{"id":84468,"date":"2019-09-11T11:50:49","date_gmt":"2019-09-11T09:50:49","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=84468"},"modified":"2019-09-11T11:52:33","modified_gmt":"2019-09-11T09:52:33","slug":"la-diada-2019-narodny-den-katalanska-laka-kazdorocne-do-ulic-viac-ako-milion-ludi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2019\/09\/la-diada-2019-narodny-den-katalanska-laka-kazdorocne-do-ulic-viac-ako-milion-ludi\/","title":{"rendered":"La Diada 2019: N\u00e1rodn\u00fd de\u0148 Katal\u00e1nska l\u00e1ka ka\u017edoro\u010dne do ul\u00edc viac ako mili\u00f3n \u013eud\u00ed"},"content":{"rendered":"<p><strong>11.september v Barcelone ka\u017edoro\u010dne sprev\u00e1dzaj\u00fa masov\u00e9 oslavy N\u00e1rodn\u00e9ho d\u0148a Katal\u00e1nska La Diada. Po\u010das jednod\u0148ov\u00e9ho festivalu zaplnia ulice Barcelony takmer 2 mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. La Diada m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu, no v posledn\u00fdch rokoch ho sprev\u00e1dzaj\u00fa najm\u00e4 pokojn\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie volaj\u00face po ochrane slobody a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v.<\/strong><\/p>\n<p>La Diada (z katal\u00e1n\u010diny \u2013 \u201ede\u0148\u201c) je jedn\u00fdm z\u00a0n\u00e1rodn\u00fdch symbolov Katal\u00e1nska, ktor\u00fd sa symbolicky via\u017ee k\u00a011. septembru 1714. V\u00a0tento de\u0148 sa skon\u010dila vojna o\u00a0\u0161panielske dedi\u010dstvo por\u00e1\u017ekou Barcelony \u0161panielskym kr\u00e1\u013eom Filipom V. Pre katal\u00e1nske in\u0161tit\u00facie to znamenalo stratu suverenity a obmedzenie slob\u00f4d.<\/p>\n<p><em>\u201eV\u00a0Barcelone dnes (11.septembra) prebehn\u00fa pokojn\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie, ktor\u00fdch prim\u00e1rnym cie\u013eom je vola\u0165 po demokratickom rie\u0161en\u00ed pre Katal\u00e1nsko a\u00a0re\u0161pekte vo\u010di \u013eudsk\u00fdm a\u00a0politick\u00fdm pr\u00e1vam,\u201c<\/em> povedala Krystyna Schreiber, ktor\u00e1 je vyslanky\u0148ou katal\u00e1nskej vl\u00e1dy pre stredn\u00fa Eur\u00f3pu so s\u00eddlom vo Viedni.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><a href=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_53094261_xl-2015.jpg\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_53094261_xl-2015-1024x648.jpg\" \/><\/a><em>Pokojn\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie v Barcel\u00f3ne.<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_86908354_xl-2015-1024x681.jpg\" \/>Katal\u00e1nska z\u00e1stava spolu so z\u00e1stavou \u0160panielska a Europskej \u00fanie<\/p>\n<p><strong>Katal\u00e1nsko \u2013 krajina rozmanitosti<\/strong><\/p>\n<p>Dnes je Katal\u00e1nsko auton\u00f3mnym spolo\u010denstvom le\u017eiacim v\u00a0severov\u00fdchodnom \u0160panielsku, ktor\u00e9ho popul\u00e1ciu tvor\u00ed pod\u013ea \u00fadajov z\u00a0roku 2018 a\u017e 7,5 mili\u00f3na \u013eud\u00ed. \u0160tat\u00fat auton\u00f3mie bol prijat\u00fd z\u00e1konom na z\u00e1klade referenda z\u00a018. j\u00fana 2006. Tento z\u00e1kon definuje pr\u00e1va a\u00a0povinnosti ob\u010danom Katal\u00e1nska, ako aj politick\u00e9 in\u0161tit\u00facie a\u00a0ich pr\u00e1vomoci a\u00a0vz\u0165ahy so \u0160panielskom. Katal\u00e1nska vl\u00e1da nadobudla \u00fa\u010dinnos\u0165 9. augusta 2006. Ide o\u00a0politick\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00fd m\u00e1 svojho prezidenta, vl\u00e1du a\u00a0parlament.