Dochoval sa v troch v\u00e4\u010d\u0161\u00edch a desiatkach men\u0161\u00edch \u00falomkoch. Prekvapiv\u00e9 s\u00fa mal\u00e9 rozmery mechanizmu – 33 cm x 17 cm x 9 cm. Funk\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 mechanizmu je z bronzu a zd\u00e1 sa, \u017ee p\u00f4vodne bola zapusten\u00e1 \u00a0do dreven\u00e9ho r\u00e1mu. A\u00a0to bolo v\u00a0tej chvili v\u0161etko, \u010do vedci zistili. Zost\u00e1vaj\u00face ot\u00e1zky sa sna\u017eia vedci zodpoveda\u0165 u\u017e viac ako sto rokov. „Pre dne\u0161n\u00fa modern\u00fa technol\u00f3giu, je tento mechanizmus tak d\u00f4le\u017eit\u00fd, ako je Akropola pre architekt\u00faru. Je to jedine\u010dn\u00e9 zariadenie, „povedal ned\u00e1vno BBC profesor Seiradakis z Aristotelovej univerzity v Sol\u00fane.<\/p>\n
Kto pr\u00edstroj zostrojil? A kedy? K \u010domu sl\u00fa\u017eil? Bolo tak\u00fdch zariaden\u00ed viac, alebo i\u0161lo o unik\u00e1t? Nie je \u013eahk\u00e9 na ot\u00e1zky odpoveda\u0165, ke\u010f uv\u00e1\u017eime, \u017ee od hav\u00e1rie „Antikythersk\u00e9ho vraku“ uplynulo viac ako dvetis\u00edc rokov.
\nTeraz sa zd\u00e1, \u017ee s\u00fa experti op\u00e4\u0165 o mnoho bli\u017e\u0161ie vyrie\u0161enie tejto z\u00e1hady.<\/p>\n
V\u0161etko u\u017e od za\u010diatku ukazovalo na to, \u017ee zariadenie poch\u00e1dza z doby pred naroden\u00edm Krista. To miatlo historikmi aj vedcov, preto\u017ee \u010fal\u0161ie najstar\u0161ie komplexn\u00e9 s\u00fastavy ozuben\u00fdch kolies sa zachovali a\u017e z desiateho storo\u010dia po Kristovi, teda z doby o tis\u00edc rokov nesk\u00f4r. Mechanizmus z potopenej lode sa dostal do zbierky At\u00e9nskeho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea, kde ho re\u0161taur\u00e1tori prec\u00edzne \u010distili tak, aby nepo\u0161kodili jeho \u0161trukt\u00faru. Pri archeologick\u00fdch v\u00fdskumoch toti\u017e plat\u00ed, \u017ee sa uprednost\u0148uje neinvaz\u00edvnej v\u00fdskum, preto\u017ee vedci opr\u00e1vnene o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee \u010fal\u0161ia gener\u00e1cie bud\u00fa ma\u0165 k dispoz\u00edcii pokro\u010dilej\u0161ie v\u00fdskumn\u00e9 technol\u00f3gie.<\/p>\n
Prv\u00fd anal\u00f3gov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d a jeho rekon\u0161trukcia<\/strong><\/p>\n Do prv\u00e9ho skuto\u010dne komplexn\u00e9ho v\u00fdskumu sa pustil britsk\u00fd vedeck\u00fd historik Derek J. de Solla Price v roku 1951. O osem rokov nesk\u00f4r vydal v \u010dasopise Scientific American svoj \u010dl\u00e1nok „Starogr\u00e9cky po\u010d\u00edta\u010d“, kde po prv\u00fdkr\u00e1t zaznela hypot\u00e9za, \u017ee mechanizmus sl\u00fa\u017eil k po\u010d\u00edtaniu polohy hviezd a plan\u00e9t . V\u00a0tej chv\u00edli sa tak o mnoho storo\u010d\u00ed do minulosti posunul d\u00e1tum vyn\u00e1lezu prv\u00e9ho anal\u00f3gov\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da.<\/p>\n O takmer dvadsa\u0165 rokov nesk\u00f4r, v roku 1971, sa do v\u00fdskumu p\u00fa\u0161\u0165a op\u00e4\u0165 profesor Price, tentoraz spolo\u010dne s gr\u00e9ckym profesorom fyziky Charalamposom Karakalosom. Za pou\u017eitia r\u00f6ntgenov\u00e9ho a gama \u017eiarenia, sa im podarilo odhali\u0165 \u0161trukt\u00faru vo vn\u00fatri skamenen\u00e9ho torza pr\u00edstroja. V svojom \u010fal\u0161om \u010dl\u00e1nku sa Price pok\u00fasil uh\u00e1dnu\u0165 v\u00fdznam pr\u00edstroja. Pod\u013ea neho sa nev\u00eddane presn\u00e9, ru\u010dne vyroben\u00e9 ozuben\u00e9 kolieska ot\u00e1\u010dala vn\u00fatri ak\u00e9hosi mechanick\u00e9ho kalend\u00e1ra.