{"id":80145,"date":"2022-11-10T18:00:46","date_gmt":"2022-11-10T16:00:46","guid":{"rendered":"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=80145"},"modified":"2022-11-10T20:01:36","modified_gmt":"2022-11-10T18:01:36","slug":"ako-som-v-cine-s-rodinou-hladal-stratene-svety-ale-aj-seba-sameho","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2022\/11\/ako-som-v-cine-s-rodinou-hladal-stratene-svety-ale-aj-seba-sameho\/","title":{"rendered":"Ako som v \u010c\u00edne s rodinou h\u013eadal straten\u00e9 svety, ale aj seba sam\u00e9ho"},"content":{"rendered":"

St\u00e1li sme na vrchole pohoria Cangshan v ju\u017enej \u010c\u00edne vo v\u00fd\u0161ke 3300 metrov nad morom. Od r\u00e1na sme prekonali v\u00fd\u0161kov\u00fd rozdiel vy\u0161e tis\u00edc metrov a na\u0161liapali dvadsa\u0165tri kilometrov. Zle sa n\u00e1m d\u00fdchalo. Vzduch bol riedky a z chm\u00e1r sa vyn\u00e1rali ledva vidite\u013en\u00e9, zasne\u017een\u00e9 kon\u010diare. Boli sme premo\u010den\u00ed od ustavi\u010dn\u00e9ho da\u017e\u010fa.<\/p>\n

Spomenul som si na ve\u013ek\u00e9ho Maa. V roku 1966 vo veku 73 rokov prepl\u00e1val ve\u013erieku Jang-c\u00b4-\u0165iang, aby dok\u00e1zal, \u017ee je pln\u00fd s\u00edl. \u017de sa m\u00f4\u017ee postavi\u0165 do \u010dela nov\u00e9ho politick\u00e9ho hnutia, kult\u00farnej revol\u00facie, ktor\u00e1 pripravila o \u017eivot mili\u00f3ny \u013eud\u00ed.<\/p>\n

<\/p>\n

Ak som ja \u010dosi dokazoval, tak potom iba sebe. Vybral som sa do h\u00f4r Cangshan na \u00fap\u00e4t\u00ed Himal\u00e1j\u00ed osl\u00e1vi\u0165 osemdesiatku. Cestu pre m\u0148a zorganizoval m\u00f4j syn, ktor\u00fd organizuje cesty po \u010c\u00edne pre mnoh\u00fdch slov\u00e1kov cestuj\u00facich do R\u00ed\u0161e stredu cez svoju cestovn\u00fa kancel\u00e1riu \u201cCesty \u010c\u00ednou s Pavlom Dvo\u0159\u00e1kom (www.cestycinou.sk)\u201d.<\/p>\n

Malo sa to sta\u0165 v malej karav\u00e1ne, v ktorej bola moja \u017eena Daniela, syn Pavel (fotograf a\u00a0turistick\u00fd sprievodca po \u010c\u00edne), \u201etrapper\u201c Yang, ktor\u00fd miestne hory pozn\u00e1 ako vlastn\u00fa dla\u0148, dvaja \u010d\u00ednski \u201e\u0161erpovia\u201c \u2013 volali sa pre\u010dudesne N\u00e1rodn\u00fd a Letiaci tiger (my sme ich prez\u00fdvali Bratia Tigre) \u2013 a \u0161tyri mulice, ktor\u00e9 vl\u00e1\u010dili na svojich chrbtoch v\u0161etko, \u010do sme potrebovali.<\/p>\n

