{"id":87017,"date":"2023-12-28T12:21:00","date_gmt":"2023-12-28T10:21:00","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=87017"},"modified":"2024-01-05T13:08:24","modified_gmt":"2024-01-05T11:08:24","slug":"spoznajte-pardubice-mesto-perniku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2023\/12\/spoznajte-pardubice-mesto-perniku\/","title":{"rendered":"Pardubice &#8211; mesto s hist\u00f3riou a modern\u00fdm srdcom"},"content":{"rendered":"<h2>Pardubice<\/h2>\n<p>Pardubice (nemecky\u00a0<i>Pardubitz<\/i>) s\u00fa\u00a0\u0161tatut\u00e1rne mesto\u00a0na v\u00fdchode\u00a0\u010ciech\u00a0a hlavn\u00e9 mesto\u00a0Pardubick\u00e9ho kraja.<br \/>\nPardubice le\u017eia 97 km na v\u00fdchod od Prahy a 270 kilometrov z Bratislavy, Le\u017e\u00ed \u00a0na s\u00fatoku rieky Labe s rie\u010dkou Chrudimkou.<br \/>\nNapriek tomu, \u017ee Pardubice s\u00fa predov\u0161etk\u00fdm priemyseln\u00fdm a dopravn\u00fdm centrom, ich obyvatelia ved\u00fa bohat\u00fd kult\u00farny a \u0161portov\u00fd \u017eivot. S\u00eddlo tu m\u00e1 univerzita a mnoho stredn\u00fdch odborn\u00fdch \u0161k\u00f4l. Od za\u010diatku\u00a020. storo\u010dia\u00a0tu kult\u00farny \u017eivot rozv\u00edja \u201ekamenn\u00e9\u201c\u00a0divadlo\u00a0s profesion\u00e1lnym s\u00faborom. V\u00fdznamn\u00e9 miesto zast\u00e1va aj\u00a0Komorn\u00e1 filharm\u00f3nia Pardubice.<\/p>\n<p>V Pardubiciach bolo usporiadan\u00fdch mno\u017estvo \u0161portov\u00fdch pretekov, spome\u0148me aspo\u0148 svetozn\u00e1me konsk\u00e9\u00a0dostihy\u00a0Ve\u013ek\u00e1 pardubick\u00e1, ktor\u00e9 sa konaj\u00fa od roku\u00a01874. Fan\u00fa\u0161ikov \u0161portu l\u00e1kaj\u00fa aj tradi\u010dn\u00e9 preteky motocyklov na plochej dr\u00e1he\u00a0Zlat\u00e1 prilba\u00a0(od roku\u00a01929) a tenisov\u00fd juniorsk\u00fd turnaj. Miestny hokejov\u00fd klub vychoval mno\u017estvo \u0161ampi\u00f3nov, majstrov sveta a olympijsk\u00fdch v\u00ed\u0165azov.<br \/>\nV Pardubiciach je ve\u013ea turisticky zauj\u00edmav\u00fdch miest. Aj v bl\u00edzkom okol\u00ed n\u00e1jdeme pekn\u00e9 miesta na oddych pre telo aj du\u0161u.<\/p>\n<p><strong>Pern\u0161t\u00fdnske n\u00e1mestie<\/strong><br \/>\nTvar a vzh\u013ead n\u00e1mestia prik\u00e1zal vytvori\u0165 Viliam z Pern\u0161tejna. Tie\u017e rozhodol o zkr\u00e1\u0161len\u00ed budov. Budovy historick\u00e9ho jadra mesta predstavuj\u00fa tri z\u00e1kladn\u00e9 etapy stavite\u013esk\u00e9ho v\u00fdvoja \u2013 rannogotick\u00fa s kamenn\u00fdmi okenn\u00fdmi v\u00fdklenkami, renesan\u010dn\u00fa s terakotov\u00fdmi okn\u00e1mi a neskorobarokov\u00fa s klasicistickou\u00a0 \u0161t\u00edtovou v\u00fdzdobou.<\/p>\n<p>Hne\u010f za Zelenou br\u00e1nou stoj\u00ed pozd\u013a\u017e gotick\u00fd dom \u010d\u00edslo 77 (teraz Miestna kni\u017enica). V strede severnej \u010dasti n\u00e1m\u011bstia je umiestnen\u00fd mestsk\u00fd dom, postaven\u00fd v rokoch 1893-1894 v novorenesan\u010dnom slohu pod\u013ea n\u00e1vrhu J. Vejrycha. Pod\u013ea reli\u00e9fu na fas\u00e1de, \u201eJon\u00e1\u0161 s ve\u013erybou\u201c, dostala meno najhodnotnej\u0161ia budova na n\u00e1m\u011bst\u00ed \u2013 \u201eU Jon\u00e1\u0161a\u201c (z roku 1797). Dominantou ju\u017enej \u010dasti je re\u0161taur\u00e1cia \u201eBiely kon\u00ed\u010dek\u201c, spom\u00ednan\u00e1 u\u017e od roku 1507. Uprostred n\u00e1m\u011bstia sa t\u00fdka 6 metrov vysok\u00fd korintsk\u00fd morov\u00fd st\u013ap sv\u00e4tej Panny M\u00e1rie, obohaten\u00fd z\u00e1bradl\u00edm so sochami \u010desk\u00fdch sv\u00e4tcov.