{"id":87309,"date":"2021-02-12T12:30:06","date_gmt":"2021-02-12T10:30:06","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=87309"},"modified":"2021-02-12T12:30:06","modified_gmt":"2021-02-12T10:30:06","slug":"trocha-historie-vyroby-obkladov-a-dlazieb","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2021\/02\/trocha-historie-vyroby-obkladov-a-dlazieb\/","title":{"rendered":"Trocha hist\u00f3rie v\u00fdroby obkladov a dla\u017eieb"},"content":{"rendered":"

Ka\u017ed\u00fd aspo\u0148 raz za \u017eivot zaria\u010fuje alebo buduje nov\u00fa k\u00fape\u013e\u0148u \u010di si vyhotovuje dla\u017ebu. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed chce k\u00fape\u013e\u0148u „\u00faplne in\u00fa“ ako mala doteraz, ale s\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed zostan\u00fa u podobnej alebo rovnakej farby ak\u00fa u\u017e mali. tieto rozdiely s\u00fa hlavne sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sk\u00f4r „za komunistov“ \u017eiadny v\u00fdber nebol, ka\u017ed\u00fd mal rados\u0165 \u017ee nie\u010do zohnal, kto mal v\u00e4\u010d\u0161ie \u0161\u0165astie a zn\u00e1mosti mal dokonca
\ndoma na podlahe „ko\u017eu“ a v k\u00fape\u013eni „Erikovi“
\nT\u00e1to doba u\u017e skon\u010dila a na trhu je naozaj ve\u013ek\u00fd v\u00fdber obkladov, dla\u017eieb, vybavenia k\u00fape\u013en\u00ed a na kvalitn\u00fd obklad vyu\u017e\u00edvame modern\u00fd leveling system<\/strong><\/span><\/a> L\u00edder v tomto odbore je nepochybne Taliansko, ktor\u00e1 je kol\u00edskou nielen v\u00fdroby, ale aj dizajnu a v hist\u00f3rii tohto oboru siaha a\u017e do antick\u00e9ho Gr\u00e9cka a R\u00edma.<\/p>\n

Trochu sa teda poohliadneme do hist\u00f3rie.<\/strong>
\nKeramick\u00e9 v\u00fdrobky m\u00f4\u017eu by\u0165 definovan\u00e9 ako artefakty skladaj\u00faci sa z\u00a0 anorganick\u00e9ho materi\u00e1lu, s nekovov\u00fdmi vlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 s\u00fa spracov\u00e1van\u00e9 v niektor\u00fdch f\u00e1zach v\u00fdrobn\u00e9ho cyklu pri vysok\u00fdch teplot\u00e1ch. Slovo „keramika“ poch\u00e1dza z gr\u00e9ckeho slova Keramos \u010do znamen\u00e1 „\u00edl“.
\nOd najstar\u0161\u00edch \u010dias sa \u010dlovek sna\u017eil upravi\u0165 si svoje obydlia a tie\u017e izolova\u0165 chlad krajiny, v po\u010diatkoch hlavne pomocou hliny, potom tvarovan\u00edm hliny a jej spracov\u00e1van\u00edm. U\u017e v 5. tis\u00edcro\u010dia pred Kristom je dolo\u017een\u00e1 v\u00fdroba jednoduch\u00fdch roho\u017e\u00ed z pr\u00edrodn\u00fdch materi\u00e1lov, nesk\u00f4r sa objavuje slama zmie\u0161an\u00e1 s ov\u010dej srs\u0165ou a tieto povrchy aj teraz pou\u017e\u00edvaj\u00fa e\u0161te ko\u010dovn\u00ed \u013eudia \u010di niektor\u00e9 kmene. Zrejme prv\u00fd keramick\u00e9 „dla\u017edice“ boli vyroben\u00e9 v Stredomor\u00ed, najm\u00e4 v Egypte kde boli glazovan\u00e9 keramick\u00e9 dosky pou\u017e\u00edvan\u00e9 pre reprezentat\u00edvne budovy.<\/p>\n

