![](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2018\/09\/tramp_-14.jpg\")
<\/a><\/p>\nCez modransk\u00fa trampsk\u00fa osadu \u010cierny medve\u010f poskakuje mal\u00fd potok, l\u00fa\u010de slnka kri\u017euj\u00fa dym z ohniska, sch\u00e1dzaj\u00fa sa \u013eudia. Podaktor\u00ed sem i\u0161li vy\u0161e 20 kilometrov pe\u0161o s cel\u00fdmi rodinami z druhej strany Mal\u00fdch Karp\u00e1t, z Kuchyne. Niektor\u00fdch priviedol chodn\u00edk. In\u00ed sa znenazdajky vynoria z lesa. Odkia\u013e sa vynoril tramping?<\/p>\n
Svoje v\u00fdchodisko m\u00e1 vo woodcrafterskom (z\u00e1les\u00e1ckom) hnut\u00ed, ktor\u00e9 v USA zalo\u017eil spisovate\u013e, v\u00fdtvarn\u00edk a milovn\u00edk pr\u00edrody Ernest Thompson Seton a ktor\u00e9 ovplyvnilo aj rozvoj skautingu. \u201eTrampi sa v\u0161ak od\u0161tiepili od skautsk\u00e9ho hnutia, preto\u017ee im nevyhovovali pr\u00edsne pravidl\u00e1, nosenie rovno\u0161iat, rann\u00e9 vst\u00e1vanie, bud\u00ed\u010dky, n\u00e1stupy. Nepozd\u00e1val sa im vojensk\u00fd \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd do skautingu vniesol jeho zakladate\u013e, b\u00fdval\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk britskej arm\u00e1dy Robert Baden-Powell,\u201c nazna\u010duje Art\u00far \u201eAr\u0165o\u201c Sold\u00e1n, spisovate\u013e a predseda trampsk\u00e9ho ob\u010dianskeho zdru\u017eenia Priatelia lesa. Trampi sa pod\u013ea neho dodnes d\u00f4razne di\u0161tancuj\u00fa od ak\u00fdchko\u013evek in\u00fdch militantn\u00fdch zdru\u017een\u00ed a hnut\u00ed.<\/p>\n
Prv\u00ed trampi sa naz\u00fdvali divok\u00ed skauti. Prv\u00fd dolo\u017eite\u013en\u00fd trampsk\u00fd \u201evander\u201c (v\u00fdprava) z \u00fazemia \u010ceska a Slovenska siaha a\u017e do roku 1916, ke\u010f pra\u017esk\u00ed trampi vyrazili do Sv\u00e4toj\u00e1nskych pr\u00fadov na Vltave. Nu\u017e a v roku 1918 tam zap\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa korene \u2013 zakladaj\u00fa prv\u00fa trampsk\u00fa osadu Ztracen\u00e1 nad\u011bje \u2013 Ztracenka. \u010eal\u0161ie osady prib\u00fadaj\u00fa r\u00fdchlo, pri riekach, najm\u00e4 pri S\u00e1zave, a potom v hor\u00e1ch. V \u010ceskoslovenskej republike sa trampsk\u00e9 hnutie rozvinulo do fenom\u00e9nu, ktor\u00fd nem\u00e1 vo svete obdobu.<\/p>\n
Tramping sa s\u00edce objavuje aj v Austr\u00e1lii, USA, na Novom Z\u00e9lande, no v \u010ceskoslovensku predstavoval zvl\u00e1\u0161tnu zmes romantiky, \u00fateku z mestsk\u00e9ho prostredia, pre\u017eitia v pr\u00edrode a idealizovan\u00fdch predst\u00e1v o divokom z\u00e1pade. Na rozdiel od mnoh\u00fdch vtedaj\u0161\u00edch spolkov bol tento zrazu bez prepracovan\u00fdch reg\u00fal, bez d\u00f4myselnej