{"id":91854,"date":"2023-04-07T19:13:38","date_gmt":"2023-04-07T17:13:38","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=91854"},"modified":"2023-04-07T19:13:38","modified_gmt":"2023-04-07T17:13:38","slug":"sahara-najvacsia-pust-sveta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2023\/04\/sahara-najvacsia-pust-sveta\/","title":{"rendered":"Sahara \u2013 najv\u00e4\u010d\u0161ia p\u00fa\u0161\u0165 sveta"},"content":{"rendered":"

Ke\u010f sa povie Sahara, mnoh\u00fdm \u013eu\u010fom trochu vyschne v \u00fastach. Ka\u017ed\u00fd si hne\u010f predstav\u00ed vyprahnut\u00fa nekone\u010dn\u00fa a zna\u010dne nehostinn\u00fa krajinu, ktor\u00fa netvor\u00ed ni\u010d in\u00e9 ako piesok. Maj\u00fa samozrejme pravdu, ale Sahara m\u00e1 aj svoju druh\u00fa tv\u00e1r – na mnoh\u00fdch miestach je mo\u017en\u00e9 v nej objavi\u0165 \u017eivot. Hoci je to neuverite\u013en\u00e9, je domovom nieko\u013ek\u00fdch rastlinn\u00fdch aj \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Sahara rozkladaj\u00faca sa na Africkom kontinente a zaberaj\u00faca plochu necel\u00fdch 9 mili\u00f3nov km\u00b2 je najv\u00e4\u010d\u0161ou p\u00fa\u0161\u0165ou sveta. Oproti druhej najv\u00e4\u010d\u0161ej p\u00fa\u0161ti Gobi, ktor\u00e1 m\u00e1 rozlohu 900-tis\u00edc km\u00b2, m\u00e1 tak naozaj n\u00e1skok. Sahara je v podstate tvoren\u00e1 s\u00favisl\u00fdm p\u00e1smom p\u00fa\u0161t\u00ed, ktor\u00e9 na seba vz\u00e1jomne nadv\u00e4zuj\u00fa a vytv\u00e1raj\u00fa tak jeden ohromuj\u00faci celok. Sahara sa tiahne od Stredozemn\u00e9ho mora smerom na juh a cez cel\u00fa Afriku od z\u00e1padu k v\u00fdchodu, teda od Atlantick\u00e9ho oce\u00e1nu a\u017e k \u010cerven\u00e9mu moru.<\/p>\n

Saharu je mo\u017en\u00e9 rozdeli\u0165 do nieko\u013ek\u00fdch podoblast\u00ed – Z\u00e1padn\u00e1 a Stredn\u00e1 Sahara, V\u00fdchodn\u00e1 Sahara, ktor\u00e1 patr\u00ed k najsuch\u0161\u00edm oblastiam sveta, Arabsk\u00e1, L\u00edbyjsk\u00e1 a N\u00fabijsk\u00e1 p\u00fa\u0161\u0165, \u00dadolie a delta N\u00edlu a Stredomorsk\u00e9 pobre\u017eie. P\u00fa\u0161\u0165 zasahuje na \u00fazemie desiatich \u0161t\u00e1tov (Egypt, L\u00edbya, Tunisko, Al\u017e\u00edrsko, Maroko, Niger, Mauret\u00e1nia, Mali, \u010cad a Sud\u00e1n). Sahara m\u00e1 ako celok charakter plo\u0161iny, ale na mnoh\u00fdch miestach sa dv\u00edhaj\u00fa mohutn\u00e9 pohoria. Na severe je napr\u00edklad p\u00fa\u0161\u0165 ohrani\u010den\u00e1 pohor\u00edm Atlas, v centr\u00e1lnej Sahare sa nach\u00e1dza nieko\u013eko pohor\u00ed sope\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu s vrcholmi presahuj\u00facimi 3 tis\u00edc metrov (Tassili, Tibesti, Ahaggar). V\u00f4bec najvy\u0161\u0161\u00edm vrcholom Sahary je dnes u\u017e neakt\u00edvny vulk\u00e1n Emi Koussi dosahuj\u00faci nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku 3415 metrov.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Foto: By I, Luca Galuzzi<\/em><\/p>\n

