovika (1812).<\/p>\n
Jednou z\u00a0najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161\u00edch atrakci\u00ed obce je Ban\u00edcky orloj. Je to pohybliv\u00e1 skulpt\u00fara, ktor\u00e1 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom\u00a0aj v\u010faka zvuku klopadla spr\u00edtom\u0148uje pr\u00e1cu ban\u00edkov. Verejnosti s\u00fa pr\u00edstupn\u00e9 aj haldy sutiny ako d\u00f4kaz intenz\u00edvnej \u0165a\u017eby. Pretrv\u00e1va snaha haldy zachova\u0165 ako technick\u00fa pamiatku. Nezalesnen\u00e1\u00a0halda Maximili\u00e1n dotv\u00e1ra celkov\u00fa panor\u00e1mu \u0160panej Doliny. Najv\u00fdznamnej\u0161ie historick\u00e9 pamiatky spojen\u00e9 s banskou minulos\u0165ou obce sp\u00e1ja tzv. Mal\u00fd bansk\u00fd okruh. M\u00e1 sedem zast\u00e1vok s\u00a0informa\u010dn\u00fdmi tabu\u013eami. Trasa vedie obecn\u00fdmi komunik\u00e1ciami a lesn\u00fdmi cestami, aby nenar\u00fa\u0161ala s\u00fakromie obyvate\u013eov obce. Za\u010diato\u010dn\u00fdm aj kone\u010dn\u00fdm bodom je n\u00e1mestie obce.<\/p>\n
<\/p>\n
MINCOV\u0147A V\u00a0KREMNICI<\/p>\n
Slobodn\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesto Kremnica je nielen historick\u00fdm centrom \u0165a\u017eby zlata na Slovensku, ale aj centrom slovensk\u00e9ho mincovn\u00edctva. Kremnick\u00e1 mincov\u0148a patr\u00ed k najstar\u0161\u00edm podnikom svojho druhu na svete a je jednou z m\u00e1la, ktor\u00e9 maj\u00fa nepretr\u017eit\u00fa prev\u00e1dzku. Mince sa tu razia u\u017e od roku 1328, ke\u010f uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Karol R\u00f3bert z Anjou pov\u00fd\u0161il Kremnicu na slobodn\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 mesto a z\u00e1rove\u0148 jej pridelil privil\u00e9gium na prev\u00e1dzkovanie mincovne. Za\u010dali sa tu razi\u0165 mince pod\u013ea vzoru pe\u0148az\u00ed z Florencie.<\/p>\n
![\"Mincov\u0148a\"](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_13_mincovna.jpg\")
<\/p>\n
V\u00a0stredoveku sa kremnick\u00e9 duk\u00e1ty v\u010faka vysokej a st\u00e1lej r\u00fddzosti zlata pova\u017eovali za najtvrd\u0161iu menu v strednej Eur\u00f3pe. A\u017e do konca 15. storo\u010dia razili v\u00a0kremnickej mincovni asi 250-tis\u00edc zlat\u00fdch duk\u00e1tov ro\u010dne, nesk\u00f4r pri\u0161li na rad mince z menej vz\u00e1cnych kovov. By\u0165 minciarom bolo privil\u00e9gium a\u00a0v\u0161etci kr\u00e1\u013eovsk\u00ed minciari, nielen t\u00ed kremnick\u00ed, sa te\u0161ili osobitnej ochrane. Nemuseli plati\u0165 dane (okrem mestskej a\u00a0dane z dedi\u010dstva), podliehali iba s\u00fadu gr\u00f3fa a panovn\u00edka a slobodne mohli dov\u00e1\u017ea\u0165 niektor\u00e9 obchodn\u00e9 artikle.
\nV\u00a0roku 1434 bola prev\u00e1dzka mincovne pres\u0165ahovan\u00e1. Budovy oboch mincovn\u00ed s\u00fa dodnes zachovan\u00e9 na svojich p\u00f4vodn\u00fdch miestach.
\nOkrem minc\u00ed presl\u00e1vili mincov\u0148u aj medaily, hoci nesl\u00fa\u017eia ako pe\u0148a\u017en\u00e1 jednotka.<\/p>\n
![\"Expozicia](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_14_-expozicia_Muzeum-medaili-a-minci.jpg\")
\nExpozicia Muzeum medail\u00ed a minc\u00ed<\/p>\n
Prvou zn\u00e1mou je medaila z roku 1508, ktor\u00e1 posl\u00fa\u017eila pri korunov\u00e1cii Ladislava II. V\u00a0stredoveku malo Uhorsko viacero mincovn\u00ed, no t\u00e1 kremnick\u00e1 viedla v objeme produkcie aj v \u00farovni technologick\u00e9ho spracovania. Po zru\u0161en\u00ed menej perspekt\u00edvnych mincovn\u00ed sa koncom 19. storo\u010dia stala kremnick\u00e1 mincov\u0148a jedinou na \u00fazem\u00ed Uhorska. V roku 1986 sa cel\u00e1 v\u00fdroba presunula do budovy nov\u00e9ho z\u00e1vodu za mestom a v p\u00f4vodnej budove sa zachovala len v\u00fdroba medail\u00ed.
