{"id":87699,"date":"2021-04-09T16:57:14","date_gmt":"2021-04-09T14:57:14","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=87699"},"modified":"2021-04-09T16:57:14","modified_gmt":"2021-04-09T14:57:14","slug":"10-najopustenejsich-miest-sveta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2021\/04\/10-najopustenejsich-miest-sveta\/","title":{"rendered":"10 najopustenej\u0161\u00edch miest sveta"},"content":{"rendered":"

Mest\u00e1 duchov, opusten\u00e9 objekty a\u00a0sch\u00e1tran\u00e9 budovy vyvovl\u00e1vaj\u00fa v\u00a0\u013eu\u010foch z\u00e1ujem pretkan\u00fd obavami s\u00a0nezn\u00e1meho. Spustnut\u00fdch a\u00a0m\u00fdtmi opraden\u00fdch miest je posvete ako maku. Mnoh\u00e9 vznikli ako ve\u013ekolep\u00e9 projekty s\u00a0ve\u013ekou bud\u00facnos\u0165ou,ale pod vplyvom r\u00f4znych okolnost\u00ed ich dostihol osud nem\u00fdch a\u00a0zabudnut\u00fdch svedkov svojej doby.<\/p>\n

Eastern State Penitentiary<\/strong> bola \u0161t\u00e1tna v\u00e4znica vo Philadelphii. Fungovala od roku 1829 do roku 1971. V s\u00fa\u010dasnej dobe sl\u00fa\u017ei ako m\u00fazeum a je zap\u00edsan\u00e1 do registra historick\u00fdch pamiatok USA. Je pova\u017eovan\u00e1 za prv\u00e9 n\u00e1pravn\u00e9 zariadenie s \u00faplnou izol\u00e1ciou v\u00e4z\u0148ov na svete.<\/p>\n

Revolu\u010dn\u00fd v\u00e4zensk\u00fd syst\u00e9m tzv. „Pennsylvania system“ bol \u0161pecifick\u00fd \u00fapln\u00fa izol\u00e1ciou v\u00e4z\u0148ov po cel\u00fa dobu ich pobytu. Ka\u017ed\u00fd v\u00e4ze\u0148 tr\u00e1vil 23 hod\u00edn denne s\u00e1m na svojej samotke a 1 hodinu na svojom malom dvore. V\u00e4zni sa nesmeli stretn\u00fa\u0165 s ostatn\u00fdmi v\u00e4z\u0148ami. Ke\u010f i\u0161li na z\u00e1hradu, kde mohli dokonca aj pestova\u0165 rastliny a stara\u0165 sa o zvierat\u00e1, chodili individu\u00e1lne a mali na hlave kapuc\u0148u, aby ich nikto nemohol kontaktova\u0165. Inak toto v\u00e4zenie nemalo \u017eiadne spolo\u010dn\u00e9 priestory (spolo\u010dn\u00fa jed\u00e1le\u0148, dvor a pod.). V\u00eddali iba trikr\u00e1t denne dozorcu.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"<\/p>\n

Eastern State Penitentiary<\/strong><\/p>\n

V\u00e4znica bola postaven\u00e1 a\u017e pre 450 v\u00e4z\u0148ov. Bol tu v\u00e4znen\u00fd tie\u017e zn\u00e1my Al Capone.<\/p>\n

Udial sa tu aj ve\u013emi sl\u00e1vny \u00fatek. V\u00e4ze\u0148 Willie Sutton (bankov\u00fd lupi\u010d, za svoju 40-ro\u010dn\u00fa kari\u00e9ru ukradol 2 mili\u00f3ny USD) v priebehu jedn\u00e9ho roka postupne vykopal zo svojej cely a\u017e na ulicu za hlavn\u00fa m\u00farom komplexu 30 metrov dlh\u00fd tunel. Tunel bol profesion\u00e1lne vystu\u017een\u00fd a dokonca do\u0148ho zaviedol aj svetlo. K \u00fateku do\u0161lo 3. apr\u00edla 1945, tunelom sa na ulici pretiahlo celkom 12 v\u00e4z\u0148ov. V\u0161etci ale boli ve\u013emi r\u00fdchlo pochytan\u00ed. Posledn\u00fd z nich po p\u00e1r d\u0148och pri\u0161iel s\u00e1m sp\u00e4\u0165 s t\u00fdm, \u017ee m\u00e1 hlad.<\/p>\n