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><iframe loading=\"lazy\" title=\"Pardubice - mesto s hist\u00f3riou a modern\u00fdm srdcom 4K\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/DkMWzdMvDsQ\" width=\"1280\" height=\"720\" frameborder=\"0\" allowfullscreen=\"allowfullscreen\"><\/iframe><\/p>\n<h3><strong>Z\u00e1mok v Pardubiciach<\/strong><\/h3>\n<p>Po\u010diatky pansk\u00e9ho s\u00eddla v miestach dne\u0161n\u00e9ho z\u00e1mku je mo\u017en\u00e9 pod\u013ea archeologick\u00fdch n\u00e1lezov datova\u0165 do konca 13. storo\u010dia. P\u00f4vodn\u00fd vodn\u00fd hrad bol prestavovan\u00fd v 14. storo\u010d\u00ed za p\u00e1nov z Pardub\u00edc, ale z jeho podoby je mo\u017en\u00e9 vystopova\u0165 len ne\u00fapln\u00e9 fragmenty. K \u010fal\u0161ej prestavbe do\u0161lo kr\u00e1tko po husitsk\u00fdch vojn\u00e1ch, kedy bol hrad obohnan\u00fd novou kamennou hradbou s n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eicami a so strie\u013e\u0148ami pre ru\u010dn\u00e9 zbrane a zrejme aj del\u00e1.<\/p>\n<p><em>PERN\u0160TAJNSKA \u00c9RA<\/em><br \/>\nV roku 1490 k\u00fapil roz\u013eahl\u00e9 ku\u0148atickohorsk\u00e9 panstvo a rok potom aj pardubick\u00e9 panstvo, moravsk\u00fd ve\u013emo\u017e Viliam z Pern\u0161tejna, ktor\u00fd sa vtedy stal jednou z popredn\u00fdch osobnost\u00ed na dvore Vladislava Jagelovsk\u00e9ho. Za centrum moderne budovan\u00e9ho ve\u013ekostatku, si Viliam zvolil &#8211; do tej doby m\u00e1lo rozvinut\u00fdch Pardub\u00edc a \u010doskoro ich pretvoril na \u010desk\u00fa rezidenciu rodu, ktor\u00e1 Pern\u0161tejnov\u00fdch reprezentovala a z\u00e1rove\u0148 vyhovovala ekonomick\u00fdm n\u00e1rokom ich aristokratick\u00e9ho dvora. Viliam prestaval cel\u00fd are\u00e1l p\u00f4vodn\u00e9ho hradu na pal\u00e1c so \u0161tvorkr\u00eddlou dispoz\u00edciou, ktor\u00fd u\u017e vyhovoval n\u00e1rokom postupne prenikaj\u00faceho renesan\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu \u017eivota aristokracie. Okolo pal\u00e1ca a dvora s hospod\u00e1rskymi budovami, nechal Viliam vybudova\u0165 mohutn\u00e9 opevnenie.<br \/>\nTento typ stavebn\u00e9ho objektu na takom roz\u013eahlom are\u00e1li av takom stupni zachovania urbanistick\u00e9ho rie\u0161enia nem\u00e1 v strednej Eur\u00f3pe obdobu.<\/p>\n<p><em>UNIK\u00c1TNE OOPEVNENIE<\/em><br \/>\nFortifika\u010dn\u00fd syst\u00e9m pardubick\u00e9ho z\u00e1mku predstavuje vrchol neskorogotickej opev\u0148ovacej techniky. Tvor\u00ed ho mohutn\u00fd hlinen\u00fd val s n\u00e1ro\u017en\u00fdmi rondelmi, na ktorom sa dalo umiestni\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 delostrelectvo. Na \u00fap\u00e4t\u00ed ho chr\u00e1nila hradba so strie\u013e\u0148ami pre strelcov z ru\u010dn\u00fdch paln\u00fdch zbran\u00ed. Pred hradbou sa nach\u00e1dzala \u0161irok\u00e1 priekopa, ktor\u00e1 sa mohla v pr\u00edpade nebezpe\u010denstva zavodni\u0165. Barbak\u00e1n (tzv. Priehradok) priliehal k mestu a so z\u00e1mkom ho sp\u00e1jal dlh\u00fd p\u00f4vodne dreven\u00fd most (dne\u0161n\u00e1 hr\u00e1dza s kamenn\u00fdm most\u00edkom vznikla a\u017e v roku 1805).<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-92984\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice.png\" alt=\"\" width=\"1665\" height=\"820\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice.png 1665w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice-300x148.png 300w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice-1024x504.png 1024w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice-768x378.png 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice-600x295.png 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-Pardubice-1536x756.png 1536w\" sizes=\"auto, (max-width: 1665px) 100vw, 1665px\" \/><\/p>\n<p>Po Viliamovi z Pern\u0161tejna (\u20201521) pokra\u010dovali v \u00faprav\u00e1ch z\u00e1mku jeho synovia Vojtech (\u20201534) a J\u00e1n (\u20201548). Z tejto doby sa dochovali okrem celkovej dispoz\u00edcie z\u00e1mock\u00e9ho are\u00e1lu a radu architektonick\u00fdch prvkov predov\u0161etk\u00fdm zvy\u0161ky ranne renesan\u010dn\u00fdch n\u00e1stenn\u00fdch malieb. Pozoruhodn\u00e1 je v\u00fdzdoba rytierskych s\u00e1l patriaca k najstar\u0161\u00edm dochovan\u00fdm renesan\u010dn\u00fdm n\u00e1stenn\u00fdm ma\u013eb\u00e1m v \u010cech\u00e1ch. Ve\u013emi hodnotn\u00e9 s\u00fa dva dochovan\u00e9 ma\u013eovan\u00e9 ranne renesan\u010dn\u00e9 kazetov\u00e9 stropy a vstupn\u00fd z\u00e1mock\u00fd port\u00e1l. Port\u00e1l bol vytesan\u00fd z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti v roku 1529, osaden\u00fd v roku 1541. K port\u00e1lu vedie z n\u00e1dvoria kamenn\u00fd most s reli\u00e9fnou v\u00fdzdobou.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><a href=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby.png\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-92985 size-full\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby.png\" alt=\"\" width=\"1274\" height=\"815\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby.png 1274w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby-300x192.png 300w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby-1024x655.png 1024w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby-768x491.png 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Hrad-nastenne-malby-600x384.png 600w\" sizes=\"auto, (max-width: 1274px) 100vw, 1274px\" \/><\/a><\/p>\n<p><em>POSLEDN\u00c9 PRESTAVBY<\/em><br \/>\nV roku 1560 predali Pern\u0161tejnovia Pardubice kr\u00e1\u013eovi a panstvo sa stalo kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm komorn\u00fdm majetkom. Z\u00e1mok prestal by\u0165 panskou rezidenciou. S\u00eddlila tu spr\u00e1va ve\u013ekostatku a panovn\u00edci sem zav\u00edtali len zriedkavo. Posledn\u00fa rozsiahlej\u0161iu prestavbu z\u00e1mku riadil v rokoch 1574\u20131579 Ulrico Aostali de Sala. Pal\u00e1c vtedy dostal okrem in\u00e9ho sgrafitov\u00fa v\u00fdzdobu fas\u00e1d, bol upraven\u00fd \u0161t\u00edt nad vstupn\u00fdm rizalitom a pristavan\u00e9 schodisko do severn\u00e9ho kr\u00eddla. Barokov\u00e9 \u00fapravy, ktor\u00e9 tu viedol v rokoch 1723 \u2013 1726 Franti\u0161ek Maxmili\u00e1n Ka\u0148ka, sa u\u017e nijako z\u00e1sadne do dispoz\u00edcie z\u00e1mku nepremietli.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><a href=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-92983\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"1920\" height=\"2560\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg 1920w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-225x300.jpg 225w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-768x1024.jpg 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-600x800.jpg 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-1152x1536.jpg 1152w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-1536x2048.jpg 1536w\" sizes=\"auto, (max-width: 1920px) 100vw, 1920px\" \/><\/a><\/p>\n<p>S\u00cdDLO PIVOVARU AJ BYTY VOJAKOV<br \/>\nZa komorn\u00e9ho panstva z\u00e1mok podliehal st\u00e1le viac komer\u010dn\u00fdm z\u00e1ujmom ve\u013ekostatku. V 17. storo\u010d\u00ed tu bol zriaden\u00fd pivovar, v 18. storo\u010d\u00ed sklad textilnej manufakt\u00fary, byty vysl\u00fa\u017eil\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov at\u010f. P\u00f4vodn\u00e1 v\u00fdbava a v\u00fdzdoba interi\u00e9rov zanikla. Po polovici 19. storo\u010dia z\u00e1mok pre\u0161iel do priv\u00e1tnych r\u00fak.