\nMincov\u0148a Kremnica ostala produkt\u00edvna aj v\u00a0\u00e9re samostatnej Slovenskej republiky, teda po roku 1993. Pr\u00e1ve tu sa zrodili nov\u00e9 slovensk\u00e9 mince a v roku 2008 aj euromince. Kremnick\u00e1 mincov\u0148a je dodnes unik\u00e1tom, podobn\u00fdch podnikov je na celom svete asi osemdesiat. Je nielen v\u00fdrobn\u00fdm podnikom, ale aj centrom kult\u00fary a umenia.
\nV priestoroch starej raziarne minc\u00ed sa nach\u00e1dza expoz\u00edcia mincovej techniky, ktor\u00e1 pod\u00e1va obraz o v\u00fdrobn\u00fdch postupoch v\u00a0jednotliv\u00fdch obdobiach. Expoz\u00edcia je otvoren\u00e1 po\u010das cel\u00e9ho roka a prehliadkov\u00e1 trasa je rozdelen\u00e1 na dve \u010dasti: star\u00e1 raziare\u0148 a nov\u00e1 raziare\u0148. Fan\u00fa\u0161ikovia numizmatiky si pr\u00eddu na svoje aj pri n\u00e1v\u0161teve M\u00fazea minc\u00ed a medail\u00ed v Kremnici. Toto m\u00fazeum patr\u00ed medzi najstar\u0161ie na Slovensku a v jeho zbierkovom fonde nech\u00fdbaj\u00fa vz\u00e1cne expon\u00e1ty minc\u00ed, medail\u00ed, ale aj region\u00e1lnej hist\u00f3rie a\u00a0v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, ktor\u00fdch je viac ako 90-tis\u00edc. Od roku 1994 patr\u00ed pod N\u00e1rodn\u00fa banku Slovenska.<\/p>\n
<\/p>\n
DREVEN\u00dd ARTIKUL\u00c1RNY KOSTOL A\u00a0ZVONICA V HRONSEKU<\/p>\n
Unik\u00e1tne dreven\u00e9 kostoly patria ku skvostom slovenskej \u013eudovej tvorby. Vyzna\u010duj\u00fa sa originalitou a\u00a0jedine\u010dn\u00fdm technicko-umeleck\u00fdm rie\u0161en\u00edm netypick\u00fdm pre obdobie, v ktorom boli vybudovan\u00e9. Z p\u00f4vodn\u00fdch takmer 300 dreven\u00fdch kostolov sa na Slovensku zachovalo len 50.
\nEvanjelick\u00fdch artikul\u00e1rnych kostolov dnes existuje len p\u00e4\u0165, z toho jeden sa nach\u00e1dza v\u00a0obci Hronsek v Banskobystrickom kraji. Dreven\u00fd artikul\u00e1rny kostol v\u00a0Hronseku patr\u00ed od roku 2008 na Zoznam svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO. Kostol je jedine\u010dn\u00fd bohatos\u0165ou stavebn\u00fdch prvkov \u0161kandin\u00e1vskej, nemeckej, i\u00f3nskej a\u00a0slovanskej architekt\u00fary.
\nJe to jedin\u00fd kostol na Slovensku, ktor\u00fd disponuje \u0161kandin\u00e1vskymi architektonick\u00fdmi prvkami. Zauj\u00edmav\u00e1 je v\u0161ak aj hist\u00f3ria jeho vzniku, podmienen\u00e1 viacer\u00fdmi dejinn\u00fdmi udalos\u0165ami. Kostol postavili na z\u00e1klade uznesenia \u0161opronsk\u00e9ho snemu z\u00a0roku 1681. Pod\u013ea neho mali evanjelici dovolen\u00e9 postavi\u0165 v ka\u017edej stolici dva\u00a0kostoly, v\u00e4\u010d\u0161inou na zle pr\u00edstupn\u00fdch miestach a za mimoriadne pr\u00edsnych podmienok. Vo Zvolenskej stolici boli na stavbu kostolov vyhraden\u00e9 obce Hronsek a Ve\u013ek\u00e1 L\u00faka.<\/p>\n
![\"Kostol](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_15_kostol-v-hronseku.jpg\")
<\/p>\n
Hronseck\u00fd kostol bol sp\u00e1dov\u00fd pre severn\u00fa \u010das\u0165 Zvolenskej stolice a\u00a0postavili ho v s\u00falade s\u00a0podmienkami stanoven\u00fdmi 25. a 26. \u010dl\u00e1nkom \u0161opronsk\u00fdch artik\u00fal (preto sa ozna\u010duje ako \u201eartikul\u00e1rny\u201c kostol). Pod\u013ea nich musel by\u0165 postaven\u00fd cel\u00fd z dreva, bez pou\u017eitia jedin\u00e9ho klinca. Okrem toho musel vznikn\u00fa\u0165 za jeden rok, nesmel\u00a0ma\u0165 ve\u017eu ani hlavn\u00fd vchod do dediny. Miesto, na ktorom stoj\u00ed hronseck\u00fd kostol, sa nach\u00e1dzalo v\u00a0bl\u00edzkosti koryta Hrona a bolo bahnit\u00e9.