Pripja\u0165 <\/strong>je opusten\u00e9 mesto v Poles\u00ed na Ukrajine v tesnej bl\u00edzkosti jadrovej elektr\u00e1rne \u010cernoby\u013e. Budovanie Pripjati ofici\u00e1lne zapo\u010dalo 4. febru\u00e1ra 1970. Pripja\u0165 mala sl\u00fa\u017ei\u0165 ako s\u00eddlisko pre pribli\u017ene 50 000 \u013eud\u00ed, preva\u017ene pracovn\u00edkov jadrovej elektr\u00e1rne \u010cernoby\u013e a ich rod\u00edn. Po v\u00fdbuchu jadrovej elektr\u00e1rne \u010cernoby\u013e, ku ktor\u00e9mu do\u0161lo v noci 26. apr\u00edla 1986, za\u010dala v popolud\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch 27. apr\u00edla evaku\u00e1cia cel\u00e9ho mesta. Po evaku\u00e1ciu \u013eud\u00ed z tejto oblasti zostalo v\u0161etko tak, ako to tamoj\u0161\u00ed obyvatelia zanechali. Na \u0161n\u00farach st\u00e1le vis\u00ed bielize\u0148 k\u00fdvaj\u00faca sa vo vetre, ve\u013ek\u00e9 rusk\u00e9 koleso je st\u00e1le dominantou celej Pripjati a v obchodoch mo\u017eno st\u00e1le vidie\u0165 vystaven\u00fd tovar.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Pripja\u0165<\/strong><\/p>\n

Dnes je Pripja\u0165 „mesto duchov“ – m\u0155tva, neob\u00fdvan\u00e1 z\u00f3na, technick\u00fd stav zna\u010dnej \u010dasti domov i ob\u010dianskeho vybavenia za\u010d\u00edna by\u0165 ve\u013emi zl\u00fd. Okolie mesta je st\u00e1le silne zamoren\u00e9, predov\u0161etk\u00fdm c\u00e9ziom a bude musie\u0165 uplyn\u00fa\u0165 najmenej 150 rokov od hav\u00e1rie, ne\u017e d\u00f4jde k poklesu r\u00e1dioaktivity na \u00farove\u0148, ktor\u00e1 je pre \u013eudsk\u00fd organizmus \u00fanosn\u00e1. Samotn\u00e1 Pripja\u0165 nie je pr\u00edli\u0161 kontaminovan\u00e1, na niektor\u00fdch miestach sa ur\u010dit\u00fd \u010das d\u00e1 zdr\u017eova\u0165.<\/p>\n

Diamantov\u00e1 ba\u0148a Mirnyj – Rusko<\/strong><\/p>\n

Dnes u\u017e nepou\u017e\u00edvan\u00e1, ale st\u00e1le otvoren\u00e1 a vo\u013ene pr\u00edstupn\u00e1 diamantov\u00e1 ba\u0148a le\u017e\u00ed v meste Mirnyj na v\u00fdchodnej Sib\u00edri. Ide o druh\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu jamu na svete, p\u00fd\u0161i sa priemerom 1200 metrov a h\u013abkou 525 metrov.<\/p>\n

Najtvrd\u0161\u00ed nerast sa tu za\u010dal \u0165a\u017ei\u0165 koncom p\u00e4\u0165desiatych rokov minul\u00e9ho storo\u010dia. Tunaj\u0161ia kl\u00edma v\u0161ak nebola pre \u0165a\u017ebu pr\u00edli\u0161 ide\u00e1lna. Dlh\u00e9 a krut\u00e9 zimy, ke\u010f p\u00f4da zam\u0155za nieko\u013eko metrov do h\u013abky, potom vystrieda tepl\u00e9 leto, kedy sa \u013eady roztopia a p\u00f4da je pre zmenu bahnit\u00e1. Aj napriek nepriazniv\u00fdm podmienkam sa tu v 60. rokoch \u0165a\u017eilo dvetis\u00edc kilogramov diamantov ro\u010dne. Cesta ve\u013ek\u00e9ho \u0165a\u017eobn\u00e9ho n\u00e1kladiaku a\u017e na dno bane trv\u00e1 okolo troch hod\u00edn.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Diamantov\u00e1 ba\u0148a Mirnyj<\/strong><\/p>\n

Kv\u00f4li vetern\u00fdm v\u00edrom, ktor\u00e9 sa nad n\u00edm tvoria, sa nad samotn\u00fdm ba\u0148ou nesmie lieta\u0165. Nieko\u013eko lietadiel a vrtu\u013en\u00edkov takto skon\u010dilo – vra\u017eedn\u00e9 viery ich doslova stiahli do bezodnej hlbiny. Drahokamy sa tu \u0165a\u017eili a\u017e do roku 2001. Po p\u00e1de sovietskeho imp\u00e9ria sa dostala ba\u0148a do s\u00fakromn\u00fdch r\u00fak a v \u0165a\u017ebe sa pokra\u010dovalo \u010falej, tentoraz modernej\u0161\u00edmi met\u00f3dami.<\/p>\n

