![\"\"](\"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2021\/08\/Depositphotos_27483055_xl-2015-scaled.jpg\")
\nTotorov\u00fd ostrov m\u00e1 „\u017eivotnos\u0165“ zhruba dvadsa\u0165 rokov – postupn\u00e9 opravy ho v\u0161ak udr\u017e\u00ed na hladine takmer nekone\u010dne dlho.<\/p>\n
Najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 jazero na svete sa stalo domovom nielen mno\u017estva \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov, ale tie\u017e mnoh\u00fdch domorod\u00fdch kme\u0148ov zahalen\u00fdch\u00a0 legendami. A zatia\u013e \u010do brehy roz\u013eahlej vodnej plochy za\u017eili nespo\u010detn\u00e9 vojny, uprostred jej hladiny na\u0161li mnoh\u00ed \u013eudia aj bezpe\u010dn\u00e9 \u00fato\u010disko<\/p>\n
\nTotorov\u00fd ostrov m\u00e1 „\u017eivotnos\u0165“ zhruba dvadsa\u0165 rokov – postupn\u00e9 opravy ho v\u0161ak udr\u017e\u00ed na hladine takmer nekone\u010dne dlho.<\/p>\n
Titicaca si v\u010faka netradi\u010dn\u00e9mu umiestnenie na Andsk\u00e9j n\u00e1hornej plo\u0161ine Altiplano vo v\u00fd\u0161ke 3 812 m n. m. Vysl\u00fa\u017eila si titul najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9ho splavn\u00e9ho jazera na svete. O vodn\u00fa plochu s rozlohou vy\u0161e 8 000 km\u00b2 sa delia Peru a Bol\u00edvia a turistov k nej \u0165ah\u00e1 nielen bohat\u00e1 fl\u00f3ra a fauna, ale predov\u0161etk\u00fdm pestr\u00e1 zbierka prad\u00e1vnych indi\u00e1nskych trad\u00edci\u00ed.<\/p>\n
V minulosti bolo jazero s\u00eddlom mocn\u00fdch kult\u00far a n\u00e1rodov, z ktor\u00fdch najviac\u00a0 presl\u00e1vili Inkovia. Pod\u013ea legendy sa z vodn\u00fdch hlb\u00edn jedn\u00e9ho d\u0148a vynoril zakladate\u013e inkskej r\u00ed\u0161e Manco Capac so svojou \u017eenou Mamou Ocllo, na\u010do zamierili do h\u00f4r h\u013eada\u0165 domov pre svoj \u013eud. Traduje sa, \u017ee po ceste zapichovala do krajiny zlat\u00fd pr\u00fat a usadili sa a\u017e v mieste, kde bola p\u00f4da dos\u0165 kypr\u00e1 a \u00farodn\u00e1. V krajine zas\u013e\u00fabenej potom vzniklo Cuzco, ktor\u00e9 dodnes mnoh\u00ed pova\u017euj\u00fa za historick\u00e9 hlavn\u00e9 mesto Peru.<\/p>\n
Na \u00fateku pred vojnou<\/strong> O nieko\u013eko storo\u010d\u00ed nesk\u00f4r si \u013eudia etnika Uru, ohrozovan\u00ed bojovn\u00fdmi kmenmi Ajmarov, zvolili tie\u017e „\u00fatek“. Na rozdiel od Inkov v\u0161ak neutekali od vody, ale na vodu. Ako sk\u00fasen\u00ed ryb\u00e1ri a lovci vodn\u00fdch vt\u00e1kov si postavili ve\u013ek\u00e9 lode a vydali sa v nich na jazero, kde sa n\u00e1sledne natrvalo us\u00eddlili. Svoje \u010dlny potom postupne premenili na pl\u00e1vaj\u00face ostrovy (pozri Magick\u00e1 totora), ktor\u00e9 na hladine pretrvali po cel\u00e9 st\u00e1ro\u010dia, a Uruovia tak mohli \u017ei\u0165 \u010faleko od nebezpe\u010dnej s\u00fa\u0161e.<\/p>\n N\u00e1rod temna<\/strong> Preto\u017ee Uruovia nepoznali p\u00edsmo, nevieme presne, kedy sa z brehov jazera pres\u0165ahovali na jeho hladinu. K migr\u00e1cii v\u0161ak pravdepodobne do\u0161lo niekedy v 14. storo\u010d\u00ed. V slobodnej izol\u00e1cii \u017eil kme\u0148 a\u017e do doby, kedy si Peru a Bol\u00edvia vodn\u00fa plochu rozdelili a jej obyvate\u013eov prin\u00fatili „zakotvi\u0165“ v z\u00e1toke asi pol hodiny cesty motorov\u00fdm \u010dlnom od mesta Puno. Zhruba sedemdesiat ostrovov je tam dodnes pevne zapusten\u00fdch a ukotven\u00fdch do dna eukalyptov\u00fdmi pr\u00faty: Ich obyvatelia ich posp\u00e1jali tak, aby vznikol ve\u013ek\u00fd ov\u00e1l s vodn\u00fdm „n\u00e1mest\u00edm“ uprostred.