<\/p>\n

A e\u0161te aj Yangov mal\u00fd hotelov\u00fd ps\u00ed\u010dek\u2026 Ke\u010f videl, \u017ee p\u00e1n odch\u00e1dza, pridal sa k n\u00e1m. Nohy mal kriv\u00e9 ako hokejky, ale nevzdialil sa od Yanga ani na meter. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der padal od \u00fanavy, ale zvl\u00e1dol v\u0161etko. Mimochodom, hovorov\u00e1 \u010d\u00edn\u0161tina \u201eg\u201c nevyslovuje, aj meno Yang znie ako Jan, Honzo ako sme ho d\u00f4verne volali. Honzo bol zauj\u00edmav\u00fd \u010dlovek. V hor\u00e1ch sa vyznal dokonale. No nielen v ter\u00e9ne. Zauj\u00edma sa o hist\u00f3riu zabudnut\u00fdch lokal\u00edt. Porozpr\u00e1val n\u00e1m o nich nesmierne zauj\u00edmav\u00e9 veci.<\/p>\n

Bol navy\u0161e v\u00fdborn\u00fdm kuch\u00e1rom, ka\u017ed\u00fd de\u0148 n\u00e1m uvaril skvel\u00e9 jedlo. Pohybovali sme sa po historickej trase \u010cajovo \u2013 konskej cesty, po ktorej od nepam\u00e4ti tiahli karav\u00e1ny. Z \u010c\u00edny vych\u00e1dzali nalo\u017een\u00e9 \u010dajom, vracali sa s tibetsk\u00fdmi horsk\u00fdmi kon\u00edkmi.<\/p>\n

<\/p>\n

Je to ve\u013emi sl\u00e1vna cesta, azda len Hodv\u00e1bna cesta je sl\u00e1vnej\u0161ia\u2026 V origin\u00e1li viedla kr\u00ed\u017eom cez cel\u00fa provinciu Yunnan a jeden koniec viedol do Barmy, a ten druh\u00fd a\u017e do tibetskej Lhasy. Ciest bolo nieko\u013eko, v\u0161etky v\u0161ak boli extr\u00e9mne nam\u00e1hav\u00e9. Karavany prekon\u00e1vali mno\u017estvo pr\u00edrodn\u00fdch prek\u00e1\u017eok, ako boli hlbok\u00e9 rokliny a valiace sa toky horsk\u00fdch riek, a prech\u00e1dzali naozaj r\u00f4znorod\u00fdm podneb\u00edm \u2013 na juhu za\u010d\u00ednali v tr\u00f3poch, v Tibete kon\u010dili na \u013eadovcoch. A e\u0161te jedna inform\u00e1cia. Pod\u013ea posledn\u00fdch d\u00f3kazov je \u010dina kol\u00edskou farbiacej techniky batikovanie..<\/p>\n

Batikovanie tu vzniklo v 1., alebo 2. storo\u010d\u00ed pred na\u0161im letopo\u010dtom. Farby na batikovanie<\/a> vyr\u00e1bali \u00c1zijci pomocou pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok, z\u00edskavan\u00fdch z \u010dast\u00ed kvet\u00edn a stromov. Starovek\u00e9 vzorky batiky sa na\u0161li aj v Japonsku a Indii, kde sa batikovala hlavne bavlna a hodv\u00e1b. Batikovanie sa do sveta nesk\u00f4r roz\u0161\u00edrilo hlavne obchodn\u00fdmi cestami.<\/p>\n

N\u00e1s \u010dakala ledva stovka kilometrov a \u0161es\u0165 dn\u00ed pe\u0161o s mulicami a ko\u0148mi v karavane s\u00a0Honzom a dvomi pohoni\u010dmi z n\u00e1roda Bai v\u00a0pohor\u00ed Cangshan po tibetsko \u010d\u00ednskej ceste na \u00faseku Shaxi \u2013 Eryuan.<\/p>\n