hierarchie. Aj preto tramping provokoval a \u010dasto ho chceli zak\u00e1za\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n Spod \u0161ir\u00e1ka do chaty<\/strong><\/p>\n Chyst\u00e1 sa gul\u00e1\u0161. Zdalo by sa, \u017ee ke\u010f sa v jednej kuchyni z\u00edde to\u013eko \u0161\u00e9fkuch\u00e1rov, proviant bude v nedoh\u013eadne, no funguje tu zvl\u00e1\u0161tna s\u00fahra. V\u0161etci si tykaj\u00fa. \u201eJe jedno, \u010di si profesor, alebo m\u00e1\u0161 iba z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu. Roky chod\u00edm s niektor\u00fdmi \u013eu\u010fmi na \u201e\u010dunder\u201c a pozn\u00e1m iba ich prez\u00fdvky, neviem ich ob\u010dianske meno ani povolanie,\u201c hovor\u00ed Sold\u00e1n, ktor\u00fd je prednostom Obecn\u00e9ho \u00faradu v \u010castej.<\/p>\n <\/p>\n \u0160erifkou osady je Anna Cossov\u00e1. \u0160erifstvo predstavuje jedin\u00fd n\u00e1znak hierarchie medzi trampmi. \u201eNo aj tak je to sk\u00f4r symbolick\u00e9. Ve\u013emi ma neposl\u00fachaj\u00fa,\u201c usmieva sa. Funkciu zdedila po nebohom man\u017eelovi, ktor\u00fd st\u00e1l pri zalo\u017een\u00ed osady v roku 1967 a pri postaven\u00ed zrubu. \u201eBola to klasick\u00e1 \u201e\u010dundr\u00e1cka\u201c b\u00fada z gu\u013eatiny. Ke\u010f sa v nej zak\u00farilo, bolo v nej neskuto\u010dne hor\u00faco. A ke\u010f vychladla, triasli sme sa ako osiky. Zab\u00fdvala sa v nej aj kr\u00e1sna u\u017eovka, ktor\u00e1 si tu spravila hniezdo,\u201c spom\u00edna.<\/p>\n Na prelome 60. a 70. rokov 20. storo\u010dia bolo v lesoch nad modranskou Zochovou chatou takmer 20 trampsk\u00fdch os\u00e1d. Zruby boli sk\u00f4r vz\u00e1cnos\u0165ou. \u201eV\u00e4\u010d\u0161inou sem chodili sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00ed chalani, ktor\u00fdm sta\u010dila podsada, ov\u010dia vlna a natiahli si celtu. Takto sa to kedysi robilo\u2026 Dnes sme sk\u00f4r tak\u00ed chat\u00e1ri,\u201c poznamen\u00e1va \u0161erifka kriticky. E\u0161te sa chod\u00ed na ve\u013ek\u00e9 \u201evandre\u201c a v\u00fd\u0161\u013eapy, no v\u00e4\u010d\u0161ina trampov sa v posledn\u00fdch rokoch skuto\u010dne pres\u00fava do ch\u00e1t a do pohodlia, ktor\u00e9 k nim patr\u00ed. Chaty skupuj\u00fa trampi v okol\u00ed Prievidze. Chaty s\u00fa u\u017e d\u00e1vno na Ztracenke.<\/p>\n \u201eKedysi sme v\u0161ak s man\u017eelom dok\u00e1zali vyrazi\u0165 do h\u00f4r s jednou ,\u00faeskou\u2018 (batoh pod\u013ea vzoru arm\u00e1dy USA) a jednou ,te\u013eacinou\u2018 (batoh, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvali Nemci e\u0161te po\u010das prvej svetovej vojny, zvrchu bol obtiahnut\u00fd te\u013eacou ko\u017eou, aby nepremokal). Vybrali sme sa do Slovensk\u00e9ho raja a t\u00fd\u017ede\u0148 sme tam vydr\u017eali. Ja s jedn\u00fdmi gatkami, jednou ko\u0161e\u013eou a spac\u00e1kom. Ko\u013ekokr\u00e1t sme zmokli, su\u0161ili sa. Spali sme pod \u0161ir\u00e1kom. Ale vtedy som mala 20,\u201c smeje sa 66-ro\u010dn\u00e1 \u0161erifka.