Mesto duchov- San Zhi<\/strong><\/p>\n

San Zhi na najsevernej\u0161om pobre\u017e\u00ed Taiwanu je kombin\u00e1ciou UFO aj duchov. Futuristick\u00fdm vilk\u00e1m, ktor\u00e9 tu boli postaven\u00e9 pre bohat\u00fdch turistov sa hovor\u00ed UFO dom\u010deky a pod\u013ea miestnych tu vraj stra\u0161ia duchovia. Are\u00e1l San Zhi sa za\u010dal stava\u0165 v roku 1978 a mal by\u0165 turistickou atrakciou pre bohat\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov – kde nesmeli ch\u00fdba\u0165 technick\u00e9 vychyt\u00e1vky, panoramatick\u00e9 v\u00fdh\u013eady, nadrozmern\u00e1 sp\u00e1\u013ene a ob\u00fdva\u010dky, \u010di kuchyne na mieru<\/strong><\/a>. Projekt v\u0161ak bol zastaven\u00fd u\u017e o 3 roky nesk\u00f4r kv\u00f4li nedostatku financi\u00ed a hlavne nieko\u013ek\u00fdch tajomn\u00fdm smrte\u013en\u00fdm nehod\u00e1m robotn\u00edkov a architektov, ktor\u00ed sa na stavbe podie\u013eali. Vl\u00e1da dodnes z nezn\u00e1meho d\u00f4vodu taj\u00ed k presne ko\u013ek\u00fdm \u00famrtiam tu do\u0161lo aj men\u00e1 architektov. Pod\u013ea miestnych (na Taiwane v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov ver\u00ed v starod\u00e1vne \u010d\u00ednska n\u00e1bo\u017eenstvo, budhizmus a in\u00e9 viery, ktor\u00e9 s\u00fa sp\u00e1jan\u00e9 s duchmi) za nehody mohla socha „zl\u00e9ho“ draka umiestnen\u00e1 pri vstupn\u00fdch br\u00e1nach. Pod\u013ea inej verzie je pod San Zhi pohrebisko holandsk\u00fdch vojakov, ktor\u00fdch duchov stavba nahnevala.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Mesto duchov- San Zhi<\/strong><\/p>\n

Teraz sa tu vraj pohybuj\u00fa aj duchovia \u013eud\u00ed zomrel\u00fdch pri stavbe. Nech u\u017e to bolo akoko\u013evek, o miesto prestal by\u0165 z\u00e1ujem, investori od jeho v\u00fdstavby ust\u00fapili a turisti sem nikdy nepri\u0161li. Potom bola lokalita pr\u00e1zdna a ch\u00e1trala, stala sa aj ter\u010dom vandalov. Roku 2008 bolo rozhodnut\u00e9 o demol\u00e1cii, aj ke\u010f proti tomu vznikla internetov\u00e1 pet\u00edcia po\u017eaduj\u00faca zanecha\u0165 are\u00e1l ako m\u00fazeum. O rok nesk\u00f4r bolo miesto zboren\u00e9 a teraz je uzavret\u00e9.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia Stani\u010dn\u00e1 budova sveta stoj\u00ed v zabudnutej pyrenejskej obci na \u0161panielsko-franc\u00fazskych hraniciach. Na stanicu v\u0161ak teraz jazdia zo Zaragozy len dva region\u00e1lne vlaky denne, tra\u0165 z Franc\u00fazska u\u017e desiatky rokov nie je v prev\u00e1dzke. Canfranck\u00e9 n\u00e1dra\u017eie<\/strong> spolo\u010dne s \u017eelezni\u010dnou tra\u0165ou Pau – Canfranc – Zaragoza vznikalo \u0161tvr\u0165 storo\u010dia, otvoren\u00e9 bolo v roku 1928. Preto\u017ee vo Franc\u00fazsku a \u0160panielsku maj\u00fa ko\u013eaje in\u00fd rozchod, bolo nutn\u00e9 postavi\u0165 skuto\u010dne ve\u013ek\u00fa prechodov\u00fa stanicu, ktor\u00e1 poskytla cestuj\u00facim v\u0161etko z\u00e1zemie – \u010dak\u00e1rne, re\u0161taur\u00e1cie, banku aj hotel. Svoju odbavovaciu halu tu postavila franc\u00fazska i \u0161panielska \u017eeleznica. Horsk\u00e1 tra\u0165 ale bola pr\u00edli\u0161 n\u00e1ro\u010dn\u00e1 na \u00fadr\u017ebu, pritom na nej musela by\u0165 \u010dasto preru\u0161ovan\u00e1 doprava – kv\u00f4li vojn\u00e1m i nehod\u00e1m. Napriek tomu sa obe strany sna\u017eili udr\u017eiava\u0165 \u017eeleznicu aj stanice v chode.<\/p>\n

