{"id":91251,"date":"2022-11-11T09:41:33","date_gmt":"2022-11-11T07:41:33","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=91251"},"modified":"2022-11-11T09:41:33","modified_gmt":"2022-11-11T07:41:33","slug":"eiffelova-veza-milovana-aj-zatracovana","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2022\/11\/eiffelova-veza-milovana-aj-zatracovana\/","title":{"rendered":"Eiffelova ve\u017ea: milovan\u00e1 aj zatracovan\u00e1"},"content":{"rendered":"

Par\u00ed\u017e sa m\u00f4\u017ee p\u00fd\u0161i\u0165 mno\u017estvom zauj\u00edmav\u00fdch miest, ale iba jednou dominantou. \u0164a\u017eko poveda\u0165, \u010di mal v roku 1886 Gustav Eiffel tu\u0161enie, \u017ee n\u00e1vrh jeho kovovej ve\u017ee sa stane jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch stavieb novodobej hist\u00f3rie. Za jej vznikom v\u0161ak najprv st\u00e1lo st\u00e9 v\u00fdro\u010die Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie a tie\u017e Svetov\u00e1 v\u00fdstava, ktor\u00e1 sa pri tejto pr\u00edle\u017eitosti konala roku 1889. Vtedy sa s\u00fa\u0165a\u017ee o n\u00e1rodn\u00fa dominantu z\u00fa\u010dastnilo 107 projektov.<\/p>\n

Stavba za\u010dala 28. janu\u00e1ra 1887 ao dva roky nesk\u00f4r u\u017e st\u00e1la v meste nad Seinou Eiffelova ve\u017ea. Milovan\u00e1 aj nen\u00e1viden\u00e1, stala sa symbolom, bez ktor\u00e9ho si dne\u0161n\u00fd Par\u00ed\u017e vie m\u00e1lokto predstavi\u0165.
\nNapriek tomu, \u017ee dnes m\u00e1 mnoho napodoben\u00edn po celom svete (ve\u017ea sa stala in\u0161pir\u00e1ciou aj pre Pet\u0159\u00ednsku rozh\u013ead\u0148u), v 19. storo\u010d\u00ed bola predmetom mnoh\u00fdch diskusi\u00ed, ve\u013emi ostro ju ods\u00fadili napr. par\u00ed\u017eski estetici. Tie\u017e zn\u00e1my b\u00e1snik Paul Verlaine obch\u00e1dzal ve\u017eu obl\u00fakom, aby sa na \u0148u nemusel pozera\u0165.<\/p>\n

\"\"
Paris cityscape at sunset – eiffel tower<\/figcaption><\/figure>\n

Tu je na mieste poveda\u0165, \u017ee to \u0161lo zrejme dos\u0165 \u0165a\u017eko, lebo do roku 1931 (kedy bola dokon\u010den\u00e1 stavba Empire State Building v New Yorku) bola t\u00e1to kovov\u00e1 kon\u0161trukcia najvy\u0161\u0161ou stavbou sveta. Napriek v\u0161etk\u00fdm rozporupln\u00fdm reakci\u00e1m ale m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee dnes je stavba a pri\u013eahl\u00fd park ob\u013e\u00faben\u00fdm miestom, kam chodia miestni i turisti.
\n\u010ci u\u017e je leto alebo skor\u00e1 jese\u0148, na starostlivo strihanej zelenej tr\u00e1ve n\u00e1jdete odpo\u010d\u00edvaj\u00facich \u0161tudentov, zamilovan\u00e9 dvojice alebo okolo behaj\u00face povykuj\u00face deti. Nehovoriac o \u0161portovcoch, ktor\u00ed pre\u0165ahuj\u00fa svoje telo joggingom alebo skr\u00e1tka len prech\u00e1dzkou so ps\u00edm kamar\u00e1tom.<\/p>\n

Pokia\u013e sa budete chcie\u0165 tie\u017e trochu zad\u00fdcha\u0165, m\u00f4\u017eete vyst\u00fapi\u0165 na vrchol „Eiffelovky“ vlastn\u00fdmi silami. Ale po\u010d\u00edtajte s t\u00fdm, \u017ee ak nie ste trenovan\u00fd, ve\u010der bude va\u0161ou najlep\u0161ou priate\u013ekou mas\u00e1\u017ena pi\u0161tol<\/a> na stuhnute svaly\u00a0 Do tretieho poschodia vedie 1 665 schodov az jej vrcholku (324 metrov vr\u00e1tane ant\u00e9ny) sa V\u00e1m pon\u00fakne prekr\u00e1sny poh\u013ead do par\u00ed\u017eskych ul\u00edc. Pokia\u013e sa v\u00e1m v\u0161ak do to\u013ek\u00fdch schodov nechce, m\u00f4\u017eete vyu\u017ei\u0165 jeden z v\u00fd\u0165ahov, pr\u00edpadne zvoli\u0165 kombin\u00e1ciu pol na pol.
\nMesto nad Seinou ako najromantickej\u0161ie miesto na svete<\/p>\n

