{"id":88679,"date":"2021-07-29T11:42:41","date_gmt":"2021-07-29T09:42:41","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=88679"},"modified":"2021-08-03T08:00:57","modified_gmt":"2021-08-03T06:00:57","slug":"milos-neuveritelny-ostrov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2021\/07\/milos-neuveritelny-ostrov\/","title":{"rendered":"Milos – neuverite\u013en\u00fd ostrov"},"content":{"rendered":"

Rovnako ako Santorini, je aj ostrov Milos le\u017eiaci v Egejskom mori pozostatkom sope\u010dn\u00e9ho kr\u00e1tera. Ostrov je pln\u00fd kontrastov, opl\u00fdva kr\u00e1snou pr\u00edrodou a dodnes si uchov\u00e1va svojho tradi\u010dn\u00e9ho gr\u00e9ckeho ducha. Aj ke\u010f le\u017e\u00ed trochu bokom z\u00e1ujmu v\u00e4\u010d\u0161iny zahrani\u010dn\u00fdch turistov, je vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm cie\u013eom nielen zamilovan\u00fdch dvoj\u00ed, ale hlavne cestovate\u013eom a cestovate\u013eom, ale hlavne nad\u0161encom morsk\u00fdch kajakov, pot\u00e1pania sa a objavovania neskuto\u010dn\u00fdch kr\u00e1s tohto sveta.<\/p>\n

\"\" \"\"<\/p>\n

Milos n\u00e1jdete \u010faleko na juhu Gr\u00e9cka, v s\u00faostrov\u00ed Kyklady. Na ostrove s rozlohou 147 km2 \u017eije okolo 4500 obyvate\u013eov. Ob\u00fdvan\u00fd je hlavne sever, kde sa obyvate\u013estvo s\u00fastre\u010fuje v obciach Polonia, Adamas, Tripiti, Plakes, Zefiria a \u010fal\u0161ie.
\nHoci toho Milos pon\u00faka naozaj ve\u013ea, neb\u00fdva ani v hlavnej letnej sez\u00f3ne nijako preplnen\u00fd turistami. \u013dudia si tu tak m\u00f4\u017eu vychutn\u00e1va\u0165 pokoj a pohodu.
\nJedin\u00e9 s \u010d\u00edm treba naozaj po\u010d\u00edta\u0165, je absol\u00fatny nedostatok pitnej a \u00fa\u017eitkovej sladkej vody. Ale zase m\u00e1 to aj svoje v\u00fdhody. Po\u010das va\u0161ej siesty ur\u010dite nebudete na Milosi sedie\u0165 pri baz\u00e9ne so sladkou vodou a ani robotick\u00fd baz\u00e9nov\u00fd vys\u00e1va\u010d<\/strong><\/span><\/a> v\u00e1s nebude ru\u0161i\u0165 pri poh\u00e1ri vychladen\u00e9ho frapp\u00e9.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"<\/p>\n

Pobre\u017eie je ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e9, okolo cel\u00e9ho ostrova sa nach\u00e1dza na 80 pl\u00e1\u017e\u00ed v\u0161etk\u00e9ho druhu – pieso\u010dnat\u00e9, kamienkov\u00e9 aj kamienkov\u00e9, hraj\u00faci v\u0161etk\u00fdmi farbami. K t\u00fdm najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161\u00edm patria pl\u00e1\u017ee Paliochori a Hivadolimni. Jedn\u00fdm z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch miest na pl\u00e1vanie a pot\u00e1panie je v\u0161ak mal\u00e1 jasky\u0148a Sarakiniko na z\u00e1pade ostrova. Pobre\u017eie na mnoh\u00fdch miestach lemuj\u00fa snehobiele \u00fatesy, inde pies\u010dit\u00e9 z\u00e1toky alebo napr\u00edklad \u010dierna skalisk\u00e1. Pr\u00e1ve za t\u00fato geologick\u00fa pestros\u0165 v\u010fa\u010d\u00ed Milos svojmu vulkanick\u00e9mu p\u00f4vodu. Sope\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 je na niektor\u00fdch miestach e\u0161te cite\u013en\u00e1 vo forme s\u00edrnych prame\u0148ov a v\u00fdverov do mora.<\/p>\n

Tie\u017e veget\u00e1cia je tu o nie\u010do bohat\u0161\u00ed ako na susedn\u00fdch Kykladsk\u00fdch ostrovoch.
\nNajvy\u0161\u0161\u00edm vrcholom je Profitis Ilias dosahuj\u00faci nadmorskej v\u00fd\u0161ky 751 metrov. Z\u00e1padn\u00e1 \u010das\u0165 ostrova p\u00f4sob\u00ed naozaj romanticky. Pobre\u017eie zn\u00e1me ako Papafragas je zauj\u00edmav\u00fdm dielom pr\u00edrody. Vo vysok\u00fdch \u00fatesoch s\u00fa vymlet\u00e9 \u200b\u200bjaskyne, more sa zarez\u00e1va do horn\u00edn a vytv\u00e1ra \u00fazke prielomy a skaln\u00e9 mosty. V mori m\u00f4\u017eete vidie\u0165 ostrovy „\u010dajok“ – Glaronisia s bizarn\u00fdmi \u010dadi\u010dov\u00fdmi \u00fatvarmi.<\/p>\n