<\/p>\n Krok do reality<\/strong> Obchodovanie a styk so suchozemcami nakoniec viedli k obnoveniu vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov, a dokonca k svadb\u00e1m s kme\u0148om Ajmar\u016f, ktor\u00e9 vy\u00fastili v prel\u00ednaniu oboch n\u00e1rodov. P\u00f4vodn\u00fdm jazykom preto dnes hovor\u00ed u\u017e len h\u0155stka Uruov a hranica medzi oboma etnikami je takmer nevidite\u013en\u00e1. Ostrovn\u00fd \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl sa v\u0161ak \u00faplne nevytratil a s n\u00edm ani d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u010dasti kult\u00farneho odkazu: V pam\u00e4ti n\u00e1roda sa st\u00e1le dr\u017e\u00ed p\u00f4vodn\u00e1 legenda aj m\u00fdty. S\u00fa\u010dasn\u00e1 gener\u00e1cia st\u00e1le spieva piesne v prastarom jazyku, hoci mu vlastne v\u00f4bec nerozumej\u00fa.<\/p>\n \u010caro pe\u0148az\u00ed<\/strong> Neut\u00edchaj\u00faci pr\u00fad n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov v\u0161ak pod\u013ea o\u010dak\u00e1van\u00ed otriasol p\u00f4vodn\u00fdmi hodnotami komunity, ktor\u00e1 sa tak st\u00e1le viac spolieha na peniaze z vreciek cestovate\u013eov a pomaly zanevrela na tradi\u010dn\u00e9 sp\u00f4soby ob\u017eivy. Mnoh\u00ed turisti sa preto m\u00f4\u017eu vr\u00e1ti\u0165 na s\u00fa\u0161 sklaman\u00ed, preto\u017ee ju namiesto autentick\u00e9ho ostrovn\u00e9ho \u017eivota priv\u00edta kult\u00fara, ktor\u00e1 sa prisp\u00f4sobila potreb\u00e1m cestovn\u00e9ho ruchu. V\u010faka nesmiernemu z\u00e1ujmu v\u00fdletn\u00edkov sa v\u0161ak obyvate\u013eom ostrovov \u017eije omnoho lep\u0161ie ako v minulosti: Nie s\u00fa u\u017e tak z\u00e1visl\u00ed od rybolovu, ktor\u00fd je na jazere Titicaca rok od roku problematickej\u0161ie.<\/p>\n Plaziv\u00e9 nebezpe\u010denstvo<\/strong> Ove\u013ea z\u00e1va\u017enej\u0161\u00ed probl\u00e9m v\u0161ak predstavuje zne\u010distenie jazera. R\u00fdchlo vznikaj\u00face z\u00e1stavby v jeho okol\u00ed, toti\u017e nem\u00e1 vybudovan\u00fa kanaliz\u00e1ciu, a v\u0161etka \u0161pina aj spla\u0161ky teda kon\u010dia vo vode. Ostrovy Uruov na\u0161\u0165astie „kotvia“ dostato\u010dne \u010faleko od brehov, tak\u017ee ich zne\u010distenie zatia\u013e neohrozuje. Av\u0161ak, ak sa od nich budete bl\u00ed\u017ei\u0165 k pevnine, ur\u010dite si v\u0161imnete, \u017ee voda z\u00edskava hned\u00fd odtie\u0148 a postupne sa z nej \u0161\u00edri \u010d\u00edm \u010falej odpudzuj\u00facej\u0161ie z\u00e1pach. Situ\u00e1cia sa navy\u0161e podstatne zhor\u0161uje po\u010das da\u017e\u010fov, kedy do jazera stek\u00e1 \u0161pina priamo z mestsk\u00fdch ul\u00edc.<\/p>\n <\/p>\n Zdroj: https:\/\/www.stoplusjednicka.cz\/<\/p>\n Viac inform\u00e1ci\u00ed a pr\u00edspevok autora si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 tu: https:\/\/bit.ly\/2TOEy70<\/p>\n Foto: Depositphotos<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 jazero na svete sa stalo domovom nielen mno\u017estva \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov, ale tie\u017e mnoh\u00fdch domorod\u00fdch kme\u0148ov zahalen\u00fdch\u00a0 legendami. A zatia\u013e \u010do brehy roz\u013eahlej vodnej plochy za\u017eili nespo\u010detn\u00e9 vojny, uprostred jej hladiny na\u0161li mnoh\u00ed \u013eudia aj bezpe\u010dn\u00e9 \u00fato\u010disko Totorov\u00fd ostrov m\u00e1 „\u017eivotnos\u0165“ zhruba dvadsa\u0165 rokov – postupn\u00e9 opravy ho v\u0161ak udr\u017e\u00ed na hladine takmer nekone\u010dne […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":88774,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[58,13,45,52,56],"tags":[],"class_list":["post-88772","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-architektura","category-real-estate","category-nas-tip","category-outdoor","category-priroda","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/88772","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=88772"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/88772\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":88775,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/88772\/revisions\/88775"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/88774"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=88772"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=88772"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=88772"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nHistorici samozrejme prich\u00e1dzaj\u00fa s ove\u013ea d\u00f4verihodnej\u0161im a menej rozpr\u00e1vkov\u00fdm v\u00fdkladom d\u00e1vnych udalost\u00ed: Pod\u013ea nich opustili predkovia Inkov oblas\u0165 okolo jazera potom, \u010do sa rozpadli tamoj\u0161ie ve\u013ekej r\u00ed\u0161e a prepukli krvav\u00e9 vojny. Svoju cestu do lokality bud\u00faceho Cuzca si potom museli tvrdo vybojova\u0165, ale nakoniec vytvorili majest\u00e1tnu r\u00ed\u0161u.<\/p>\n
\nTento z\u00e1hadn\u00fd n\u00e1rod s\u00e1m o sebe tvrd\u00ed, \u017ee m\u00e1 krv \u010diernu tak, ako je jazero hlbok\u00e9, a \u017ee nepatr\u00ed k be\u017en\u00fdm \u013eu\u010fom. Uruovia tu vraj boli u\u017e d\u00e1vno pred nami: vynorili sa z ve\u013ekej temnoty, ktor\u00e1 bola d\u0148om, v \u010dasoch, ke\u010f panovali svetl\u00e9 noci. Ale ne\u013eakajte sa – bez oh\u013eadu na tradovan\u00e9 legendy, ide o ve\u013emi priate\u013esk\u00fd a usmievav\u00fd n\u00e1rod.<\/p>\n
\nPl\u00e1vaj\u00face meste\u010dko m\u00e1 dnes pribli\u017ene dvetis\u00edc obyvate\u013eov a nech\u00fdba mu ani z\u00e1kladn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara vr\u00e1tane radnice, \u0161koly \u010di re\u0161taur\u00e1cie. Modern\u00fd z\u00e1van vniesli do tradi\u010dn\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota tie\u017e sol\u00e1rne panely, ktor\u00e9 Uru\u016fm venoval b\u00fdval\u00fd peru\u00e1nsky prezident Alberto Fujimori.<\/p>\n
\nAsi nie je potrebn\u00e9 dod\u00e1va\u0165, \u017ee sa ostrovy Uruov sa stali ob\u013e\u00fabenou turistickou destin\u00e1ciou a ich prehliadka patr\u00ed takpovediac medzi povinn\u00e9 atrakcie. N\u00e1v\u0161tevu spolu so sprievodn\u00fdm programom v\u00e1m zaistia desiatky agent\u00far: M\u00f4\u017eete s nimi vyrazi\u0165 na pold\u0148ov\u00fd v\u00fdlet, alebo u ochotnej ostrovn\u00fd rodiny „zakotvi\u0165“ napr\u00edklad aj na nieko\u013eko dn\u00ed. Pre\u017ei\u0165 v tesnej bl\u00edzkosti sp\u00f4sob \u017eivota obyvate\u013eov, spa\u0165 v ich obydliach, ochutna\u0165 miestne \u0161peciality, prezrie\u0165 si vn\u00fatorn\u00e9 vybavenie, kde si dom\u00e1ci stavaj\u00fa kuchyne na mieru<\/strong><\/span><\/a><\/p>\n
\nNa jazere sa dnes ryb\u00e1r\u010di tak intenz\u00edvne, \u017ee by Titicaca bez vonkaj\u0161\u00edch z\u00e1sahov nedok\u00e1zala svojich obyvate\u013eov u\u017eivi\u0165. P\u00f4vodn\u00fa rybiu popul\u00e1ciu preto roz\u0161\u00edrili o nov\u00e9 druhy dovezen\u00e9 z Argent\u00edny, Kanady a Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00fdm sa vo vysoko polo\u017een\u00fdch vod\u00e1ch dar\u00ed, a rybolov tak na\u010falej zost\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fdm sp\u00f4sobom ob\u017eivy.<\/p>\n