<\/p>\n<p>Ofici\u00e1lnym jazykom je popri \u0161paniel\u010dine a\u00a0okcit\u00e1n\u010dine aj samotn\u00e1 katal\u00e1n\u010dina, ktorou hovor\u00ed viac ako 10 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed na svete. Katal\u00e1n\u010dina m\u00e1 ve\u013ek\u00fa vitalitu \u2013 je to 19. najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00ed jazyk na internete, 23. naj\u010dastej\u0161ie prekladan\u00fd jazyk na svete, a\u00a0vyu\u010duje sa a\u017e na 160 univerzit\u00e1ch po celom svete.<\/p>\n<p>Oblas\u0165 Katal\u00e1nska bola v\u017edy stretom kult\u00far, inak tomu nie je ani dnes, o\u00a0\u010dom sved\u010d\u00ed aj fakt, \u017ee v\u00a0regi\u00f3ne sa pou\u017e\u00edva pribli\u017ene 300 r\u00f4znych jazykov.<\/p>\n<p><strong>Ohniv\u00fd beh aj \u013eudsk\u00e9 ve\u017ee<\/strong><\/p>\n<p>Rozmanitos\u0165 a\u00a0diverzita patr\u00ed aj ku katal\u00e1nskej kult\u00fare. Kto h\u013ead\u00e1 v\u00a0Barcelone Flamenco, bude prekvapen\u00fd, no nie sklaman\u00fd. Katal\u00e1nsko je krajinou osl\u00e1v a\u00a0festivalov a\u00a0sved\u010d\u00ed o\u00a0tom aj jeho bohat\u00e1 kult\u00farna ponuka.<\/p>\n<p>Popularita tradi\u010dn\u00e9ho katal\u00e1nskeho tanca La Sardana st\u00fapa, a to najm\u00e4 medzi turistami. Odr\u00e1\u017ea otvorenos\u0165 katal\u00e1nskych \u013eud\u00ed a\u00a0d\u00e1 sa pri \u0148om v\u00fdborne zabavi\u0165. Tane\u010dn\u00edci sa dr\u017eia za ruky a\u00a0tancuj\u00fa v\u00a0kruhoch, ktor\u00e9 sa neust\u00e1le zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa. Zapoji\u0165 sa tak m\u00f4\u017ee st\u00e1le\u00a0viac \u013eud\u00ed. Tancuje sa na uliciach, po\u010das r\u00f4znych osl\u00e1v, sviatkov a\u00a0v\u00edkendov, sprev\u00e1dzan\u00fd preva\u017ene dychov\u00fdm orchestrom.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_33772883_xl-2015-1024x683.jpg\" \/>Tanec La Sardana<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_105014324_xl-2015-1024x683.jpg\" \/>Fire-runs<\/p>\n<p>Karnevaly na katal\u00e1nsky sp\u00f4sob, to s\u00fa takzvan\u00e9 \u201efire-runs\u201c. Herci prezle\u010den\u00ed za diablov prenasleduj\u00fa davy v\u00a0uliciach za sprievodu bubnovej a\u00a0oh\u0148ovej \u0161ou. Ide o\u00a0fascinuj\u00facu a\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fa udalos\u0165, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou najv\u00e4\u010d\u0161ieho katal\u00e1nskeho festivalu La Merc\u00e8 v\u00a0Barcelone.<\/p>\n<p>Na katal\u00e1nskych festivaloch nesm\u00fa ch\u00fdba\u0165 ani p\u00f4sobiv\u00e9 \u013eudsk\u00e9 ve\u017ee, takzvan\u00e9 El Castells. Predstavuj\u00fa solidaritu a\u00a0t\u00edmov\u00e9ho ducha Katal\u00e1nska. Sledova\u0165 desiatky \u013eud\u00ed, ako spolo\u010dne tvoria \u013eudsk\u00fa ve\u017eu je dych-ber\u00facim z\u00e1\u017eitkom.<\/p>\n<p><strong>Hist\u00f3ria osl\u00e1v La Diada<\/strong><\/p>\n<p>Po prv\u00fdkr\u00e1t si tento de\u0148 Katal\u00e1nsko pripomenulo om\u0161ou 11. septembra v\u00a0roku 1886 v\u00a0kostole Santa Maria del Mar. Z\u00fa\u010dastnili sa jej viacer\u00e9 zn\u00e1me osobnosti ako spisovate\u013e \u00c0ngel Guimer\u00e0, \u010di politik Valent\u00edn Almirall. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti bola v\u00a0Barcelone odhalen\u00e1 aj zn\u00e1ma socha Rafaela Casanovu, \u00fastrednej postavy katal\u00e1nskych dej\u00edn. Odvtedy oslavy podliehali viacer\u00fdm politick\u00fdm zmen\u00e1m.