\u010ealej na z\u00e1pad n\u00e1jdete kr\u00e1sne z\u00e1kutia – pieso\u010dn\u00e9 z\u00e1livy Pahena a Agios Konstantinos, \u010dierne sope\u010dnej \u00fatesy.
\nJedin\u00e9, \u010do hyzd\u00ed r\u00e1z krajiny, s\u00fa po\u010detn\u00e9 kame\u0148olomy, v ktor\u00fdch sa \u0165a\u017e\u00ed benitoit, perlit a baryt. V mlad\u0161ej dobe kamennej tu \u013eudia \u0165a\u017eili obsidi\u00e1n a sope\u010dn\u00e9 sklo. Milos je v\u00fdznamn\u00fd aj z archeologick\u00e9ho h\u013eadiska, bola tu toti\u017e n\u00e1jden\u00e1 jedna z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch s\u00f4ch Venu\u0161e – Venu\u0161a Milsk\u00e1.
\nSochu, ktor\u00e1 bola vytesan\u00e1 z Parsk\u00e9ho mramoru, objavil 8. apr\u00edla roku 1820 miestny po\u013enohospod\u00e1r. Na svojom poli vtedy \u00faplne n\u00e1hodou odkryl cel\u00fa jasky\u0148u, v ktorej \u00fatrob\u00e1ch le\u017eali jednotliv\u00e9 kusy tejto vz\u00e1cnej sochy. Cel\u00fa Venu\u0161u potom ako dar dostal franc\u00fazsky kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt XVIII. Nesk\u00f4r sa stala popredn\u00fdm expon\u00e1tom m\u00fazea v par\u00ed\u017eskom Louvri.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Miesto, kde bola n\u00e1jden\u00e1 prv\u00e1 \u010das\u0165 sochy, sa dnes nach\u00e1dza pam\u00e4tn\u00e1 doska. Bolo to ne\u010faleko kres\u0165ansk\u00fdch katakomb v Trypiti, ktor\u00e9 s\u00fa jedin\u00e9 svojho druhu v celom Gr\u00e9cku. Pod\u013ea dostupn\u00fdch \u00fadajov bolo na tomto mieste objaven\u00fdch neuverite\u013en\u00fdch 291 hrobov. V nich bolo pochovan\u00fdch a\u017e 8 tis\u00edc m\u0155tvych. Trypiti mo\u017eno dnes pova\u017eova\u0165 za ak\u00e9si predmestie hlavn\u00e9ho mesta Plaky. Samotn\u00e1 Plaka stoj\u00ed v miestach, kde v minulosti st\u00e1vala akropola datovan\u00e1 do obdobia 1100 – 800 pred Kristom. Plaka je vystavan\u00e1 z mnoh\u00fdch bielych kubick\u00fdch domov, ktor\u00fdmi s\u00fa kykladsk\u00e9 ostrovy zn\u00e1me. Ak sa zauj\u00edmate o hist\u00f3rii ostrova, nav\u0161t\u00edvte M\u00fazeum \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed, kde s\u00fa vystaven\u00e9 tradi\u010dn\u00e9 odevy, diela miestnych remeseln\u00edkov a tie\u017e \u00fa\u017easn\u00e9 zbierky dobov\u00fdch fotografi\u00ed.<\/p>\n

Tunaj\u0161ie Archeologick\u00e9 m\u00fazeum uchov\u00e1va k\u00f3piu sl\u00e1vnej sochy Venu\u0161e Milskej. Okrem nej v\u0161ak expoz\u00edcia m\u00fazea pon\u00faka k zhliadnutiu pozostatky z najd\u00f4le\u017eitej\u0161ieho ostrovn\u00e9ho archeologick\u00e9ho n\u00e1leziska, a to starovekej Fylakopi. Toto mesto kedysi st\u00e1valo na severe ostrova Milos, n\u00e1sledkom nejakej pr\u00edrodnej katastrofy v\u0161ak nakoniec z ve\u013ekej \u010dasti zmizlo v mori. M\u00fazeum ukr\u00fdva presl\u00e1ven\u00fa sochu boha Poseid\u00f3na z Fylakopi zo 4. storo\u010dia pred Kristom a sochu mlad\u00e9ho mu\u017ea, tzv. „Kouros“, datovan\u00fa do 6. storo\u010dia pred Kristom.<\/p>\n

\"\" \"\"<\/p>\n

Za n\u00e1v\u0161tevu stoj\u00ed tie\u017e mesto Adamas, ktor\u00e9 je jedn\u00fdm z najlep\u0161ie chr\u00e1nen\u00fdch pr\u00edstavov na ostrove a to najm\u00e4 preto, \u017ee le\u017e\u00ed v b\u00fdvalom kr\u00e1teri sopky, ktor\u00e1 v d\u00e1vnych dob\u00e1ch zalialo more. Pr\u00edjemn\u00e1 dedinka Pollonia pon\u00faka posedenie v re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch a kaviar\u0148ach. Ak budete chcie\u0165, m\u00f4\u017eete si po\u017ei\u010da\u0165 \u010dln a vyrazi\u0165 na niektor\u00fd z okolit\u00fdch ostrovov, ako je napr\u00edklad Kimilos.<\/p>\n

 <\/p>\n

Fotografie je mo\u017en\u00e9 stiahnu\u0165 a uverej\u0148ova\u0165 s pou\u017eit\u00edm zdroja – @slovaklinesmagazin.sk<\/p>\n