V Pardubiciach mo\u017eno n\u00e1js\u0165 mno\u017estvo stavieb od v\u00fdzna\u010dn\u00fdch architektov 20. storo\u010dia. N\u00e1mestie republiky je priamo ich skanzenom. Prie\u010delie je tvoren\u00e9 divadlem Anton\u00edna Bal\u0161\u00e1nka, postaven\u00e9 bolo v rokoch 1906 a\u017e 1909.<\/p>\n
Mestsk\u00e9 divadlo v Pardubiciach od arcjitekta Anton\u00edna Bal\u0161\u00e1nka<\/p>\n Ved\u013ea Zelen\u00e9 br\u00e1ny bola v rokoch 1914 a\u017e 1917 postaven\u00e1 budova Mestsk\u00e9 sporite\u013ene, dnes \u010ceskej sporite\u013ene, od Franti\u0161ka Roitha.<\/p>\n Pod\u013ea projektu Jozefa Go\u010d\u00e1ra, bola po druhej strane Zelenej br\u00e1ny postaven\u00e1 v rokoch 1924 a\u017e 1925 Anglobanka, dnes Komer\u010dn\u00ed banka. Go\u010d\u00e1rov\u00fdm dielom je aj b\u00fdval\u00fd hotel, dnes Obchodn\u00e9 centrum Grand na druhej strane n\u00e1mestia. Sprev\u00e1dzkovan\u00fd bol v roku 1931. Z\u00e1ver n\u00e1mestia Republiky, smerom k\u00a0z\u00e1mku, tvor\u00ed b\u00fdval\u00e9 priemyseln\u00e9 m\u00fazeum architekta Karola \u0158epy z roku 1931, dnes potravin\u00e1rska \u0161kola. Repa v meste projektoval rad stavieb. Vyvrcholen\u00edm jeho diela sa stala hlavn\u00e1 pardubickej stanice, ktor\u00e9 projektoval spolu s Jozefom Dandy. Bolo otvoren\u00e9 v roku 1958.<\/p>\n K unik\u00e1tnym stavb\u00e1m patr\u00ed mlyn od Jozefa Go\u010d\u00e1ra, na pravom brehu Chrudimky a kremat\u00f3rium Pavla Jan\u00e1ka na hlavnom pardubickom cintor\u00edne.<\/p>\n Rie\u010dka Chrudimka, v pozad\u00ed mlyn od architekta Jozefa Go\u010d\u00e1ra<\/p>\n Neprehliadnute\u013enou stavbou je budova \u010cSOB pois\u0165ovne od architekta Sob\u011bslava Macasa, ktor\u00e1 bola otvoren\u00e1 v poslednom roku 20. storo\u010dia. Medzi v\u00fdrazn\u00e9 stavby posledn\u00fdch rokov patr\u00ed tie\u017e polyfunk\u010dn\u00e1 budova Magnum na triede Mieru, stojaci na mieste sl\u00e1vneho hotela Veselka<\/p>\n Polyfunk\u010dn\u00e1 budova Magnum na triede Mieru<\/p>\n Nemenej zauj\u00edmavou stavbou je aj budova pardubick\u00e9ho rondokubistick\u00e9ho kremat\u00f3ria od architekta Jan\u00e1ka, ktor\u00e9 bolo dokon\u010den\u00e9 v roku 1923 a stalo sa v\u00f4bec prv\u00fdm kremat\u00f3riom v \u010cesk\u00fdch krajin\u00e1ch. Pardubick\u00e9 kremat\u00f3rium sme tie\u017e mohli vidie\u0165 v zn\u00e1mom filme Spalova\u010d m\u0155tvol.<\/p>\n <\/p>\n Medzi diktat\u00farou a demokraciou – Pardubice v 20. storo\u010d\u00ed<\/strong><\/p>\n Po\u010diatok 20. storo\u010dia je v Pardubiciach spojen\u00fd predov\u0161etk\u00fdm s Janom Ka\u0161parom, priekopn\u00edkom \u010deskej aviatiky, ktor\u00fd v roku 1911 uskuto\u010dnil prv\u00fd dia\u013ekov\u00fd let z Pardub\u00edc do Prahy. V tej dobe sa v Pardubiciach za\u010dal rozv\u00edja\u0165 chemick\u00fd a elektronick\u00fd priemysel predstavovan\u00fd dvoma ve\u013ek\u00fdmi firmami – Explosia (teraz Synthesia) a Telegrafie (nesk\u00f4r Tesla). Po strastiplnej prvej svetovej vojne a vzniku samostatn\u00e9ho \u010ceskoslovenska v roku 1918 zosilnela \u00faloha Pardub\u00edc \u010doby region\u00e1lneho centra.<\/p>\n Pred druhou svetovou vojnou \u017eilo v Pardubiciach 35 tis\u00edc \u013eud\u00ed, t\u00ed najstato\u010dnej\u0161\u00ed z nich sa po nacistickej okup\u00e1cii r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi zapojili do odbojov\u00e9ho hnutia. Po Heydrichovo smrti v\u0161ak gestapo rozbehlo odvetn\u00fa vra\u017ediaci ma\u0161in\u00e9riu, ke\u010f na Z\u00e1me\u010dku na kraji mesta nechalo medzi 3. j\u00fanom a 9. j\u00falom 1942 popravi\u0165 rad \u010desk\u00fdch vlastencov. Medzi nimi aj obyvate\u013eov ne\u010falekej dediny Le\u017e\u00e1ky, ktor\u00fa nacisti vyp\u00e1lili, aby zastra\u0161ili svojich odporcov. V decembri 1942 bolo z Pardub\u00edc do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov deportovan\u00fdch 563 \u017eidov a po\u010das roka 1944 za\u017eilo mesto tri n\u00e1lety anglo-americk\u00e9ho letectva, ktor\u00e9 bombardovalo tunaj\u0161ie rafin\u00e9riu a letisko.