\"\" \"\"<\/p>\n

Canfranck\u00e9 n\u00e1dra\u017eie<\/strong><\/p>\n

V roku 1970 v\u0161ak Franc\u00fazi svoju \u010das\u0165 trate zru\u0161ili a stanicu \u00faplne opustili. \u0160panielska \u010das\u0165 je udr\u017eiavan\u00e1 len m\u00e1lo, a tak do Canfranc ob\u010das prich\u00e1dzaj\u00fa turisti preto, aby si prezreli zch\u00e1tral\u00e9ho hned\u00e9ho mamuta, kde dodnes zostala v\u00e4\u010d\u0161ina star\u00e9ho a opusten\u00e9ho vybavenia – v pyrenejskej pustatine ho \u0165a\u017eko niekto ukradne. \u017de sa stanici op\u00e4\u0165 vr\u00e1ti aspo\u0148 \u010das\u0165 jej sl\u00e1vy, ale nie je vyl\u00fa\u010den\u00e9. Pred \u010dasom sa vl\u00e1dy oboch kraj\u00edn zhodli, \u017ee by chceli pyrenejsk\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 spojenie obnovi\u0165.<\/p>\n

Sanat\u00f3rium Beelitz-Heilst\u00e4tten<\/strong> bolo v 19. storo\u010d\u00ed vystavan\u00e9 pre Berl\u00edn\u010danov nakazen\u00fdch tuberkul\u00f3zou. Po\u010das prvej svetovej vojny tu bola nemocnica pre ranen\u00fdch vojakov, v roku 1916 sa v nemocnici zdr\u017eiaval aj Adolf Hitler. V roku 1945 sa dostal Beelitz Heilst\u00e4tten pod spr\u00e1vu sovietskych okupa\u010dn\u00fdch jednotiek. \u010ealej komplex fungoval ako nemocnica, tentoraz v\u0161ak pre sovietskej vojakov.<\/p>\n

\"\" \"\"<\/p>\n

Sanat\u00f3rium Beelitz-Heilst\u00e4tten<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sovietski vojaci miesto po zjednoten\u00ed Nemecka opustili, zostalo tu funk\u010dn\u00e9 e\u0161te neurologick\u00e9 rehabilita\u010dn\u00e9 centrum. Beelitz Heilst\u00e4tten vtedy nav\u0161tevovali napr\u00edklad pacienti s Parkinsonovou chorobou. Dnes zauj\u00edmav\u00e1 budova sanat\u00f3ria ch\u00e1tra a pokojne by si mohla zahra\u0165 v \u0161pi\u010dkovom horore. Zvl\u00e1\u0161\u0165 lek\u00e1rske kresl\u00e1 a \u010derven\u00e9 odtla\u010dky r\u00fak na sten\u00e1ch nah\u00e1\u0148aj\u00fa mr\u00e1z po chrbte …<\/p>\n

„Tajupln\u00fd hotel“ pri vodop\u00e1doch Tequendama, 30 kilometrov juhoz\u00e1padne od mesta Bogota v Kolumbii. Hotel del Salto<\/strong> bol otvoren\u00fd roku 1928 za \u00fa\u010delom priv\u00edta\u0165 bohat\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov. Postaven\u00fd na pokraji \u00fatesu, pon\u00faka dych ber\u00faci v\u00fdh\u013ead na bl\u00edzky, 157 metrov vysok\u00fd vodop\u00e1d. V nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach bola rieka Bogot\u00e1 zne\u010disten\u00e1 a turisti stratili o oblas\u0165 z\u00e1ujem. Hotel zavreli za\u010diatkom 90. rokov a odvtedy zostal opusten\u00fd. Vysok\u00fd po\u010det samovr\u00e1\u017ed na tomto mieste priviedol mnoh\u00fdch k n\u00e1zoru, \u017ee v budove stra\u0161\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Hotel del Salto<\/strong><\/p>\n