<\/p>\n Pr\u00e1ve romantika sa v\u0161ak stala t\u0155\u0148om v oku u\u017e v po\u010diatkoch trampovania.<\/p>\n <\/p>\n Nezosob\u00e1\u0161en\u00ed nesm\u00fa stanova\u0165 spolu<\/strong><\/p>\n V roku 1931 vst\u00fapila do platnosti vyhl\u00e1\u0161ka krajinsk\u00e9ho prezidenta Huga Kub\u00e1ta, ktorou sa v \u010ceskoslovenskej republike zakazovalo \u201espolo\u010dn\u00e9 t\u00e1borenie os\u00f4b r\u00f4zneho pohlavia v pr\u00edrode a v stanoch, chat\u00e1ch a zruboch, s v\u00fdnimkou rodinn\u00e9ho t\u00e1borenia\u201c.<\/p>\n Vyhl\u00e1\u0161ka pri\u0161la v \u010dase, ke\u010f trampsk\u00e9 hnutie zmohutnelo a oslovovalo \u010doraz viac \u013eud\u00ed. U\u017e to neboli iba mlad\u00edci z chudobn\u00fdch \u0161tvrt\u00ed, prid\u00e1vaj\u00fa sa aj solventn\u00ed \u013eudia. A trampovali spolo\u010dne, pomie\u0161an\u00ed, ako to vid\u00edme v osade \u010cierny medve\u010f. Niekde tu sa pod\u013ea Sold\u00e1na skr\u00fdva skuto\u010dn\u00e1 pr\u00ed\u010dina, pre\u010do bola vyhl\u00e1\u0161ka prijat\u00e1. \u201ePo\u010das prvej \u010ceskoslovenskej republiky prech\u00e1dzalo ve\u013ea \u013eud\u00ed od skautingu k trampom. A skauti sa pok\u00fa\u0161ali lobova\u0165, aby sa \u010dlenovia vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165.\u201c<\/p>\n Na z\u00e1klade Kub\u00e1tovej vyhl\u00e1\u0161ky sa rozbehli kontroly v lesoch, zruboch, kontrolovalo sa u\u017e na \u017eelezni\u010dn\u00fdch staniciach. P\u00e1ry museli predklada\u0165 sob\u00e1\u0161ne listy. Proti opatreniam v m\u00e1ji 1931 protestovalo 15-tis\u00edcov\u00e9 zhroma\u017edenie na pra\u017esk\u00fdch Vinohradoch. Vyhl\u00e1\u0161ku nakoniec napadli pr\u00e1vne zdatn\u00ed trampi na s\u00fade, odvolali sa na \u00fastavu a osobn\u00e9 slobody ob\u010dana a uspeli. Dva roky po vyhl\u00e1sen\u00ed bola zru\u0161en\u00e1.<\/p>\n No Kub\u00e1tova vyhl\u00e1\u0161ka \u017eila \u010falej. V novin\u00e1ch, magaz\u00ednoch, ktor\u00e9 publikovali takzvan\u00e9 kub\u00e1tovsk\u00e9 vtipy a karikat\u00fary. Na internetovej str\u00e1nke trampsky-magazin.cz ich zozbieral Michael Antony: Hergot, j\u00e1 m\u00e1m sm\u016flu! Kdy\u017e si du vypu\u010dit od fotra oddac\u00ed list, tak se dov\u00edm, \u017ee sem neman\u017eelskej! Objavili sa dokonca \u201ekub\u00e1tovsk\u00e9 pesni\u010dky\u201c. Ktovie, mo\u017eno e\u0161te aj dnes znej\u00fa pri slovensk\u00fdch oh\u0148och. Slovensko je toti\u017e tak\u00fd trampsk\u00fd pesni\u010dkov\u00fd skanzen.