<\/p>\n

Pohybovali sme sa na p\u00f4de provincie Yunnan, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed na juhu \u010c\u00edny na \u00fap\u00e4t\u00ed Himal\u00e1j\u00ed. Rozlohou a po\u010dtom obyvate\u013estva sa vyrovn\u00e1 mnohej eur\u00f3pskej ve\u013emoci. Je to navy\u0161e najpestrej\u0161ia provincia azda celej \u010c\u00edny, najpestrej\u0161ia n\u00e1rodnostn\u00fdmi men\u0161inami, faunou a fl\u00f3rou, ale aj zemepisn\u00fdm \u010dlenen\u00edm. Siaha od zasne\u017een\u00fdch p\u00e4\u0165tis\u00edcoviek na hraniciach s Tibetom a\u017e po tropick\u00e9 da\u017e\u010fov\u00e9 lesy na hraniciach s\u00a0Vietnamom a Mjanmarskom (Barmou), k plant\u00e1\u017eam, kde sa pestuje najlep\u0161ia \u010d\u00ednska k\u00e1va.<\/p>\n

Honzo mal pre n\u00e1s prekvapenie: tou istou cestou tiahli proti \u010c\u00edne mongolsk\u00e9 vojsk\u00e1, a to aj historick\u00ed Tat\u00e1ri, ktor\u00ed predt\u00fdm vyplienili Uhorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo. Vyplienili a odtiahli nevedno presne kam a pre\u010do.<\/p>\n

Vydal som o tat\u00e1rskom vp\u00e1de dve knihy a\u00a0tak som si mohol poveda\u0165: doma som ich stratil a v \u010c\u00edne na\u0161iel. Ak\u00fd je svet mal\u00fd.<\/p>\n

<\/p>\n

Mongolsk\u00e9 dob\u00fdjanie \u010c\u00edny bola celosvetov\u00e1 vec. Trvalo desa\u0165ro\u010dia. Za\u010dalo sa v\u00a0\u010dasoch D\u017eingisch\u00e1na, ak nie sk\u00f4r a zav\u0155\u0161il ho D\u017eingisch\u00e1nov vnuk Kubilaj (dialo sa to aj za pomoci vojska, ktor\u00e9 sa vr\u00e1tilo z\u00a0Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva). V roku 1280 prelo\u017eil hlavn\u00e9 mesto Karakorum do Pekingu a zalo\u017eil dynastiu J\u00fcan. Ke\u010f v roku 1294 zomrel, svetov\u00e1 r\u00ed\u0161a Mongolov sa za\u010dala rozklada\u0165. V \u010c\u00edne vypuklo povstanie. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci budhistickej sekty Biely lotos vyhnali v roku 1368 posledn\u00e9ho mongolsk\u00e9ho cis\u00e1ra a zalo\u017eili nov\u00fa dynastiu Ming. \u0160t\u00e1t Ming patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie obdobie v dejin\u00e1ch celej \u010c\u00edny, hospod\u00e1rsky, vojensky aj kult\u00farne.<\/p>\n

\u010co ako nepriamo, ale je faktom, \u017ee sme sa dotkli svetovej hist\u00f3rie. Honzove rozpr\u00e1vanie vyzeralo fantasticky, ale \u010doskoro sme pri\u0161li do dediny Donglianhua a\u00a0tam sme sa dozvedeli, \u017ee ju zalo\u017eili moslimsk\u00ed vojaci, ktor\u00fdch do Yunnanu poslal jeden z\u00a0mongolsk\u00fdch cis\u00e1rov. Dynastia J\u00fcan vl\u00e1dla poldruha storo\u010dia (1217 \u2013 1369). To preto s\u00fa to\u013ek\u00e9 mest\u00e1 a dediny moslimsk\u00e9. Aj Donglianhua. Dodnes sa chv\u00e1li bohatstvom moslimsk\u00fdch obchodn\u00edkov, ktor\u00ed organizovali najdlh\u0161ie a najbohat\u0161ie karav\u00e1ny (niektor\u00e9 mali a\u017e sto kon\u00ed a mul\u00edc). V\u00a0dedine zostali z t\u00fdch \u010dias tri n\u00e1dhern\u00e9 domy.<\/p>\n