\"\"
Keramika Iznik<\/figcaption><\/figure>\n

Dosky \u010di tehly boli su\u0161en\u00e9 na slnku alebo pe\u010den\u00e9 a na\u0165ahuj\u00fa sa na ne prv\u00fd glaz\u00fary modrej farby na b\u00e1ze medi. V neskor\u0161\u00edch dob\u00e1ch sa dla\u017edice st\u00e1vali sofistikovanej\u0161ie a dost\u00e1vaj\u00fa r\u00f4zne farby. Arabsk\u00e1 expanzia na z\u00e1pad potom prispela k roz\u0161\u00edreniu v\u00fdroby do Talianska a \u0160panielska.<\/span><\/p>\n

Zvl\u00e1\u0161\u0165 v Taliansku sa potom rodia a rozv\u00edja kult\u00fara dla\u017ed\u00edc. Starovek\u00e9 pr\u00edklady dla\u017ed\u00edc sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj v Mezopot\u00e1mii, zdoben\u00e9 jednoduch\u00fdmi bielo-modr\u00fdmi pruhmi a \u010falej v Tunisku, Ir\u00e1ne, Strednom v\u00fdchode … Keramika \u00fa\u017eitkov\u00e1 bola samozrejme vyr\u00e1ban\u00e1 aj v \u010c\u00edne, Japonsku atp.
\nNesk\u00f4r bol jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch centier mesto Iznik v Turecku, ktor\u00e9 presl\u00e1vili dla\u017edice nielen v po\u010diatkoch svojou prieh\u013eadnou bielou glaz\u00farou a modr\u00fdm ornamentom, ale nesk\u00f4r cca v polovici 16. st. roz\u0161\u00edrenie farebnosti na tyrkysov\u00fa, fialov\u00fa, zelen\u00fa a \u010diernu farbu. Iznick\u00e9 kachlice n\u00e1sledne presl\u00e1vili po celom imp\u00e9riu, boli nimi vyzdoben\u00e9 sn\u00e1\u010f v\u0161etky v\u00fdznamn\u00e9 me\u0161ity v Istanbule.<\/p>\n

\"\"
Keramika Laggioni<\/figcaption><\/figure>\n

Hist\u00f3ria talianskych obkladov vznik\u00e1 po\u010das stredoveku, kedy architekt\u00fara za\u010dne dla\u017edice (kachlice) pou\u017e\u00edva\u0165 pre v\u00fdzdobu verejn\u00fdch a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch stavieb. Taliansky dizajn spolu so sk\u00fasenost\u00ed in\u00fdch kult\u00far, vynaliezavos\u0165 a umeleck\u00e9 tvorivos\u0165 Talianov, prenik\u00e1 aj do tejto sf\u00e9ry \u017eivota. U\u017e vo 12.st. stoj\u00ed v\u00fdznamn\u00e9 v\u00fdrobne dla\u017ed\u00edc v mest\u00e1ch Florencia, Siena, Orvieto a Faenza. posledne menovan\u00e9 mesto dalo svoje meno aj v\u00fdrobkom pod n\u00e1zvom „fajansa“ (z franc.fa\u00efence, it.Faenza) ma\u013eovan\u00e9 v\u00fdrobky, kedy ma\u013eba je na biele neprieh\u013eadn\u00e9 glaz\u00fare, pripom\u00ednaj\u00face porcel\u00e1n, pou\u017e\u00edvan\u00e1 pre \u00fa\u017eitkov\u00fa i zdobn\u00fa keramiku.
\nPopri ka\u017edodenn\u00fdch predmetov sa teda \u010d\u00edm \u010falej viac objavuj\u00fa k\u00fasky pre obklady stien a podl\u00e1h. Jeden z prv\u00fdch obkladov, navrhnut\u00fdch zn\u00e1mym umelcom, bol v kaplnke S. Petronio v Bologni v roku 1487, ktor\u00fa navrhol Pietro Andrea da Faenza.
\nTie\u017e asi najstar\u0161ie archeologick\u00e9 n\u00e1lezy ukazuj\u00fa na v\u00fdrobu keramiky v talianskom meste\u010dku Albisola u\u017e v za\u010diatku 16. st., v\u00fdrobou tzv. laggioni – pestrobarevn\u00fdmy obklady podl\u00e1h alebo stien.<\/p>\n