<\/p>\n<p>S\u00cdDLO M\u00daZEA<br \/>\nZ\u00e1mok nesl\u00fa\u017eil od doby Pern\u0161tejnovcov ako \u0161\u013eachtick\u00e9 s\u00eddlo, preto stavba postupne ch\u00e1trala. Roku 1920 ho k\u00fapil v pozemkovej reforme pardubick\u00fd Musejn\u00ed spolok, ktor\u00fd mal v z\u00e1mku prenajat\u00fa \u010das\u0165 priestorov u\u017e od roku 1892. Boli odkryt\u00e9 rozsiahle n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby a in\u0161talovan\u00e9 zbierkov\u00e9 expoz\u00edcie.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><a href=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby.png\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-92986\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby.png\" alt=\"\" width=\"1562\" height=\"733\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby.png 1562w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby-300x141.png 300w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby-1024x481.png 1024w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby-768x360.png 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby-600x282.png 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/Nastenne-malby-1536x721.png 1536w\" sizes=\"auto, (max-width: 1562px) 100vw, 1562px\" \/><\/a><\/p>\n<p>AKO F\u00c9NIX Z POPOLA<br \/>\nV roku 1953 pre\u0161iel z\u00e1mok do vlastn\u00edctva \u0161t\u00e1tu. Obnova objektu sa zastavila, zanedb\u00e1vala sa aj \u00fadr\u017eba a z\u00e1mok za\u010dal ch\u00e1tra\u0165, a\u017e sa na konci 70. rokov prepadali stropy na druhom poschod\u00ed pal\u00e1ca. A\u017e potom zah\u00e1jen\u00e1 gener\u00e1lna rekon\u0161trukcia z\u00e1mockej budovy postupovala len pomaly a \u010falej ch\u00e1traj\u00faca a pre verejnos\u0165 uzavret\u00fd z\u00e1mok sa vytr\u00e1cal z povedomia. Obnovu objektu sa podarilo ur\u00fdchli\u0165 a\u017e po roku 1993, kedy prevzalo riadenie opr\u00e1v V\u00fdchodo\u010desk\u00e9 m\u00fazeum. Podarilo sa zbavi\u0165 pal\u00e1c pr\u00edstavieb, do podoby z \u00e9ry Pern\u0161tejnov rekon\u0161truova\u0165 hodinov\u00fa ve\u017eu a severov\u00fdchodn\u00fa rondel. Fas\u00e1du znova ozdobila sgrafita. Od konca roku 1997 mohol by\u0165 z\u00e1mok znovu po bezm\u00e1la dvadsiatich rokoch postupne spr\u00edstup\u0148ovan\u00fd verejnosti.<\/p>\n<p>S\u00da\u010cASNOS\u0164<br \/>\nV roku 2001 sa vlastn\u00edkom z\u00e1mku stal Pardubick\u00fd kraj, od roku 2016 je aj tzv. Priehradok v majetku kraja. U\u017e\u00edvate\u013eom z\u00e1mku je na\u010falej V\u00fdchodo\u010desk\u00e9 m\u00fazeum v Pardubiciach. V jednej z b\u00fdval\u00fdch hospod\u00e1rskych budov (\u010dp. 3) m\u00e1 depozit\u00e1ra a \u010das\u0165 v\u00fdstavn\u00fdch priestorov V\u00fdchodo\u010desk\u00e1 gal\u00e9ria v Pardubiciach. Jej s\u00eddlo je v dome U Jon\u00e1\u0161a (\u010dp. 51) na Pern\u0161t\u00fdnskom n\u00e1mest\u00ed. Na Priehradku s\u00eddli pardubick\u00e9 \u00fazemn\u00e9 odborn\u00e9 pracovisko N\u00e1rodn\u00e9ho pamiatkov\u00e9ho \u00fastavu.<\/p>\n<p>Roku 2010 z\u00edskal objekt z\u00e1mku s unik\u00e1tnym syst\u00e9mom opevnen\u00fdch valov \u0161tat\u00fat N\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka \u010ceskej republiky.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><a href=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-92983\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"1920\" height=\"2560\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-scaled.jpg 1920w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-225x300.jpg 225w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-768x1024.jpg 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-600x800.jpg 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-1152x1536.jpg 1152w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2023\/12\/IMG_5059-1536x2048.jpg 1536w\" sizes=\"auto, (max-width: 1920px) 100vw, 1920px\" \/><\/a><\/p>\n<p>Ke\u010f sa povie Pardubice, v\u00e4\u010d\u0161ine z n\u00e1s sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vybav\u00ed \u010fal\u0161ie slovo \u2013 pern\u00edk.