Severotalianske Craco<\/strong> je uk\u00e1\u017ekov\u00fdm mestom duchov so v\u0161etk\u00fdm, \u010do k\u00a0nemu patr\u00ed. Stredovek\u00e9 meste\u010dko bolo zalo\u017een\u00e9 u\u017e v 11. storo\u010d\u00ed a \u017eili v \u0148om hlavne chudobn\u00ed po\u013enohospod\u00e1ri. Pestovanie obilia a ol\u00edv bolo ale v miestnych podmienkach pekne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a cel\u00fa oblas\u0165 \u010dasto zasahovalo zemetrasenie. Niet divu, \u017ee koncom 19. storo\u010dia za\u010dali usadl\u00edci h\u00fafne odch\u00e1dza\u0165 do USA za vidinou lep\u0161ieho \u017eivobytia a v Crac tak zostala len jedna \u0161tvrtina p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov. Posledn\u00ed \u013eudia sa odtia\u013eto ods\u0165ahovali v roku 1963, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina budov v meste bola v\u00e1\u017ene zni\u010den\u00e1 e\u0161te z bojov II. svetovej vojny a hlavne ve\u013ek\u00fdm zemetrasen\u00edm z roku 1959.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"<\/p>\n

Severotalianske Craco<\/strong><\/p>\n

Craco tak zostalo ponechan\u00e9 svojmu osudu a teraz u\u017e sa n\u00edm prech\u00e1dzaj\u00fa len turisti, aj to na vlastn\u00e9 nebezpe\u010denstvo.<\/span><\/p>\n

Posledn\u00fd dom na ostrove Holland, USA<\/strong><\/p>\n

Mal\u00fd ostrov v z\u00e1live Chesapeake v USA bol domovom \u00faspe\u0161nej komunity, av\u0161ak v\u010faka r\u00fdchlej er\u00f3zii ostrova, bahnu a naplavenin\u00e1m tu bolo st\u00e1le menej a menej priestoru pre \u017eivot, a\u017e bol ostrov natrvalo opusten\u00fd. Tento dom bol posledn\u00fd, ktor\u00fd na ostrove zostal, av\u0161ak aj on sa v roku 2010 zr\u00fatil.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Posledn\u00fd dom na ostrove Holland, USA<\/strong><\/p>\n

Tento opusten\u00fd z\u00e1mok v Belgicku m\u00e1 nieko\u013eko mien, Mirandin z\u00e1mok<\/strong>, z\u00e1mok hluku, …<\/p>\n

Franc\u00fazska rodina aristokratov, ktor\u00fdm sa podarilo unikn\u00fa\u0165 pred franc\u00fazskou revol\u00faciou, zadala v roku 1866 v\u00fdstavbu z\u00e1mku anglick\u00e9mu architektovi. Hrad bol dokon\u010den\u00fd, ale rodina tu \u017eila len do nemeckej okup\u00e1cie Franc\u00fazska za druhej svetovej vojny, asi 75 rokov. Po vojne bol z\u00e1mok zak\u00fapen\u00fd belgickou \u017eelezni\u010dnou spolo\u010dnos\u0165ou a stal sa z neho sirotinec, pr\u00e1zdny je a\u017e od konca roka 1980. Rodina si ho odmietla prevzia\u0165 a hrad sa stal opusten\u00fdm. Milovn\u00edci kr\u00e1snych stavieb sa tu \u010dasto sch\u00e1dzaj\u00fa. Skryt\u00fd hlboko v lese, m\u00e1 st\u00e1le \u00fa\u017easn\u00fa architekt\u00faru aj okolit\u00fa krajinu, aj ke\u010f ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 z\u00e1mku u\u017e ch\u00e1tra. Dom m\u00e1 550 okien a ve\u017ea s hodinami sa t\u00fd\u010di do v\u00fd\u0161ky cez 180 st\u00f4p.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\"<\/p>\n

Mirandin z\u00e1mok<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Mest\u00e1 duchov, opusten\u00e9 objekty a\u00a0sch\u00e1tran\u00e9 budovy vyvovl\u00e1vaj\u00fa v\u00a0\u013eu\u010foch z\u00e1ujem pretkan\u00fd obavami s\u00a0nezn\u00e1meho. Spustnut\u00fdch a\u00a0m\u00fdtmi opraden\u00fdch miest je posvete ako maku. Mnoh\u00e9 vznikli ako ve\u013ekolep\u00e9 projekty s\u00a0ve\u013ekou bud\u00facnos\u0165ou,ale pod vplyvom r\u00f4znych okolnost\u00ed ich dostihol osud nem\u00fdch a\u00a0zabudnut\u00fdch svedkov svojej doby. Eastern State Penitentiary bola \u0161t\u00e1tna v\u00e4znica vo Philadelphii. Fungovala od roku 1829 do roku 1971. V […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":87703,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-87699","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nezaradene","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87699","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=87699"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87699\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":87730,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/87699\/revisions\/87730"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/87703"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=87699"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=87699"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=87699"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}