<\/p>\n So\u0148a<\/strong><\/p>\n Iskry sa tr\u00fasia na v\u0161etky strany a Ladislav \u201eStrapec\u201c \u0160eb\u00e1k hr\u00e1 na bend\u017ee. \u201eBav\u00ed ma hra\u0165 na v\u0161etkom, na \u010dom neviem. Na bend\u017ee, mandol\u00edne. Len na klav\u00edri nehr\u00e1m. Ten sa ned\u00e1 donies\u0165 do lesa,\u201c rehoce sa f\u00fazat\u00fd tramp. V reperto\u00e1ri slovensk\u00fdch trampov pod\u013ea neho dodnes nech\u00fdbaj\u00fa pesni\u010dky od kapely Greenhorns, bratov Nedv\u011bdovcov, Waldemara Matu\u0161ku \u010di dokonca Ryvolovky (pesni\u010dky Wabiho a Mikiho Ryvolu). \u201eToto sa u\u017e v \u010cesku ve\u013emi nehr\u00e1va. U nich sa hraj\u00fa piesne, ktor\u00e9 s\u00fa aktu\u00e1lne v trampskom hnut\u00ed. No na Slovensku sa hraj\u00fa niektor\u00e9 pesni\u010dky e\u0161te z \u010dias prvej republiky,\u201c upozor\u0148uje Sold\u00e1n.<\/p>\n Najstar\u0161ie z nich si pam\u00e4t\u00e1 \u013dubom\u00edr Ha\u0161to, spieva\u0165 ho u\u010dila jeho mama. Detsk\u00e1 spisovate\u013eka M\u00e1ria Ha\u0161tov\u00e1, ktorej v roku 1970 vy\u0161la kni\u017eka Zo starej hor\u00e1rne. Je to zbierka pr\u00edbehov z jej detstva, ktor\u00e9 s \u010fal\u0161\u00edmi \u0161iestimi s\u00farodencami str\u00e1vila na Fugelke, na ve\u013ekej l\u00fake pri obci Dubov\u00e1, na ktorej kedysi st\u00e1la iba hor\u00e1re\u0148. \u201eNa l\u00faku chodievali trampi \u2013 \u010desk\u00ed chalani z Bratislavy a v\u017edy poprosili m\u00f4jho deda hor\u00e1ra, \u010di by sa mohli ut\u00e1bori\u0165 v k\u00fate. Ve\u010der vyhr\u00e1vali a hor\u00e1rove deck\u00e1 \u0161myk ho k oh\u0148u! Medzi nimi aj moja mama. To bolo v 30. rokoch 20. storo\u010dia,\u201c rozpr\u00e1va Ha\u0161to.<\/p>\n \u201ePo\u010d\u00favala ich a tak\u00e9 pesni\u010dky ma nau\u010dila, ktor\u00e9 si u\u017e ani \u010desk\u00ed trampi dnes nepam\u00e4taj\u00fa. Ani ja si ich u\u017e nem\u00e1m s k\u00fdm zaspieva\u0165. Napr\u00edklad So\u0148a \u2013 kr\u00e1sna piese\u0148, ktor\u00fa priniesli \u010deskoslovensk\u00ed legion\u00e1ri z Ruska.\u201c Nekone\u010dn\u00e9 jsou sibi\u0159sk\u00e9 pl\u00e1n\u011b, kam oko vzhl\u00e9dne, v\u011b\u010dn\u00fd le\u017e\u00ed sn\u00edh\u2026 So\u0148o, So\u0148o, jedin\u00e1 ty moje, vlas tv\u016fj \u010dern\u00fd, t\u011blo jako sn\u00edh, z\u00e1hadn\u00e9 ty \u010dern\u00e9 o\u010di tvoje vid\u00edm v noc\u00edch bezesn\u00fdch.<\/p>\n V star\u00fdch pesni\u010dk\u00e1ch si Ha\u0161to pri\u010duchol k trampingu. Aby sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ako mal\u00fd chlapec vybral na prv\u00e9 trampsk\u00e9 dobrodru\u017estvo.