<\/p>\n

Na\u0161e cesta sa za\u010dala na trhovisku v Eryuan. Trhovisko bolo pod strechou a hodinka, ktor\u00fa sme tam str\u00e1vili, bola jedin\u00e1, ke\u010f sme nemokli. Z trhoviska sme vo\u0161li do lejaku a u\u017e sme z neho nevy\u0161li. V da\u017edi sme za\u010dali s\u00faboj o\u00a0vrchol \u010cervenej hory. St\u00e1le lialo. Zem n\u00e1m tiekla pod nohami. \u010cerven\u00e1 p\u00f4da sa premenila na rud\u00e9 vodop\u00e1dy. Mulice a d\u00e1\u017e\u010f za vari st\u00e1ro\u010dia premenili chodn\u00edky na \u00fazke a hlbok\u00e9 priekopy. Siahali n\u00e1m po p\u00e1s a niekde aj vy\u0161\u0161ie. Mala to by\u0165 pohoda, len\u017ee rozcvi\u010dkov\u00fd sedemkilometrov\u00fd v\u00fdstup, ktor\u00fd nemal presiahnu\u0165 tri \u010di \u0161tyri hodiny, sa zmenil na s\u00faboj s po\u010das\u00edm.<\/p>\n

\u010c\u00ednska \u010das\u0165 karav\u00e1ny n\u00e1m odbehla pripravi\u0165 t\u00e1borisko. Po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch sme boli na mieste aj my: z pl\u00e1novan\u00e9ho t\u00e1boriska st\u00e1l len ve\u013ek\u00fd jed\u00e1lensk\u00fd stan a pod n\u00edm Yang a\u00a0Tigr\u00ed bratia \u010dakali na rozhodnutie. Boli toti\u017e dve mo\u017enosti: ut\u00e1bori\u0165 sa napriek lejaku alebo z\u00eds\u0165 tri kilometre do najbli\u017e\u0161ej dediny a r\u00e1no sa sem vr\u00e1ti\u0165.<\/p>\n

<\/p>\n

Bol som najstar\u0161\u00ed \u010dlen exped\u00edcie. V\u0161etci sa obr\u00e1tili na m\u0148a: Rozhodni! Bol som nielen najstar\u0161\u00ed, ale aj bielohlav\u00fd, \u010do medzi \u010c\u00ed\u0148anmi nie je samozrejmos\u0165; aj pr\u00edslu\u0161n\u00edci najstar\u0161ej gener\u00e1cie b\u00fdvaj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie len pre\u0161ediven\u00ed. U\u017e sa navy\u0161e roznieslo, \u017ee m\u00e1m osemdesiat rokov, a to je medzi dom\u00e1cimi \u013eu\u010fmi \u010dosi nev\u00eddan\u00e9, l\u00fa\u010dia sa s horami ove\u013ea sk\u00f4r. Bol som teda za div sveta a nemohol som in\u00e9, ako poveda\u0165: \u00c1no, zotrv\u00e1me. Ut\u00e1borme sa\u2026<\/p>\n

R\u00e1no s\u00favisl\u00fd lejak vystriedalo mrholenie. V\u0161etko oble\u010denie sme mali mokr\u00e9 e\u0161te odv\u010dera. \u010cakala n\u00e1s vy\u0161e dvadsa\u0165kilometrov\u00e1 cesta s jedn\u00fdm kilometrom prev\u00fd\u0161enia. Na konci cesty vraj bude na\u0161e najkraj\u0161ie t\u00e1borisko. Bolo tam, skuto\u010dne, kr\u00e1sa, ale ve\u013emi sme si ju nevychutnali. R\u00fdchle sme sa nave\u010derali a tras\u00fac sa od zimy sme zaliezli do spac\u00e1kov. E\u0161te \u0161\u0165astie, \u017ee zvn\u00fatra zostali such\u00e9.<\/p>\n