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_99251396_xl-2015-1024x830.jpg\" \/>Kostole Santa Maria del Mar<\/p>\n<p>Po\u010das druhej \u0161panielskej republiky (1931 \u2013 1939), kedy sa k\u00a0moci dostali republik\u00e1ni a\u00a0socialisti, z\u00edskali oslavy La Diada vy\u0161\u0161iu podporu verejnosti. Po\u010das tohto obdobia v\u0161ak oslavy sprev\u00e1dzali konflikty, ak\u00fdm bolo uv\u00e4znenie prezidenta Luisa Companysa a\u00a0pozastavenie katal\u00e1nskej nez\u00e1vislosti (1935). Ku koncu 30-tych rokov mala La Diada najm\u00e4 protifa\u0161istick\u00fd charakter. V\u00a0obdob\u00ed nacionalistick\u00e9ho \u0160panielska, kedy vl\u00e1dla diktat\u00fara Francisca Franca, bola La Diada zak\u00e1zan\u00e1 a pam\u00e4tn\u00edk Rafaela Casanovu do\u010dasne odstr\u00e1nen\u00fd.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Monument_a_Rafael_de_Casanova_BCN_Diada-1-768x1024.jpg\" \/><\/p>\n<p>Prv\u00e1 demokratick\u00e1 oslava La Diada, sa konala v\u00a0roku 1976 a\u00a0i\u0161lo o\u00a0zhroma\u017edenie sp\u00e1jaj\u00face katal\u00e1nske politick\u00e9 strany a\u00a0odbory. Nasleduj\u00faci rok sa v\u00a0Barcelone stretlo viac ako mili\u00f3n \u013eud\u00ed, ktor\u00ed spolo\u010dne skandovali heslo \u201eAmnestia, sloboda, auton\u00f3mia\u201c, \u010do vyvolalo takmer okam\u017eit\u00e9 politick\u00e9 d\u00f4sledky \u2013 schv\u00e1lenie \u0161tat\u00fatu katal\u00e1nskej auton\u00f3mie v\u00a0roku 1979. Od roku 1980 sa oslavy La Diada ofici\u00e1lne naz\u00fdvaj\u00fa N\u00e1rodn\u00fdm d\u0148om Katal\u00e1nska.<\/p>\n<p>Oslavy La Diada, ako ich pozn\u00e1me teraz, organizuje od roku 2004 katal\u00e1nska vl\u00e1da a\u00a0parlament v\u00a0Ciutadella parku, v\u00a0Barcelone, ako aj\u00a0katal\u00e1nske vl\u00e1dne organiz\u00e1cie po celom svete.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img decoding=\"async\" class=\"aligncenter\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2019\/09\/Depositphotos_23541783_l-2015-1024x269.jpg\" \/>Park Ciutadella<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Foto na titulke, zdroj: https:\/\/commons.wikimedia.org, pr\u00e1va povolen\u00e9 na nekomer\u010dn\u00e9 vyu\u017eitie online \/ Pam\u00e4tn\u00edk Rafaela Casanovu<\/p>\n<p>Foto zdroj: https:\/\/cz.depositphotos.com, pr\u00e1va povolen\u00e9 na nekomer\u010dn\u00e9 pou\u017eitie<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>11.september v Barcelone ka\u017edoro\u010dne sprev\u00e1dzaj\u00fa masov\u00e9 oslavy N\u00e1rodn\u00e9ho d\u0148a Katal\u00e1nska La Diada. Po\u010das jednod\u0148ov\u00e9ho festivalu zaplnia ulice Barcelony takmer 2 mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. La Diada m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu, no v posledn\u00fdch rokoch ho sprev\u00e1dzaj\u00fa najm\u00e4 pokojn\u00e9 demon\u0161tr\u00e1cie volaj\u00face po ochrane slobody a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. La Diada (z katal\u00e1n\u010diny \u2013 \u201ede\u0148\u201c) je jedn\u00fdm z\u00a0n\u00e1rodn\u00fdch symbolov Katal\u00e1nska, ktor\u00fd [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":84469,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[58,13,11,5,52],"tags":[],"class_list":["post-84468","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-architektura","category-real-estate","category-news","category-celebrity-magazine","category-outdoor","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/84468","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=84468"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/84468\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":84478,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/84468\/revisions\/84478"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/84469"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=84468"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=84468"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=84468"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}