<\/p>\n Divo\u010dina<\/strong><\/p>\n Mal 11 rokov, brat 13. Rozhodli sa, \u017ee p\u00f4jdu z Bratislavy na \u010cerven\u00fd Kame\u0148 stopom. Nikto ich nezobral, a tak si to cel\u00e9 odkr\u00e1\u010dali. Trojkilov\u00fd mel\u00f3n, ktor\u00fd vl\u00e1\u010dili v batohu, im skysol. Nemali stan. Iba celtu. Z haluz\u00ed si postavili proviz\u00f3rnu kolibu a str\u00e1vili v nej cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. \u201eDo Gidry sme si \u0161li nachyta\u0165 pstruhov. Rukami sme ich vy\u0165ahovali spod kame\u0148ov, pod ktor\u00fdmi sa skr\u00fdvali,\u201c opisuje Ha\u0161to.<\/p>\n Sedemdesiatnik Peter \u201eKedro\u201c Kotrb\u010d\u00edk n\u00e1m zas rozpr\u00e1va o tom, ako si staval b\u00fadu z lieskov\u00fdch pal\u00edc. Ako chodieval do dunajsk\u00fdch ramien. \u201eTo bolo e\u0161te pred Gab\u010d\u00edkovom. Bolo to tam n\u00e1dhern\u00e9. Divo\u010dina, lu\u017en\u00e9 lesy.\u201c<\/p>\n K Dunaju sa na prv\u00fd \u201evander\u201c v \u017eivote vybral aj Strapec. \u201eKamar\u00e1t dostal od rodi\u010dov \u010dln. Jednomiestny. Boli sme piati. V\u0161elijako sme sa sk\u00fa\u0161ali posadi\u0165. Obkro\u010dmo, bokom, st\u00e1le niekto padal do vody. Ke\u010f n\u00e1s v najlep\u0161om chytili policajti. Chceli n\u00e1m zobra\u0165 \u010dln, ak nezaplat\u00edme pokutu 100 kor\u00fan. Tak sme sa poskladali ka\u017ed\u00fd po 20 kor\u00fan. Su\u0161ili sme sa na kame\u0148och, nohy sme mali \u010dierne od nafty, ktor\u00e1 prer\u00e1\u017eala od Slovnaftu,\u201c spom\u00edna.<\/p>\n Smerovali na dnes u\u017e neexistuj\u00faci Ostrov kormor\u00e1nov, ktor\u00fd sa nach\u00e1dzal asi p\u00e4\u0165 kilometrov pod Bratislavou. Na prelome 60. a 70. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia tu t\u00e1borila trampsk\u00e1 osada \u010cierny jastrab. Ostrov kormor\u00e1nov zanikol po v\u00fdstavbe Vodn\u00e9ho diela Gab\u010d\u00edkovo. Trampsk\u00e9 miesta v okol\u00ed museli ust\u00fapi\u0165 aj ned\u00e1vno kv\u00f4li v\u00fdstavbe bratislavsk\u00e9ho obchvatu.<\/p>\n Tlak nepo\u013eavuje. V\u00fdstavba sa tla\u010d\u00ed do lesov a posledn\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch z\u00e1kut\u00ed. Bud\u00fa sa aj \u013eudia tla\u010di\u0165 \u010doraz hlb\u0161ie do menej dostupn\u00fdch lesov, pr\u00edrodn\u00fdch rezerv\u00e1ci\u00ed, do najcennej\u0161\u00edch zvy\u0161kov pr\u00edrody? \u201e\u013dudia bud\u00fa st\u00e1le h\u013eada\u0165 miesta, aby sa dostali z podru\u010dia tohto pre\u013eudnenia,\u201c hovor\u00ed Ha\u0161to. \u201eNo v\u00e4\u010d\u0161ina mlad\u00fdch dnes u\u017e nevyh\u013ead\u00e1va to ,primit\u00edvne\u2018, \u010do sme kedysi h\u013eadali my. Ke\u010f sme sa vybrali niekam, kde nie je z\u00e1chod, k\u00fape\u013e\u0148a, sprcha a i\u0161li si odsk\u00fa\u0161a\u0165, \u010di dok\u00e1\u017eeme pre\u017ei\u0165.