 <\/p>\n

Doba zreje a objavuj\u00fa sa \u013eudia, zvl\u00e1\u0161\u0165 v mest\u00e1ch, ktor\u00ed chc\u00fa „ma\u0165 viac“ a prezentova\u0165 svoje postavenie nielen v obliekan\u00ed, ale hlavne vo svojom b\u00fdvania a \u017eivote. V starovekom Oriente a antike (v Gr\u00e9cku od 6. st. Pr Kr., V R\u00edme najm\u00e4 v 2. a 3. st.po Kr.) sa v domoch sa objavuj\u00fa mozaikov\u00e9 podlahy, vytvoren\u00e9 za pou\u017eitia farebn\u00fdch mramorov a prv\u00e9 dl\u00e1\u017eden\u00e9 plochy. Podlaha z\u00edskava postupne sl\u00e1vnostn\u00e9 funkciu, a to sa za\u010d\u00edna objavova\u0165 hlavne v chr\u00e1moch, kostoloch, pal\u00e1coch, ale aj na f\u00f3rach a in\u00fdch verejn\u00fdch priestranstv\u00e1ch. Zn\u00e1mou je aj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed podlahov\u00e1 mozaika na svete a to v katedr\u00e1le v meste Otranto (Apulia), ktor\u00e1 vznikla v rokoch 1163-1165.
\nTaliansko aj na\u010falej dominuje trhu v hodnote vyroben\u00fdch keramick\u00fdch obkladov. asi najviac zn\u00e1mym miestom v\u00fdroby dla\u017eieb a obkladov je mesto Sassuolo. mesto a „Keramick\u00fd okres“ le\u017e\u00ed medzi provinciami Modena a Reggio Emilia, a jeho srdce sa nach\u00e1dza v Sassuolo a Fiorane.
\nPostupne sa roz\u0161iruje smerom k obciam okolo Modeny, ako Castelvetro, Formigine, Maranello a Fiorano Modenese, ako aj obc\u00ed Reggio Emilia, vr\u00e1tane Scandiano a Casalgrande. V\u00fdvoj okresu je spojen\u00fd predov\u0161etk\u00fdm s dostupnos\u0165ou surov\u00edn poch\u00e1dzaj\u00facich z lomov v oblasti Apeninsk\u00e9ho polostrova a trad\u00edciou vo v\u00fdrobe keramiky.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"
\nMozaikov\u00e1 podlaha Otranto<\/p>\n