<br \/>\nLahodn\u00e9 medov\u00e9 pe\u010divo je s Pardubicami sp\u00e4t\u00e9 tak nerozlu\u010dne, \u017ee sa prakticky stalo ich symbolom. Pr\u00edslovie \u201eUk\u00e1\u017eu ti, za\u010d je v Pardubic\u00edch pern\u00edk\u201c sa v \u010deskom jazyku pevne v\u017eilo. Ka\u017ed\u00fd obyvate\u013e Pardub\u00edc bol aspo\u0148 raz v \u017eivote nazvan\u00fd \u201epernik\u00e1rom\u201c, p\u00f4vodne provokuj\u00facou prez\u00fdvkou, na ktor\u00fa s\u00fa v\u0161ak v\u0161etci Pardubi\u010dania u\u017e d\u00e1vno py\u0161n\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-87026\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"2560\" height=\"1707\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-scaled.jpg 2560w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-1024x683.jpg 1024w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-600x400.jpg 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-1536x1024.jpg 1536w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-10-2048x1365.jpg 2048w\" sizes=\"auto, (max-width: 2560px) 100vw, 2560px\" \/><em>Pardubick\u00fd pern\u00edk, arch\u00edv Pavel Jano\u0161<\/em><\/p>\n<p>Pri prech\u00e1dzke centrom mesta naraz\u00edme na obchod\u00edk so zdoben\u00fdm pern\u00edkom takmer na ka\u017edom rohu, st\u00e1nky s ma\u013eovan\u00fdmi pern\u00edkmi potom v\u00edtaj\u00fa na stanici ka\u017ed\u00e9ho, kto pr\u00edde do mesta po \u017eeleznici. Aj to je symbolick\u00e9, preto\u017ee pern\u00edk je suven\u00edrom, bez ktor\u00e9ho sa \u017eiadny n\u00e1v\u0161tevn\u00edk domov nevracia.<br \/>\nPern\u00edk prenikol do be\u017en\u00e9ho \u017eivota mesta tie\u017e v n\u00e1zvoch najr\u00f4znej\u0161\u00edch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a spolo\u010densk\u00fdch podnikov, mesto m\u00e1 dokonca svojho pern\u00edkov\u00e9ho kr\u00e1\u013ea. T\u00fdm sa stal Pavel Jano\u0161, s\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e rodinnej firmy, ktorej trad\u00edcia sa odv\u00edja u\u017e od za\u010diatku 20. storo\u010dia.<\/p>\n<p><strong>Pardubice \u017eij\u00fa pern\u00edkom<br \/>\n<\/strong>Pardubice s\u00fa na svoj typick\u00fd produkt pr\u00e1vom hrd\u00e9 a na trad\u00edciu spojenia pern\u00edka a mesta starostlivo dbaj\u00fa. V meste u\u017e dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia p\u00f4sob\u00ed renomovan\u00fd folkl\u00f3rny s\u00fabor Pern\u00ed\u010dek, s pern\u00edkom s\u00fa zviazan\u00e9 napr\u00edklad miestne tane\u010dn\u00e9 s\u00fa\u0165a\u017ee \u2013 \u201eO pern\u00edkovou pantofli\u201c alebo \u201ePern\u00edkov\u00e1 kopretina\u201c. Mesto pern\u00edkom skuto\u010dne \u017eije, \u010do dokazuje aj mno\u017estvo podujat\u00ed, ktor\u00e9 tu m\u00f4\u017eete v priebehu roka nav\u0161t\u00edvi\u0165.