{"id":90467,"date":"2022-06-08T12:33:08","date_gmt":"2022-06-08T10:33:08","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=90467"},"modified":"2022-06-08T13:49:16","modified_gmt":"2022-06-08T11:49:16","slug":"tajomstva-civilizacii-vo-svetle-modernej-vedy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2022\/06\/tajomstva-civilizacii-vo-svetle-modernej-vedy\/","title":{"rendered":"Tajomstv\u00e1 civiliz\u00e1ci\u00ed vo svetle modernej vedy"},"content":{"rendered":"

Tajomstv\u00e1 civiliz\u00e1ci\u00ed vo svetle modernej vedy<\/strong><\/p>\n

Ak\u00e9 dopady na prastar\u00e9 civiliz\u00e1cie mali klimatick\u00e9 zmeny? \u010co sp\u00f4sobili pand\u00e9mie? A\u00a0ak\u00fd vplyv na z\u00e1nik civiliz\u00e1cii mala sope\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165? \u010ci i\u0161lo o\u00a0starovek\u00fd Egypt alebo R\u00edmsku r\u00ed\u0161u, jedno mali v\u0161etky spolo\u010dn\u00e9: v\u00a0priebehu \u010dasu nakoniec skolabovali a\u00a0aj napriek tomu, \u017ee ich kult\u00fara dodnes ovplyv\u0148uje t\u00fa na\u0161u, samotn\u00e9 r\u00ed\u0161e zmizli v\u00a0prepadlisku dej\u00edn.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u010co sa stalo pred 3 200 rokmi<\/strong><\/p>\n

\"\"Pred viac ako tritis\u00edc rokmi akoby niekto stla\u010dil tla\u010d\u00edtko restart. Zasiahnut\u00e1 bola vtedaj\u0161ia cel\u00e1 \u013eudsk\u00e1 civiliz\u00e1cia v\u00a0z\u00e1padnej \u010dasti Zeme. Kult\u00fary, ktor\u00e9 dovtedy prosperovali, zrazu v\u00a0priebehu jedn\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota pre\u0161li kolapsom. Ich jazyk a p\u00edsmo vymreli, ich existencia sa stala minulos\u0165ou.K\u013e\u00fa\u010dovou oblas\u0165ou v\u00fdskumu vedcov je Egypt. Posledn\u00e1 zem, ktor\u00e1 kolaps doby bronzovej pre\u017eila a\u017e do dne\u0161nej doby, i\u00a0ke\u010f v\u00a0zna\u010dne pozmenenej podobe. Egyptsk\u00fa civiliz\u00e1ciu zna\u010dne ovplyvnili klimatick\u00e9 zmeny. Napr\u00edklad Sahara bola kedysi zelen\u00e1, \u00farodn\u00e1 a\u00a0pln\u00e1 jazier. Nie\u010do sa stalo a\u00a0Egyp\u0165ania boli n\u00faten\u00ed os\u00eddli\u0165 oblas\u0165 okolo \u017eivotodarnej rieky N\u00edl. Rovnako za\u010dali k\u00a0N\u00edlu migrova\u0165 aj \u013eudia z\u00a0okolia. Boli to ve\u013emi krehk\u00e9 komunity, z\u00e1visl\u00e9 jedna od druhej a\u00a0akon\u00e1hle za\u010dala pada\u0165 jedna, mala tendenciu so sebou s\u0165ahova\u0165 aj tie ostatn\u00e9.<\/p>\n

Okolo roku 1 200 pred Kristom plienili oblas\u0165 delty N\u00edlu (ako aj oblas\u0165 cel\u00e9ho Stredomoria) nie len lupi\u010di, ale aj sucho a\u00a0hladomor sp\u00f4soben\u00e9 klimatickou kr\u00edzou. T\u00e1 bola vedcami preuk\u00e1zan\u00e1 len ned\u00e1vno na z\u00e1klade sk\u00famania pe\u013eu n\u00e1jden\u00e9ho okolo M\u0155tveho mora a\u00a0zbytkov starovek\u00e9ho plankt\u00f3nu, ktor\u00fd objavili na dne Stredozemn\u00e9ho mora. Vtedaj\u0161ou klimatickou zmenou v\u0161ak nebolo otep\u013eovanie, ale ochladzovanie. To sp\u00f4sobilo zmeny vo frekvencii da\u017e\u010fov. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed v\u00a0dobe bronzovej boli po\u013enohospod\u00e1ri a\u00a0neust\u00e1le sucho malo na ich \u017eivoty zni\u010duj\u00faci dopad.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/p>\n