<\/p>\n Na z\u00e1klade Priceovho v\u00fdskumu sa v roku 1975 britsk\u00fd kon\u0161trukt\u00e9r orlojov John Gleave odhodlal k vytvoreniu funk\u010dnej repliky Antikythersk\u00e9ho mechanizmu. O \u010fal\u0161ie rekon\u0161trukcie sa roku 1993 pok\u00fasil austr\u00e1lsky t\u00edm – po\u010d\u00edta\u010dov\u00fd expert Allan George Bromley a hodin\u00e1r Frank Percival. Vych\u00e1dzali z presnej\u0161\u00edch r\u00f6ntgenov\u00fdch sn\u00edmok, ktor\u00e9 medzit\u00fdm uverejnil lond\u00fdnsky vedec Michael Wright. Na v\u00fdsledkoch \u00a0jeho v\u00fdskumu z rokov 2002 a\u017e 2005 \u00a0vych\u00e1dzaj\u00fa aj s\u00fa\u010dasn\u00e9 projekty.<\/p>\n Spolo\u010dn\u00fdmi silami pod povrch kame\u0148a<\/strong><\/p>\n V roku 2005 sa rozbehla spolupr\u00e1ca nieko\u013ek\u00fdch univerz\u00edt a spolo\u010dnost\u00ed na projekte Antikythera Mechanism Research Project. Podie\u013eali sa na \u0148om univerzity z Cardiffu, At\u00e9n a Sol\u00fana, a \u010falej spolo\u010dnosti X-Tek Systems a Hewlett-Packard. Pr\u00e1ve tento projekt teraz pri\u0161iel s ozn\u00e1men\u00edm, \u017ee t\u00edm kone\u010dne rozl\u00faskli tajomstvo tohto z\u00e1hadn\u00e9ho stroja. V\u0161etky svoje z\u00e1very publikoval v poslednom \u010d\u00edsle prest\u00ed\u017eneho \u010dasopisu Nature vo \u010dl\u00e1nku „Rozl\u00fa\u0161tenie starogr\u00e9ckeho astronomick\u00e9ho po\u010d\u00edtadla zn\u00e1meho ako Antikythersk\u00fd mechanizmus“.<\/p>\n Ke\u010f\u017ee pozostatky mechanizmu s\u00fa ve\u013emi krehk\u00e9, v\u00fdskumn\u00edci sa chceli vyhn\u00fa\u0165 ich prev\u00e1\u017eanie. Do At\u00e9nskeho m\u00fazea pln\u00e9ho antick\u00fdch pamiatok sa tak nas\u0165ahovala najmodernej\u0161ia technika z anglick\u00fdch a americk\u00fdch laborat\u00f3ri\u00ed. Priamo pre v\u00fdskum Antikythersk\u00e9ho mechanizmu vyvinula firma X-Tek \u0161peci\u00e1lny tomograf, v\u00e1\u017eiaci 12 ton. V\u010faka tomuto pr\u00edstroju sa podarilo objavi\u0165 mnoho \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed z\u00e1hadn\u00e9ho pr\u00edstroja. Sn\u00edmac\u00ed syst\u00e9m od HP zasa pomohol pod vrstvami n\u00e1nosov odhali\u0165 viac ne\u017e tis\u00edcku \u010fal\u0161\u00edch znakov z n\u00e1pisu a zdvojn\u00e1sobil tak po\u010det \u010ditate\u013en\u00e9ho textu.<\/p>\n Uk\u00e1zalo sa, \u017ee celkov\u00fd po\u010det ozuben\u00fdch koliesok je 37. Vedcom sa v\u010faka rozl\u00fa\u0161ten\u00fdm n\u00e1pisom a presnej\u0161iemu pochopeniu vn\u00fatornost\u00ed, sa bronzov\u00fa z\u00e1hadu podarilo lep\u0161ie objasni\u0165. Okrem kalend\u00e1rnej funkcie, ktor\u00fa spr\u00e1vne odhalil u\u017e Price, vedel Antikythersk\u00fd po\u010d\u00edta\u010d tie\u017e predpoveda\u0165 zatmenie Mesiaca a Slnka. Kalend\u00e1rny rok bol 365 denn\u00fd, v\u0161ak si rafinovane poradil s prestupn\u00fdm rokom. Priestupn\u00fd rok zaviedol a\u017e Julius Caesar 46 rokov pred Kristom, zatia\u013e \u010do mechanizmus je datovan\u00fd pribli\u017ene do roku 80 pred Kristom. Fascinuj\u00face presnos\u0165 mechanizmu<\/strong><\/p>\n Vedci, vybaven\u00ed najmodernej\u0161ou technikou a zvyknut\u00ed denne pracova\u0165 s po\u010d\u00edta\u010dmi, sa neubr\u00e1nili \u00fa\u017easu. Mechanizmus je tis\u00edc rokov napred pred ak\u00fdmko\u013evek podobn\u00fdm