N\u00e1v\u0161tevu nemo\u017eno ako odporu\u010di\u0165. Ve\u010f Par\u00ed\u017e m\u00e1 poves\u0165 najromantickej\u0161ieho mesta na svete a vo vn\u00fatri „\u017eeleznej d\u00e1my“, ako ju Par\u00ed\u017eania niekedy prez\u00fdvaj\u00fa, si povedalo svoje „\u00e1no“ nemal\u00e9 mno\u017estvo dvoj\u00edc. Medzi tie najsl\u00e1vnej\u0161ie zrejme patr\u00ed hviezda filmu Mission Impossible Tom Cruise s kr\u00e1snou tmavovl\u00e1skou Katie Holmes, hoci pr\u00e1ve im \u0161\u0165astie nepriniesla (dnes s\u00fa rozveden\u00ed). P\u00e1r po\u010das svojho zasn\u00fabenia ve\u010deral v re\u0161taur\u00e1cii Julesa Verna, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza na druhom poschod\u00ed. T\u00e1 patr\u00ed medzi najlep\u0161ie re\u0161taur\u00e1cie v Par\u00ed\u017ei a preto aj jej menu oslov\u00ed aj tie najv\u00e4\u010d\u0161ie svetov\u00e9 osobnosti.
\nNo a ak sa vr\u00e1time sp\u00e4\u0165 k neob\u013e\u00fabenosti Eiffelovej ve\u017ee, jedn\u00fdm z pravideln\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov re\u0161taur\u00e1cie bol aj sl\u00e1vny spisovate\u013e Guy de Maupassant. D\u00f4vod jeho n\u00e1v\u0161tev bol pritom prost\u00fd. Re\u0161taur\u00e1cia bola vraj jedin\u00fdm miestom v Par\u00ed\u017ei, odkia\u013e sa na ve\u017eu nemus\u00ed pozera\u0165.<\/p>\n

Krava na vrcholku ve\u017ee, lietaj\u00face kraj\u010d\u00edr a in\u00e9 experimenty<\/p>\n

Sta\u010dilo pritom m\u00e1lo a ve\u017ea mu vo v\u00fdh\u013eade nemusela tak dlho br\u00e1ni\u0165. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny boli ove\u013ea skromnej\u0161ie, mala st\u00e1\u0165 iba 20 rokov (do roku 1909). \u010casom ale nadobudla tak\u00fd obrovsk\u00fd v\u00fdznam, \u017ee na brehu rieky Seiny stoj\u00ed dodnes.
\nPo\u010das rokov na nej bolo in\u0161talovan\u00e9 r\u00f4zne osvetlenie a ve\u017ea tak nielen po\u010das viano\u010dn\u00e9ho obdobia zdob\u00ed t\u00fato par\u00ed\u017esku \u0161tvr\u0165. Tak ako tomu bolo kedysi, n\u00e1zory na nej sa l\u00ed\u0161ia aj dnes. V poslednej dobe sa ve\u013ea hovorilo o tom, \u017ee by sa nechala zar\u00e1s\u0165 bre\u010dtanom a stala by sa tak symbolom ekologick\u00e9ho pr\u00edstupu. Konieckoncov, nebol by to experiment prv\u00fd.<\/p>\n

Roku 1968 bola napr\u00edklad na vrchol vytiahnut\u00e1 krava, ktor\u00e1 mala nau\u010di\u0165 \u013eud\u00ed kupova\u0165 mlie\u010dne v\u00fdrobky. Na jej vrchol tie\u017e vy\u0161plhala skupinka horolezcov (bez pou\u017eitia schodov) a medzerou medzi nohami ve\u017ee preletela lietadl\u00e1 (menej \u010di viac \u00faspe\u0161ne).
\nSpomen\u00fa\u0165 mus\u00edme tie\u017e bl\u00e1zniv\u00fd pokus kraj\u010d\u00edra Reichelta, ktor\u00fd chcel z jej vrcholku zlietnu\u0165 v pl\u00e1\u0161ti, nahr\u00e1dzaj\u00facom kr\u00eddla.
\nNamiesto oslobodzuj\u00faceho letu v\u0161ak na\u0161iel iba svoju smr\u0165. Mo\u017eno teda \u010daka\u0165, \u017ee aj v dne\u0161nej dobe sa nejak\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch zauj\u00edmavost\u00ed ur\u010dite do\u010dk\u00e1me. A \u010di u\u017e to bude nov\u00e9 osvetlenie alebo postupn\u00e1 premena na „d\u00fdchaj\u00facu“ zelen\u00fa ve\u017eu, rozhodne toto miesto po\u010das svojej n\u00e1v\u0161tevy nav\u0161t\u00edvte. Preto\u017ee kto Eiffelovu ve\u017eu nevidel, ako by v Par\u00ed\u017ei ani nebol.<\/p>\n

Zdroj: https:\/\/www.ingema.net\/
\nViacej inform\u00e1ci\u00ed: https:\/\/bit.ly\/3DVRRFX<\/p>\n

Fotografie: depostiphotos<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Par\u00ed\u017e sa m\u00f4\u017ee p\u00fd\u0161i\u0165 mno\u017estvom zauj\u00edmav\u00fdch miest, ale iba jednou dominantou. \u0164a\u017eko poveda\u0165, \u010di mal v roku 1886 Gustav Eiffel tu\u0161enie, \u017ee n\u00e1vrh jeho kovovej ve\u017ee sa stane jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch stavieb novodobej hist\u00f3rie. Za jej vznikom v\u0161ak najprv st\u00e1lo st\u00e9 v\u00fdro\u010die Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie a tie\u017e Svetov\u00e1 v\u00fdstava, ktor\u00e1 sa pri tejto pr\u00edle\u017eitosti konala […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":91252,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[58,13,50],"tags":[],"class_list":["post-91251","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-architektura","category-real-estate","category-radim-vam","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91251","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=91251"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91251\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":91254,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91251\/revisions\/91254"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/91252"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=91251"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=91251"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=91251"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}