Rozvoj oblasti t\u00fdmto smerom sa odohr\u00e1va v za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia, a to v\u010faka \u0161pecifik\u00e1m dan\u00e9ho odvetvia. Vyzna\u010duje sa jednoduchou technol\u00f3giu v\u00fdroby, efekt\u00edvnym rozvojom a spojen\u00edm spolu so v\u0161etk\u00fdmi aktivitami, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia keramick\u00e9mu priemyslu – od n\u00e1vrhov a dizajnu k pl\u00e1novanie, v\u00fdrobe a logistike. Asi najstar\u0161\u00edm v\u00fdrobcom obkladov a dla\u017eieb, ktor\u00ed funguj\u00fa do s\u00fa\u010dasnosti je firma Marca Corna 1741, ktor\u00e1 nesie d\u00e1tum zalo\u017eenia aj vo svojom n\u00e1zve, nasledovali v\u0161ak r\u00fdchlo aj \u010fal\u0161ie svetozn\u00e1mi v\u00fdrobcovia ako a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozvoj potom nast\u00fapil po 2. sv. Valce, a to hlavne v oblasti Sassuolo v Taliansku.
\nS oh\u013eadom na \u0165a\u017ekosti a neistoty, ktor\u00e9 charakterizuj\u00fa dne\u0161nej modernej spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 je \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm zlo\u017eitej\u0161ie, sme svedkami zrodu obnovenie ochrany a l\u00e1sky k dom\u00e1cemu prostrediu a v\u0161etky detaily, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zlep\u0161i\u0165 pocit istoty a kvalitu na\u0161ich \u017eivotov.
\nM\u00e1me tendenciu vytv\u00e1ra\u0165 okolo seba teplo domova, svojho hniezda, rodinn\u00e9 n\u00e1klonnosti, intimity, a to nielen v dom\u00e1com prostredia, ale aj s oh\u013eadom na ostatn\u00e9 miesta ktor\u00e9 nav\u0161tevujeme, ako re\u0161taur\u00e1cie, z\u00e1bavn\u00e9 a kult\u00farne podniky (kin\u00e1, re\u0161taur\u00e1cie, kaviarne, divadl\u00e1 at\u010f.) ako aj pracovn\u00e9 prostredie a \u0161koly aj „nov\u00e9 chr\u00e1my spotreby“ (obchody a n\u00e1kupn\u00e9 strediska). Obklady a dla\u017eby s\u00fa jedn\u00fdm z vybavenia vn\u00fatorn\u00fdch \u010dast\u00ed, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu v obytn\u00fdch i verejn\u00fdch miestach sprostredkova\u0165 pojem „tepla a bezpe\u010dia“.
\nV\u010faka svojej univerz\u00e1lnosti tento materi\u00e1l s\u00e1m o sebe prispieva k vytvoreniu \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu. Vo\u013ebou farieb a povrchov\u00fdch \u00faprav m\u00f4\u017eeme navrhn\u00fa\u0165 atmosf\u00e9ru pr\u00edjemnou a vhodn\u00fa aj v z\u00e1vislosti na na\u0161ich r\u00f4znych chutiach a zvykoch, pocitu tepla a ochrany.
\nTalianska keramika kombinuje s\u00fa\u010dasn\u00fd dizajn a eleganciu aj bohat\u00e9 sk\u00fasenosti v hist\u00f3riu a trad\u00edciu tohto odboru.<\/p>\n

Zdroj: https:\/\/www.obkladyvilimek.cz\/
\nViac inform\u00e1ci\u00ed: https:\/\/bit.ly\/3rPx4Mi<\/p>\n

Autor: Ing. arch. M. Vilimkova<\/p>\n

Ostatn\u00e9 zdroje: Zdroje:
\nhttp:\/\/www.mondimedievali.net\/Artemedievale\/pavimenti\/otranto.htm
\nhttps:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Mozaika
\nhttp:\/\/www.fratellipellizzari.it\/breve-storia-pavimenti-ceramica.html
\nhttp:\/\/turecko.svetadily.cz\/clanky\/Iznik-kouzelne-mestecko-na-brehu-jezera
\nhttps:\/\/cs.wikipedia.org\/wiki\/Faj%C3%A1ns
\nhttps:\/\/it.wikipedia.org\/wiki\/Siti_archeologici_dell%27Italia_antica
\nhttps:\/\/it.wikipedia.org\/wiki\/Storia_del_mosaico
\nhttp:\/\/www.laceramicaitaliana.it<\/p>\n

Foto: depositphoto<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Ka\u017ed\u00fd aspo\u0148 raz za \u017eivot zaria\u010fuje alebo buduje nov\u00fa k\u00fape\u013e\u0148u \u010di si vyhotovuje dla\u017ebu. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed chce k\u00fape\u013e\u0148u „\u00faplne in\u00fa“ ako mala doteraz, ale s\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed zostan\u00fa u podobnej alebo rovnakej farby ak\u00fa u\u017e mali. tieto rozdiely s\u00fa hlavne sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sk\u00f4r „za komunistov“ \u017eiadny v\u00fdber nebol, ka\u017ed\u00fd mal rados\u0165 \u017ee nie\u010do […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":87312,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-87309","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87309","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=87309"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87309\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":87314,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87309\/revisions\/87314"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/87312"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=87309"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=87309"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=87309"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}