vyn\u00e1lezom. Stroj\u010deky podobne rafinovan\u00e9 a v\u0161estrann\u00e9 sa znovu vyr\u00e1bali a\u017e v 17. storo\u010d\u00ed! Kon\u0161trukt\u00e9r tohto antick\u00e9ho zariadenia naviac asi nebol \u017eiadnym nov\u00e1\u010dikom. Poradil si napr\u00edklad aj s eliptick\u00fa dr\u00e1hou Mesiaca okolo Zeme, ktor\u00e1 zapr\u00ed\u010di\u0148uje premenliv\u00fa r\u00fdchlos\u0165 jeho pohybu po oblohe. S\u00fa\u010das\u0165ou stroja je tak aj ak\u00e1si „prehadzova\u010dka“. “ Ke\u010f sa na to pozer\u00e1te, spadne v\u00e1m \u010de\u013eus\u0165 a vy si hovor\u00edte, do h\u00e1ja, to je naozaj znamenit\u00fd n\u00e1pad. Je to z technick\u00e9ho h\u013eadiska brilantne navrhnut\u00e9, „sklad\u00e1 profesor Mike Edmunds poctu nezn\u00e1memu antick\u00e9mu kon\u0161trukt\u00e9rovi.<\/p>\n Cel\u00fd stroj bol zrejme poh\u00e1\u0148an\u00fd akousi k\u013eukou. Vedel zobrazova\u0165 ro\u010dn\u00e9 obdobia, gr\u00e9cky zverokruh a f\u00e1zy Mesiaca. Okrem zobrazenia pohybu hviezd sa zd\u00e1, \u017ee stroj\u010dek mal v popise pr\u00e1ce aj postavenie plan\u00e9t. Zatia\u013e sa vedci dohaduj\u00fa, ktor\u00e9 to s\u00fa. Pod\u013ea niektor\u00fdch s\u00fa to len Venu\u0161a a Merk\u00far (slovo Venu\u0161a bolo skuto\u010dne v texte n\u00e1jden\u00e9), u\u017e spom\u00ednan\u00fd Michael Wright dokonca zostrojil vlastn\u00e9 repliku pr\u00edstroja, ktor\u00fd zobrazuje pohyb v\u0161etk\u00fdch piatich vtedy zn\u00e1mych plan\u00e9t.<\/p>\n Zdroj: https:\/\/www.idnes.cz\/<\/p>\n Viac inform\u00e1ci\u00ed tu: https:\/\/bit.ly\/3eAgwCU<\/p>\n Zdroj fotografi\u00ed: Depositphotos<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Viac ako sto rokov od objavu z\u00e1hadn\u00e9ho mechanizmu na morskom dne, sa vedcom podarilo skon\u0161truova\u0165 jeho funk\u010dn\u00fd prototyp. Mechanizmus je jedine\u010dn\u00fd svojou prepracovanos\u0165ou – ide o najstar\u0161ie stroj obsahuj\u00faci ozuben\u00e9 kolieska. Pozrite sa, \u010do v\u0161etko tento antick\u00fd orloj vedel. V roku 1900, kr\u00e1tko pred Ve\u013ekou nocou, objavil gr\u00e9cky pot\u00e1pa\u010d Elias Stadiatos vrak r\u00edmskej n\u00e1kladnej lode […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":86638,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,52],"tags":[873,872,857],"class_list":["post-86637","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene","category-outdoor","tag-anticky-kalendar","tag-fragmenty","tag-zahady","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/86637","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=86637"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/86637\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":86723,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/86637\/revisions\/86723"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/86638"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=86637"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=86637"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=86637"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/Depositphotos_285905652_xl-2015-scaled.jpg\")
<\/a><\/p>\n
\nVedci sa tie\u017e domnievaj\u00fa, \u017ee vo svojej dobe ne\u0161lo o\u00a0unik\u00e1t a\u00a0podobn\u00e9 pr\u00edstroje pon\u00fakal antick\u00fd \u201e<\/span>IT distributor<\/span><\/a>\u201c<\/strong> viacer\u00fdm vedeck\u00fdm in\u0161tit\u00faci\u00e1m tej doby<\/p>\n