<\/p>\n

Ke\u010f som sa za svitania zobudil, zazrel som slnie\u010dko presvita\u0165 cez celtu. Hur\u00e1, kone\u010dne sa zohrejeme a vysu\u0161\u00edme mokr\u00e9 veci. Vyliezol som zo stanu, ale \u010dakalo ma prekvapenie. V\u0161etko naokolo bolo biele. V noci mrzlo. Ako som sa dozvedel nesk\u00f4r, teplota klesla pod p\u00e4\u0165 stup\u0148ov mrazu, \u010do v\u0161ak ni\u010d nezmenilo na skuto\u010dnosti, \u017ee sme po prv\u00fd raz vst\u00e1vali v t\u00e1bore bez da\u017e\u010fa so slnie\u010dkom.<\/p>\n

Nad nami sa t\u00fd\u010dili zasne\u017een\u00e9 vrchy, najvy\u0161\u0161ia merala takmer 3600 metrov. P\u00f4vodne sme pl\u00e1novali, \u017ee ju vy\u0161liapeme, ale slnie\u010dko a\u00a0mo\u017enos\u0165 vysu\u0161i\u0165 mokr\u00e9 veci n\u00e1s napokon prip\u00fatali k n\u00e1\u0161mu najkraj\u0161iemu t\u00e1borisku. U\u017e to bolo skvel\u00e9, \u017ee sme sa zobudili uprostred \u010d\u00ednskych h\u00f4r bez lejaku. Keby len to, zobudili sme sa do kr\u00e1snej jasnej oblohy a teplota sa r\u00fdchlo vy\u0161plhala na 27 stup\u0148ov. T\u00e1borili sme na n\u00e1dhernej n\u00e1hornej planine na hore Cangshan. Je to \u010dosi ako americk\u00e1 pr\u00e9ria. Videli sme nieko\u013ek\u00fdch pastierov a takmer v\u0161ade pas\u00face sa \u010driedy; trochu ob\u010fale\u010d jaky, \u010dierne, mohutn\u00e9, vyzerali ako biz\u00f3ny, iba ich rohy mali in\u00fd tvar. Nu\u017e, Amerika, e\u0161te aj tamoj\u0161\u00ed \u010c\u00ed\u0148ania pripom\u00ednali Indi\u00e1nov.<\/p>\n

Na vrcholcoch h\u00f4r le\u017eal \u010derstv\u00fd sneh. Na obed sme si zbalili bato\u017einu a vydali sa k bielym pl\u00e1\u0148am. Bolo 28 stup\u0148ov. Ve\u010der a v noci z nich ub\u00fadalo a\u017e k nule, ale u\u017e nemrzlo.<\/p>\n