\u201c S jednou d\u00fdkou, sekerkou a celtou.<\/p>\n In\u00e9 je to v\u0161ak aj v tom, \u017ee tramping pred polstoro\u010d\u00edm l\u00e1kal \u013eud\u00ed k oh\u0148om aj preto, \u017ee predstavoval ur\u010dit\u00fa formu protestu.<\/p>\n <\/p>\n Vzdor<\/strong><\/p>\n Chlapom sa a\u017e zdurili \u017eily na tv\u00e1ri, prskaj\u00fa, funia, zat\u00ednaj\u00fa zuby. Spolo\u010dne s de\u0165mi \u0165ahaj\u00fa za lano. Kto z koho. Nakoniec jedna strana povol\u00ed, no deti v\u00fdsledok namietaj\u00fa, preto\u017ee dospel\u00ed preskakovali z jednej strany na druh\u00fa, len aby udr\u017eali lano nap\u00e4t\u00e9 a stav nerozhodn\u00fd.<\/p>\n Aj nap\u00e4tie vo\u010di trampom v minulosti striedavo silnelo a povo\u013eovalo. Po Mn\u00edchovskej dohode v roku 1938 a rozbit\u00ed \u010ceskoslovenskej republiky prech\u00e1dza tramping do ilegality. Trampsk\u00e9 hnutie nebolo na rozdiel od skautingu administrat\u00edvne zru\u0161en\u00e9 (skauting sa zak\u00e1zal u\u017e v roku 1938). Ani nemalo by\u0165 ako, ke\u010f\u017ee trampi nemali \u017eiadnu ofici\u00e1lnu organiz\u00e1ciu, ktor\u00e1 by ich riadila alebo zastre\u0161ovala. \u201eNo trampi boli za svoje n\u00e1zory prenasledovan\u00ed. Mnoh\u00ed z nich p\u00f4sobili v interbrig\u00e1dach v \u0160panielsku, v britskom letectve, v partiz\u00e1nskom hnut\u00ed a v odbojov\u00fdch skupin\u00e1ch v \u010cech\u00e1ch aj na Slovensku. Mnoh\u00ed skon\u010dili v koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1boroch,\u201c hovor\u00ed Sold\u00e1n.<\/p>\n Najsilnej\u0161\u00ed pokus o potla\u010denie trampingu v\u0161ak prich\u00e1dza a\u017e po roku 1948, a to aj napriek tomu, \u017ee komunisti dovtedy patrili k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z\u00e1stancom trampovania. Osady sa likvidovali, b\u00fady vypa\u013eovali, podaktor\u00e9 sa vyhadzovali do vzduchu dynamitom. Trampov posielali do J\u00e1chymova.<\/p>\n \u201eInfiltrovali sa medzi n\u00e1s agenti \u0160tB. Policajti chodili po b\u00fadach, pozbierali ob\u010dianske preukazy a zis\u0165ovali, \u010di \u010dlovek niekde pracuje a zapisovali si v\u0161etko mo\u017en\u00e9. Pam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee som mal na sebe p\u00e1sikov\u00e9 rifle. Zap\u00edsali si \u2013 py\u017eamov\u00e9 nohavice,\u201c spom\u00edna tramp Strapec. Dnes sa nad t\u00fdm pousmeje, no \u201epotlachy\u201c (stretnutia trampov) sa n\u00e1silne rozh\u00e1\u0148ali psami, niekde dokonca aj vodn\u00fdmi delami.