P\u00e1d R\u00edma asi sp\u00f4sobila starovek\u00e1 choroba<\/strong><\/p>\n

R\u00edmska r\u00ed\u0161a za\u017e\u00edvala v\u00a0druhom storo\u010d\u00ed svoj zlat\u00fd vek. Teplota v\u00a0Stredomor\u00ed vtedy r\u00e1stla a\u00a0relat\u00edvne n\u00edzka sope\u010dn\u00e1 aktivita znamenala n\u00e1rast obyvate\u013eov r\u00ed\u0161e, ktor\u00fdch vtedy bolo okolo 70 mili\u00f3nov. Vyv\u00edjalo sa po\u013enohospod\u00e1rstvo, prebiehala r\u00fdchla urbaniz\u00e1cia a\u00a0napr\u00edklad samotn\u00e9 mesto R\u00edm ob\u00fdvalo pribli\u017ene mili\u00f3n obyvate\u013eov. Obchod prekvital a\u00a0ni\u010d nenasved\u010dovalo tomu, \u017ee by sa malo nie\u010do sta\u0165.<\/p>\n

\"\"\u017diadny strom v\u0161ak nerastie do nebies a\u00a0Rimania za\u017eili nie\u010do, \u010domu sa hovor\u00ed \u201eparadox pokroku\u201c. Rovnak\u00e9 sily, ktor\u00e9 umo\u017enili ekonomick\u00fd rast zeme zapr\u00ed\u010dinili aj zhor\u0161ovanie zdravotn\u00e9ho stavu obyvate\u013estva. Kv\u00f4li ve\u013ek\u00e9mu z\u00e1ujmu z\u00e1kazn\u00edkov v\u00a0kombin\u00e1cii s\u00a0chab\u00fdmi hygienick\u00fdmi \u0161tandardami predstavovali riziko aj presl\u00e1ven\u00e9 r\u00edmske k\u00fapele. Boli pln\u00e9 bakt\u00e9ri\u00ed a\u00a0obyvate\u013estvo R\u00edma si neuvedomovalo komplik\u00e1cie, ktor\u00e9 z\u00a0toho mohli vypl\u00fdva\u0165. K\u00fapanie bolo vtedy vn\u00edman\u00e9 ako bezv\u00fdhradne pozit\u00edvna z\u00e1le\u017eitos\u0165 pre zdravie.<\/p>\n

Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa v\u00a0R\u00edme a\u00a0na celom \u00fazem\u00ed Talianska roz\u0161\u00edril nov\u00fd tip mal\u00e1rie. Z\u00e1rove\u0148 v\u00a0roku 165 po Kristovi za\u010dal vtedaj\u0161\u00ed civilizovan\u00fd svet obch\u00e1dza\u0165 strach z\u00a0novej choroby, ktor\u00fa priniesli r\u00edmski vojaci z\u00a0v\u00fdchodu, a\u00a0na ktor\u00fa vtedy zomierali 10 a\u017e 20 percent nakazen\u00fdch. Tejto chorobe, ktor\u00e1 sa objavila za vl\u00e1dy Marka Aur\u00e9lia, sa za\u010dalo hovori\u0165 Anton\u00ednsky mor.<\/p>\n

Po\u010dty obet\u00ed sa n\u00e1m s\u00a0ur\u010ditos\u0165ou spo\u010d\u00edta\u0165 nepodar\u00ed, ka\u017edop\u00e1dne pod\u013ea vedcov do\u0161lo koncom 2. storo\u010dia k\u00a0prudk\u00e9mu ukon\u010deniu ekonomick\u00e9ho rastu. Nov\u00e9 vedeck\u00e9 zistenia ukazuj\u00fa na vtedaj\u0161\u00ed pokles zne\u010disten\u00ed olovom. Aj ke\u010f sa to m\u00f4\u017ee javi\u0165 ako pozit\u00edvna z\u00e1le\u017eitos\u0165, je potrebn\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee olovo sa vtedy vyu\u017e\u00edvalo na tavenie striebra, z\u00a0ktor\u00e9ho sa vyr\u00e1bali mince. Kv\u00f4li Anton\u00ednskemu moru do\u0161lo k prudk\u00e9mu poklesu po\u010dtu obyvate\u013estva a\u00a0Rimania mali zrazu nedostatok pracovnej sily v\u00a0strieborn\u00fdch doloch. Zn\u00ed\u017eenie zne\u010distenia olovom bolo paradoxne znamen\u00edm \u00fapadku R\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Pokia\u013e v\u00a0na\u0161ich dedukci\u00e1ch budeme postupova\u0165 \u010falej, m\u00f4\u017eeme si uvedomi\u0165, \u017ee fin\u00e1lny p\u00e1d Z\u00e1pador\u00edmskej r\u00ed\u0161e v\u00a0roku 476 po Kristovi nemusel by\u0165 sp\u00f4soben\u00fd politick\u00fdmi z\u00e1ujmami, ale jednoducho chorobami a\u00a0epid\u00e9miami.<\/p>\n

 <\/p>\n

O p\u00e1de starovek\u00fdch civiliz\u00e1cii zist\u00edte viac, ke\u010f si v\u00a0piatok 10. j\u00fana o\u00a021:00<\/strong> nalad\u00edte telev\u00edznu stanicu Viasat History<\/strong><\/a>, na ktorej sa bude vysiela\u0165 prv\u00fd z\u00a0troch dielov prelomov\u00e9ho dokument\u00e1rneho seri\u00e1lu Tajomstva civiliz\u00e1cii<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n