\u010co sa t\u00fdka povrchu, je Sahara ve\u013emi rozmanit\u00e1. Z ve\u013ekej \u010dasti ide o p\u00fa\u0161\u0165 kamenist\u00fa (hamada), \u0161trkov\u00fa (ser\u00edr) alebo hlinen\u00fa (sebh). Men\u0161ie \u010dasti, asi \u00bc z povrchu Sahary, potom zaber\u00e1 piesok. Napriek tomu s\u00fa pr\u00e1ve pieso\u010dn\u00e9 p\u00fa\u0161te (ergy) s mohutn\u00fdmi pieso\u010dn\u00fdmi dunami, t\u00fdm najzn\u00e1mej\u0161\u00edm typom p\u00fa\u0161te. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi pieskami na Sahare s\u00fa al\u017e\u00edrske Grand Erg Occidentale a Grand Erg Orientale. Z Ham\u00e1d s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ie Hamada du Dr\u00e1a (Maroko) a Hamada du Guir (Al\u017e\u00edrsko). Najroz\u013eahlej\u0161ie \u0161trkovit\u00e9 p\u00fa\u0161te potom n\u00e1jdete v L\u00edbyi \u2013 naz\u00fdvaj\u00fa sa Sar\u00edr Kalanshiyu a Sar\u00edr Tibasti.<\/p>\n

Na Sahare takmer v\u00f4bec nepr\u0161\u00ed, \u010do m\u00e1 za n\u00e1sledok absol\u00fatny nedostatok povrchovej vody – nete\u010die tadia\u013e \u017eiadna rieka. Aj ke\u010f je oblas\u0165 pretkan\u00e1 hustou sie\u0165ou v\u00e1d\u00ed, \u010do s\u00fa koryt\u00e1 ob\u010dasn\u00fdch vodn\u00fdch tokov, zost\u00e1vaj\u00fa po v\u00e4\u010d\u0161inu doby such\u00e1. Tieto pozostatky riek hlboko v krajine ukr\u00fdvaj\u00fa vodn\u00e9 rezervo\u00e1re, ktor\u00e9 je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 iba pomocou tzv. art\u00e9zskych studn\u00ed. Ke\u010f sa stud\u0148a naraz\u00ed, voda z vrtu za\u010dne sama vyviera\u0165 vplyvom hydrostatick\u00e9ho pretlaku. Okolo art\u00e9zskych studn\u00ed vznikaj\u00fa o\u00e1zy, kam je s\u00fastreden\u00fd v\u0161etok hospod\u00e1rsky \u017eivot. V o\u00e1zach sa pestuj\u00fa dat\u013eov\u00e9 palmy, ale aj zelenina a obilniny.<\/p>\n

Klimatick\u00e9 podmienky na Sahare s\u00fa pomerne drsn\u00e9. Doch\u00e1dza tu k ve\u013ek\u00fdm teplotn\u00fdm v\u00fdkyvom medzi d\u0148om a nocou, viac ako 30 stup\u0148ov\u00e9 rozdiely s\u00fa \u00faplne be\u017en\u00e9. Cez de\u0148 toti\u017e doch\u00e1dza k intenz\u00edvnemu slne\u010dn\u00e9mu \u017eiareniu, ktor\u00e9 silne prehrieva ako vzduch, tak aj povrch. V noci je potom toto teplo vy\u017earovan\u00e9 do kozmick\u00e9ho priestoru, \u010d\u00edm doch\u00e1dza k siln\u00e9mu podchladeniu povrchu. Teploty v noci \u010dasto klesaj\u00fa pod bod mrazu. Teplota p\u00f4dy m\u00f4\u017ee cez de\u0148 dosahova\u0165 a\u017e +70 \u00b0C a vzduch m\u00f4\u017ee by\u0165 vyhriaty na +50 \u00b0C. V\u00f4bec najvy\u0161\u0161ia teplota bola na Sahare, konkr\u00e9tne v L\u00edbyi, nameran\u00e1 v septembri roku 1922, bolo to + 57,8 stup\u0148ov Celzia. Naopak najni\u017e\u0161iu teplotu, -24 \u00b0 C namerali v Maroku.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

By Sfivat – Own work, Public Domain, https:\/\/commons.wikimedia.org\/w\/index.php?curid=2434953<\/em><\/p>\n

Podnebie Sahary je typicky p\u00fa\u0161tne, teda such\u00e9 s minimom zr\u00e1\u017eok. Za rok spadne od 50 do 100 mm zr\u00e1\u017eok, na mnoh\u00fdch miestach v\u0161ak nespadne nieko\u013eko rokov ani kvapka. Sk\u00f4r ne\u017e da\u017e\u010fov\u00e9 s\u00fa pre t\u00fato oblas\u0165 typick\u00e9 pieso\u010dn\u00e9 b\u00farky, pri ktor\u00fdch sa premiest\u0148uje obrovsk\u00e9 mno\u017estvo piesku a prachu. B\u00farky maj\u00fa niekedy tak\u00fa silu, \u017ee s\u00fa schopn\u00e9 donies\u0165 piesok zo Sahary a\u017e do Eur\u00f3py a st\u00e1va sa tie\u017e, \u017ee je spad zaznamen\u00e1van\u00fd aj v Ju\u017enej \u010di Strednej Amerike.<\/p>\n