<\/p>\n N\u00e1dej na n\u00e1vrat slobody, ktor\u00e9 po \u010fal\u0161\u00edch dvadsiatich rokoch priniesla Pra\u017esk\u00e1 jar, ktor\u00fd vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ukon\u010dil august 1968. Ten v porovnan\u00ed s in\u00fdmi oblas\u0165ami \u010ceskoslovenska, prebehol v Pardubiciach bez n\u00e1silia a obet\u00ed, nepochybne v\u010faka tomu, \u017ee cel\u00fa pardubick\u00fa oblas\u0165 obsadila v prvej f\u00e1ze po\u013esk\u00e1, nie sovietska arm\u00e1da. Okrem roku 1968 v\u0161ak komunistick\u00e1 \u00e9ra poznamenala Pardubice rovnako ako v\u0161etky \u010fal\u0161ie miesta za \u017eeleznou oponou. <\/p>\n Cyklotrasy v okol\u00ed Pardubic si m\u00f4\u017eete stiahnu\u0165 TU<\/a><\/strong><\/p>\n![](\"http:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2018\/10\/Mestsk\u00e9-divadlo-v-Pardubiciach.jpg\")
<\/a><\/p>\n
\nNa rohu n\u00e1mestia u divadla stoj\u00ed budova Okresn\u00e9ho \u00faradu, niekdaj\u0161\u00ed gener\u00e1lne riadite\u013estvo p\u00f4\u0161t a telegrafov z roku 1925. Jej autorom je architekt Ladislav Macho\u0148, ktor\u00fd budovou re\u00e1lky a bytov\u00fdmi domami vtla\u010dil podobu cel\u00e9mu Smetanovu n\u00e1mest\u00ed. Je tie\u017e autorom hlavnej po\u0161ty a pas\u00e1\u017ee na triede Mieru.<\/p>\nObchodn\u00e9 centrum Grand od architekta\u00a0Jozefa Go\u010d\u00e1ra<\/p>\nPotravin\u00e1rska \u0161kola v Pardubiciach od architekta Karola \u0158epy<\/p>\nMlyn od Jozefa Go\u010d\u00e1ra<\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/p>\n<\/p>\n
\nBudova pardubick\u00e9ho rondokubistick\u00e9ho kremat\u00f3ria od architekta Jan\u00e1ka<\/p>\n<\/a><\/p>\n
\nVe\u013ek\u00fd vplyv na miestny odboj mala predov\u0161etk\u00fdm v\u00fdsadkov\u00e1 skupina Silver A, ktorej \u010dlenovia – \u010deskoslovensk\u00ed vojaci vyslan\u00ed do protektor\u00e1tu z Anglicka – na\u0161li v Pardubiciach a okol\u00ed pomoc aj \u00fakryt pri pr\u00edprave atent\u00e1tu na Reinharda Heydricha.<\/p>\n<\/a>
\nPri n\u00e1letoch zahynulo vy\u0161e dvesto p\u00e4\u0165desiat \u013eud\u00ed, zni\u010den\u00fdch domov bolo okolo tis\u00edcky. Po osloboden\u00ed v m\u00e1ji 1945 v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed t\u00fa\u017eobne o\u010dak\u00e1vala n\u00e1vrat k norm\u00e1lnemu \u017eivotu, ale komunistick\u00fd pu\u010d vo febru\u00e1ri 1948 priniesol krajine len \u010fal\u0161\u00ed totalitn\u00fd re\u017eim.<\/p>\n
\nS\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200bvlastn\u00edctvo aj s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200baktivity boli zlikvidovan\u00e9, hospod\u00e1rstvo sa orientovalo na \u0165a\u017ek\u00fd priemysel, obyvate\u013estvo bolo repres\u00edvne zastra\u0161ovan\u00e9 a uml\u010dan\u00e9 pod hrozbou v\u00e4zenia, prenasledovania \u010di len straty zamestnania.
\nTo \u013eudia nach\u00e1dzali predov\u0161etk\u00fdm vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch podnikoch ako TMS alebo Synthesia, ktor\u00e9 vyr\u00e1bali pod\u013ea pokynov Moskvy. Napriek tomu sa v\u0161ak aj v socialistickom obdob\u00ed priemysel v Pardubiciach nejak\u00fdm sp\u00f4sobom rozv\u00edjal, chemick\u00fd v Synthesia, stroj\u00e1rsky v TMS \u010di elektronick\u00fd v Tesle predstavovali opory vtedaj\u0161\u00ed ekonomiky, d\u00e1vali pr\u00e1cu tis\u00edcom \u013eud\u00ed a stali sa nesk\u00f4r aj ne\u00famyselnou z\u00e1klad\u0148ou pre priemyseln\u00fd rozvoj po ne\u017enej revol\u00facii.<\/p>\n<\/a><\/p>\n