\nDalo sa predpoklada\u0165, \u017ee kostol sa \u010doskoro prepadne, no k jeho zni\u010deniu nedo\u0161lo, preto\u017ee bol postaven\u00fd na ostrov\u010deku, ktor\u00fd jeho stavitelia na\u0161li v mo\u010diaroch. Okrem toho v bl\u00edzkosti kostola vysadili \u0161tyri lipy, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na vlahu, a tak bahnit\u00fa p\u00f4du \u00faspe\u0161ne odvod\u0148uj\u00fa. Tento evanjelick\u00fd chr\u00e1m bol dostavan\u00fd v roku 1726. Ke\u010f\u017ee i\u0161lo o\u00a0sp\u00e1dov\u00fd kostol, jeho interi\u00e9r musel by\u0165 dostato\u010dne priestorn\u00fd pre veriacich z\u00a0okolit\u00fdch obc\u00ed. T\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inou prich\u00e1dzali pe\u0161i, preto bolo nevyhnutn\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 pre nich miesta na sedenie. Z tohto d\u00f4vodu je v kostole 1 100 miest na sedenie a jeho kapacitu v\u00fdrazne zv\u00e4\u010d\u0161ilo amfiteatr\u00e1lne usporiadanie lav\u00edc na ch\u00f3roch.
\nDreven\u00e9 lavice v bo\u010dn\u00fdch kr\u00eddlach s\u00fa usporiadan\u00e9 tak, aby takmer odv\u0161adia\u013e bolo vidie\u0165 na olt\u00e1r.<\/p>\n
![\"Zvonica](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/obrazok_16_zvonica-kostola-v-Hronseku1.jpg\")
\nZvonica kostola v Hronseku<\/p>\n
P\u00f4dorys m\u00e1 tvar kr\u00ed\u017ea a interi\u00e9r presvet\u013euje 30 okien z f\u00fakan\u00e9ho skla v tvare \u0161es\u0165uholn\u00edkov. Hlavn\u00fdm stavebn\u00fdm materi\u00e1lom je dubov\u00e9 a smrekovcov\u00e9 drevo, odoln\u00e9 vo\u010di da\u017e\u010fu a plesni. Strecha kostola je \u0161ind\u013eov\u00e1, na troch stran\u00e1ch s\u00fa umiestnen\u00e9 dubov\u00e9 kr\u00ed\u017ee, iba nad \u010deln\u00fdm vstupom sa nach\u00e1dza symbol kres\u0165anskej bdelosti \u2013 koh\u00fat.
\nDreven\u00e1 zvonica sa nach\u00e1dza v\u00a0bezprostrednej bl\u00edzkosti kostola a vznikla v tom istom roku ako kostol. Cibu\u013eovit\u00fa strie\u0161ku zdob\u00ed pozl\u00e1ten\u00fd kr\u00ed\u017e. Lep\u0161ie \u0161\u00edrenie zvuku zvonov zabezpe\u010duj\u00fa \u0161peci\u00e1lne otvory v dreve v dolnej aj hornej \u010dasti zvonice.
\nZvonica aj dnes sl\u00fa\u017ei svojmu p\u00f4vodn\u00e9mu \u00fa\u010delu. P\u00f4vodn\u00fd \u00fa\u010del pln\u00ed aj kostol v Hronseku. V\u010faka v\u00fdbornej akustike b\u00fdva tie\u017e dejiskom r\u00f4znych kult\u00farnych a spolo\u010densk\u00fdch podujat\u00ed. Z\u00e1rove\u0148 je vyh\u013ead\u00e1vanou historickou atrakciou a ka\u017edoro\u010dne ho nav\u0161t\u00edvia tis\u00edce slovensk\u00fdch i zahrani\u010dn\u00fdch turistov. Niet divu, \u017ee kr\u00e1sne priestory kostola \u010dasto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa mlad\u00e9 p\u00e1ry, aby si tu povedali svoje \u201e\u00e1no\u201c.
\nV\u00a0hronseckom kostole sa \u017eenil dokonca aj \u0161t\u00farovsk\u00fd b\u00e1snik Andrej Sl\u00e1dkovi\u010d.<\/p>\n
![\"vuc](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/vuc_brana_do_srdca.jpg\")
<\/a><\/p>\n