<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-87025\" src=\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-scaled.jpg\" alt=\"\" width=\"2560\" height=\"1707\" srcset=\"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-scaled.jpg 2560w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-1024x683.jpg 1024w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-600x400.jpg 600w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-1536x1024.jpg 1536w, https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/12\/pardubicky-pernik_Pavel-Janos-2-2048x1365.jpg 2048w\" sizes=\"auto, (max-width: 2560px) 100vw, 2560px\" \/><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><em>Pardubick\u00fd pern\u00edk, arch\u00edv Pavel Jano\u0161<\/em><\/p>\n<p>S pern\u00edkom sa sp\u00e1jaj\u00fa aj Dni medu, ktor\u00e9 ka\u017edoro\u010dne v r\u00e1mci jesenn\u00fdch mestsk\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed organizuje miestny zv\u00e4z v\u010del\u00e1rov. Po\u010das tejto udalosti sa v meste z\u00eddu v\u010del\u00e1ri zbl\u00edzka i z\u010faleka, aby spolo\u010dne osl\u00e1vili sviatky tohto jedine\u010dn\u00e9ho v\u010delieho produktu. Oslavy s\u00fa skvelou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na v\u00fdmenu sk\u00fasenost\u00ed, s\u00fa\u0165a\u017ee aj osvetov\u00fa \u010dinnos\u0165 a u n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov sa te\u0161ia ve\u013ekej ob\u013eube.<\/p>\n<p>Pern\u00ed\u010dky patria neodmyslite\u013ene aj k\u00a0Vianociam. Radnica, infocentrum a viacero miestnych kaviarn\u00ed sa preto tento rok pok\u00fasi spr\u00edjemni\u0165 advent v r\u00e1mci projektu \u201eAdvent s v\u00f4\u0148ou pern\u00edka\u201c. Po\u010das predviano\u010dn\u00e9ho obdobia si obyvatelia mesta bud\u00fa m\u00f4c\u0165 vo v\u00fddajn\u00fdch okienkach mnoh\u00fdch kaviarn\u00ed zak\u00fapi\u0165 pern\u00edk v mno\u017estve pod\u00f4b. V ponuke s\u00fa rumov\u00e9 pern\u00ed\u010dky, \u017eitn\u00fd pern\u00edk, pern\u00edkov\u00fd cheescake, ale aj k\u00e1va \u010di \u010dokol\u00e1da posypan\u00e1 pern\u00edkov\u00fdm koren\u00edm \u010di ochuten\u00e1 pern\u00edkov\u00fdm lik\u00e9rom.<\/p>\n<p>Viac o Pardubiciach a \u010fal\u0161\u00edch zauj\u00edmavostiach z V\u00fdchodn\u00fdch \u010ciech sa do\u010d\u00edtate tu:<\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/www.vychodnicechy.info\">www.vychodnicechy.info<\/a><\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/www.topardubicko.cz\/cs\">www.topardubicko.cz\/cs<\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Pardubice Pardubice (nemecky\u00a0Pardubitz) s\u00fa\u00a0\u0161tatut\u00e1rne mesto\u00a0na v\u00fdchode\u00a0\u010ciech\u00a0a hlavn\u00e9 mesto\u00a0Pardubick\u00e9ho kraja. Pardubice le\u017eia 97 km na v\u00fdchod od Prahy a 270 kilometrov z Bratislavy, Le\u017e\u00ed \u00a0na s\u00fatoku rieky Labe s rie\u010dkou Chrudimkou. Napriek tomu, \u017ee Pardubice s\u00fa predov\u0161etk\u00fdm priemyseln\u00fdm a dopravn\u00fdm centrom, ich obyvatelia ved\u00fa bohat\u00fd kult\u00farny a \u0161portov\u00fd \u017eivot. S\u00eddlo tu m\u00e1 univerzita a mnoho stredn\u00fdch [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":87018,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[58,45,52,56,50],"tags":[192],"class_list":["post-87017","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-architektura","category-nas-tip","category-outdoor","category-priroda","category-radim-vam","tag-czechtourism","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87017","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=87017"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87017\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":92987,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87017\/revisions\/92987"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/87018"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=87017"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=87017"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=87017"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}