<\/p>\n Paradoxne pr\u00e1ve v 60. a 70. rokoch 20. storo\u010dia zaznamenal tramping najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozmach. Kedro hovor\u00ed o tom, ako na Zochovu chatu pr\u00fadili pred v\u00edkendom autobusy pln\u00e9 trampov. \u201eOkolie vodn\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed bolo zaplnen\u00e9 trampami. Tramping predstavoval vzdor vo\u010di re\u017eimu,\u201c dop\u013a\u0148a Sold\u00e1n. Nie n\u00e1hodou sa mnoh\u00e9 potlachy po roku 1968 organizovali k 21. augustu.<\/p>\n Dobrovo\u013en\u00edci<\/strong><\/p>\n Trampsk\u00e9 zruby, lesn\u00e9 b\u00fady, chaty, ktor\u00e9 pretrvali, v\u0161ak budia pohor\u0161enie aj v 21. storo\u010d\u00ed. \u010casto ide o \u010dierne stavby na cudz\u00edch pozemkoch. Trampi z osady \u010cierny medve\u010f si postavili u\u017e tret\u00ed zrub v porad\u00ed. Prv\u00fd im podp\u00e1lili v 70. rokoch 20. storo\u010dia lesn\u00edci, aby ich vyhnali. Druh\u00fd im zap\u00e1lil v 90. rokoch ak\u00fdsi \u017eiarlivec z pomsty, \u017ee mu niekto prebral frajerku. Postavili si tret\u00ed zrub, no aj ten sa mal v roku 2003 b\u00fara\u0165. No nakoniec sa s mestsk\u00fdm podnikom Lesy Modra zauj\u00edmavo dohodli. Len v\u010faka tejto dohode sa m\u00f4\u017eu aj dnes stret\u00e1va\u0165 pri ohni.<\/p>\n Tento rok oslavuj\u00fa 15. v\u00fdro\u010die vzniku ob\u010dianskeho zdru\u017eenia Priatelia lesa. Zdru\u017euje \u0161es\u0165 trampsk\u00fdch os\u00e1d \u2013 \u010cierny medve\u010f, Manitoba, Brezi\u010dka, Biela hviezda, Pavu\u010dina a Geronimo. Probl\u00e9m so zrubmi vyrie\u0161ili tak, \u017ee si ich od lesov prenaj\u00edmaj\u00fa. A pren\u00e1jom si odpracuj\u00fa na brig\u00e1dach pre Lesy Modra v po\u010dte 400 hod\u00edn ro\u010dne. Upratuj\u00fa haluzinu po \u0165a\u017ebe, \u010distia potok. Upratuj\u00fa turistick\u00e9 chodn\u00edky. Pom\u00e1haj\u00fa pri v\u00fdsadbe strom\u010dekov.<\/p>\n Modransk\u00fdm trampom sa podarilo vytvori\u0165 funk\u010dn\u00fd model, ktor\u00fd prekro\u010dil hranice. In\u0161piruj\u00fa sa n\u00edm aj \u010desk\u00ed trampi. Aj oni si chc\u00fa udr\u017ea\u0165 svoje posledn\u00e9 miesta a zruby, ktor\u00e9 v lesoch a chr\u00e1nen\u00fdch oblastiach po desa\u0165ro\u010diach zostali.<\/p>\n Hoci, \u00faspech trampov v Modre nebol bez po\u0161kvrny. Trampi predsa nie s\u00fa organizovan\u00ed, tak pre\u010do by sa to malo zrazu meni\u0165 a mali by vst\u00fapi\u0165 do nejak\u00e9ho ob\u010dianskeho zdru\u017eenia? \u201eAj preto niektor\u00ed od n\u00e1s odi\u0161li,\u201c prizn\u00e1va predseda zdru\u017eenia Sold\u00e1n. No siln\u00fd \u00fatlm, ktor\u00fd tramping za\u017e\u00edva v s\u00fa\u010dasnosti, spo\u010d\u00edva v inom.<\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n