<\/p>\n

Na druh\u00fd de\u0148 sa za\u010dal krkolomn\u00fd zostup po \u0161myk\u013eav\u00fdch svahoch. Po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch sme natrafili na kuri\u00f3zny most cez rieku Nu. Na oboch brehoch rieky st\u00e1li kamenn\u00e9, stre\u013ebou dor\u00e1\u0148an\u00e9 piliere, tret\u00ed v strede b\u00farliv\u00e9ho toku, ktor\u00fd vlnili hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9 v\u00edry. Piliere boli prepojen\u00e9 lanov\u00fdm mostom s podlahou z\u00a0dreven\u00fdch pri ch\u00f4dzi hrkotaj\u00facich dosiek. Vo\u0161li sme na jedno z najdramatickej\u0161\u00edch miest druhej svetovej vojny.
\nMost cez rieku Nu bol extr\u00e9mne d\u00f4le\u017eit\u00fd. Sp\u00e1jal \u010c\u00ednu s Barmou a ke\u010f\u017ee. Barma patrila Britom, po takzvanej Barmskej ceste posielali spojenci do \u010c\u00edny za neust\u00e1lych bojov vojnov\u00fd materi\u00e1l. Japonci sa usilovali odreza\u0165 \u010c\u00ed\u0148anov od Barmy, preto ich lietadl\u00e1 nest\u00e1le \u00fato\u010dili na most. Potom v\u0161ak Japonci dobyli Barmu a cesta karav\u00e1n sa stala nanajv\u00fd\u0161 rizikovou.
\nP\u00f4vodne tepna pr\u00edsunu z\u00e1sobovania sa stala jedn\u00fdm z\u00a0nazranitelnej\u015b\u00edch miest v \u010c\u00edne. Japonci po nej mohli prenikn\u00fa\u0165 do \u010c\u00edny. A aj tak urobili. Pri\u0161li a\u017e po mosty cez rieku Nu a tie preto \u010c\u00ed\u0148ania vyhodili do vzduchu. Ale aj tak hrozilo, \u017ee to Japoncov nezastav\u00ed. Dobyli mili\u00f3nov\u00e9 mesto Tengchong, ale \u010falej sa u\u017e nedostali, lebo do vojny vst\u00fapili Flying tigers, Lietaj\u00face tigre, americk\u00e1 dobrovo\u013en\u00edcka leteck\u00e1 jednotka. Hne\u010f v prvom boji bolo japonsk\u00e9 letectvo zni\u010den\u00e9. Z desiatich lietadiel, prist\u00e1lo jedin\u00e9. Americk\u00e9 letectvo ovl\u00e1dlo trasu cez tzv. Hrb (Hump) z Indie ponad Himal\u00e1je a\u017e do \u010d\u00ednskeho Yunnanu. Preletelo cez \u0148u asi 1500 lietadiel nalo\u017een\u00fdch v\u00fdzbrojou a v\u00fdstrojou. Ich let bol nesmierne riskantn\u00fd. Hradba Himal\u00e1j\u00ed bola vy\u0161\u0161ia ako v\u00fd\u0161kov\u00e9 mo\u017enosti vtedaj\u0161\u00edch lietadiel a tak sa nezriedka stalo, \u017ee po\u010das preletov cez tzv. Hlin\u00edkov\u00fd priesmyk stroskotalo mno\u017estvo americk\u00fdch lietadiel.<\/p>\n

<\/p>\n

\u010c\u00ed\u0148ania im v Tengchongu postavili n\u00e1dhern\u00e9 m\u00fazeum. S bronzov\u00fdmi gener\u00e1lmi v nad\u017eivotnej ve\u013ekosti. Ak som sa po dlhom putovan\u00ed dostal a\u017e k nim, m\u00f4\u017eem azda poveda\u0165, \u017ee som zlo\u017eil sk\u00fa\u0161ku zo svojej osemdesiatky. Iste\u017ee aj v\u010faka tomu, \u017ee hist\u00f3ria pon\u00faka pevn\u00e9 cesty aj na v\u00a0straten\u00fdch svetoch \u010c\u00edny, ako m\u00f4j syn t\u00fato cestu vol\u00e1 (www.cestycinou.sk\/mulice)<\/p>\n

Zap\u00edsky z ciest po provincii Yunan sp\u00edsal historik Pavel Dvo\u0159\u00e1k. Cestu absolvoval s rodinou v\u00a0r\u00e1mci exped\u00edcie svojho syna Pavla. T\u00fato cestu, ako aj in\u00e9 si m\u00f4\u017eete pr\u00eds\u0165 pozrie\u0165 aj vy cez \u201cCesty \u010c\u00ednou s Pavlom Dvo\u0159\u00e1kom – www.cestycinou.sk).<\/p>\n

Netradi\u010dn\u00e9, unik\u00e1tne, pozn\u00e1vacie, ale aj dobrodru\u017en\u00e9 exped\u00edcie na \u010d\u00ednsky vidiek a\u00a0do pr\u00edrody v mal\u00fdch skupin\u00e1ch s Pavlom Dvo\u0159\u00e1kom \u2013 sprievodcom, tlmo\u010dn\u00edkom a fotografom \u017eij\u00facim v \u010c\u00edne u\u017e od roku 2009!<\/p>\n

 <\/p>\n

Foto: Pavel Dvo\u0159\u00e1k
\nText: Pavel Dvo\u0159\u00e1k<\/p>\n