Hoci sa zd\u00e1, \u017ee na Sahare nem\u00f4\u017ee existova\u0165 \u017eivot, opak je pravdou. Na mnoh\u00fdch miestach sa dar\u00ed zeleni, najm\u00e4 okolo u\u017e spom\u00ednan\u00fdch art\u00e9zskych studn\u00ed. V zimnom obdob\u00ed m\u00f4\u017eu v niektor\u00fdch \u010dastiach p\u00fa\u0161te vznika\u0165 aj pr\u00edrodn\u00e9 o\u00e1zy. Napr\u00edklad v marockom Dayet Srji sa krajina pravidelne premie\u0148a na jazero, ktor\u00e9 ob\u00fdvaj\u00fa plameniaky a po\u010detn\u00e9 \u010fal\u0161ie brodiv\u00e9 druhy vt\u00e1kov. V\u0161eobecne je v\u0161ak veget\u00e1cia Sahary dos\u0165 chudobn\u00e1, miestami sa vyskytuj\u00fa iba h\u00fa\u017eevnat\u00e9 tr\u00e1vy a t\u0155nist\u00e9 kr\u00edky. V o\u00e1zach je potom mo\u017en\u00e9 sa stretn\u00fa\u0165 s palmami a rdesnami \/ S\u00fa to trvalky alebo jednoro\u010dn\u00e9 rastliny, s bylinnou alebo vz\u00e1cnej\u0161ie drevnatou stonkou \/<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Foto: By cuatrok77<\/em><\/p>\n

Aj \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne druhy, pre ktor\u00e9 je Sahara domovom, sa museli prisp\u00f4sobi\u0165 tunaj\u0161iemu such\u00e9mu podnebiu, ve\u013ek\u00fdm teplotn\u00fdm rozdielom aj nedostatku potravy. Sn\u00e1\u010f najlep\u0161ie sa tomu dok\u00e1zal prisp\u00f4sobi\u0165 jednohrb\u00e1 \u0165ava zn\u00e1ma ako dromed\u00e1r. Toto zviera si pre jeho v\u00fddr\u017e a r\u00fdchlos\u0165 ob\u013e\u00fabili nom\u00e1di, ktor\u00ed ho vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ako dopravn\u00fd prostriedok. \u017dij\u00fa tu v\u0161ak aj \u010fal\u0161ie druhy cicavcov, k t\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm patria som\u00e1re a biele antilopy addax s dlh\u00fdmi kr\u00faten\u00fdmi rohmi, ktor\u00e9 s\u00fa ohrozen\u00fdm druhom. Skvele sa dok\u00e1zali prisp\u00f4sobi\u0165 podmienkam v p\u00fa\u0161ti, vydr\u017eia bez vody a\u017e nieko\u013eko mesiacov.<\/p>\n

Z \u0161eliem je mo\u017en\u00e9 na Sahare uvidie\u0165 hyeny, \u0161akaly, v ju\u017enej \u010dasti Sahary sa vyskytuje africk\u00fd pes himal\u00e1jsky a pomerne roz\u0161\u00edren\u00fd je aj fenok. Tak\u017ee sprej na medvede<\/a>, by v\u00e1m bol mo\u017eno zbyto\u010dn\u00fd. P\u00fa\u0161\u0165 ob\u00fdvaj\u00fa aj saharsk\u00ed gepardy, ale vo vo\u013enej pr\u00edrode ich \u017eije asi len 250 kusov, preto zahliadnu\u0165 ich je mal\u00fd z\u00e1zrak. Na Sahare sa dar\u00ed aj drobn\u00fdm hlodavcom, ako je tarb\u00edk a ve\u013emi po\u010detne zast\u00fapen\u00ed s\u00fa aj plazy. Stretn\u00fa\u0165 sa m\u00f4\u017eeme s ja\u0161teri\u010dkami, scinkami, varanmi n\u00edlskymi a gek\u00f3nmi. V piesku \u017eij\u00fa aj niektor\u00e9 druhy hadov, ako s\u00fa napr\u00edklad pieso\u010dn\u00e9 zmije. Pomerne nebezpe\u010dn\u00fdm obyvate\u013eom je aj \u0161korpi\u00f3n dorastaj\u00faci d\u013a\u017eky a\u017e 10 cm. Nech\u00fdbaj\u00fa ani po\u010detn\u00e9 vt\u00e1\u010die druhy \u2013 supy, p\u0161trosy, plameniaky, na jazer\u00e1ch potom aj divok\u00e9 ka\u010dice a husi. Najpo\u010detnej\u0161\u00edm \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nym poriadkom je potom ako takmer v\u0161ade inde na svete hmyz.<\/p>\n