{"id":91974,"date":"2023-05-10T13:44:07","date_gmt":"2023-05-10T11:44:07","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=91974"},"modified":"2023-05-20T08:51:47","modified_gmt":"2023-05-20T06:51:47","slug":"alfons-mucha-kvetinove-svety","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2023\/05\/alfons-mucha-kvetinove-svety\/","title":{"rendered":"ALFONS MUCHA: KVETINOV\u00c9 SVETY"},"content":{"rendered":"

Muchova nad\u00e1cia tento rok predstavuje nov\u00fa s\u00e9riu v\u00fdstav \u201eMuchova cesta\u201c. Pod n\u00e1zvom Alfons Mucha: Kvetinov\u00e9 svety<\/em><\/strong> sa venuje Muchov\u00fdm ikonick\u00fdm dielam s kvetmi, ktor\u00e9 s\u00fa jednou z najcharakteristickej\u0161\u00edch zlo\u017eiek Muchovho grafick\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, ktor\u00fd sa stal synonymom pre secesiu v Par\u00ed\u017ei v obdob\u00ed Belle \u00c9poque. V\u00fdstavy je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 na \u0161tyroch miestach: v Ivan\u010diciach, Hru\u0161ovanoch nad Jevi\u0161ovkou a Moravskom Krumlove<\/strong> na ju\u017enej Morave a teraz po prv\u00fdkr\u00e1t v zahrani\u010d\u00ed v Pie\u0161\u0165anoch<\/strong> na Slovensku. Tieto miesta s\u00fa osobitne sp\u00e4t\u00e9 so \u017eivotom a umen\u00edm Alfonsa Muchu.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

V minulom roku sa uskuto\u010dnila s\u00e9ria v\u00fdstav Nad\u010dasov\u00fd Mucha: Spojenie svetov<\/em>, ktor\u00e1 mapovala znovuzrodenie Alfonsa Muchu od 60. rokov 20. storo\u010dia, ke\u010f sa jeho zabudnut\u00e9 diela stali op\u00e4\u0165 popul\u00e1rnymi v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe a na z\u00e1padnom pobre\u017e\u00ed USA (street art, m\u00f3da, psychedelick\u00e9 umenie, kvetinov\u00e9 deti, obaly albumov rockov\u00fdch skup\u00edn, japonsk\u00e9 komiksy).<\/p>\n

Secesn\u00e9 hnutie \u2013 snaha o \u201enov\u00e9 umenie\u201c \u2013 sa koncom 19. storo\u010dia roz\u0161\u00edrilo po celej Eur\u00f3pe ako reakcia na konven\u010dn\u00e9 dekorat\u00edvne \u0161t\u00fdly a akademick\u00e9 umenie, ako aj na soci\u00e1lne probl\u00e9my sp\u00f4soben\u00e9 r\u00fdchlou urbaniz\u00e1ciou a nadmernou industrializ\u00e1ciou. Mnoh\u00ed umelci a dizajn\u00e9ri h\u013eadali in\u0161pir\u00e1ciu v pr\u00edrode; charakteristick\u00fdm znakom secesie sa stali kvety a zlo\u017eit\u00e9 formy rastl\u00edn a stromov. Vplyv tohto hnutia sa v\u00fdrazne prejavil na Svetovej v\u00fdstave v Par\u00ed\u017ei v roku 1900 a tie\u017e na Medzin\u00e1rodnej v\u00fdstave v Tur\u00edne v roku 1902, kde sa tento \u0161t\u00fdl naz\u00fdval aj kvetinov\u00fd \u0161t\u00fdl (stile floreale), pri\u010dom v architektonick\u00fdch a dizajn\u00e9rskych dielach vystaven\u00fdch na v\u00fdstave bolo mnoho kvetinov\u00fdch mot\u00edvov.<\/p>\n

Mucha, tvorca plag\u00e1tov v Par\u00ed\u017ei fin-de-si\u00e8cle, vytvoril inovat\u00edvny grafick\u00fd \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd sa stal zn\u00e1my ako \u201ele style Mucha\u201c. I\u0161lo o kompozi\u010dn\u00fd vzorec, v ktorom vynik\u00e1 p\u00f4vabn\u00e1 \u017eena harmonicky naaran\u017eovan\u00e1 s kvetmi a \u010fal\u0161\u00edmi pr\u00edrodn\u00fdmi mot\u00edvmi, \u010dasto umiestnen\u00fdmi v architektonickom r\u00e1mci. Muchov \u0161t\u00fdl, ktor\u00fd prim\u00e1rne vznikol pre reklamn\u00e9 plag\u00e1ty, sa vyvinul ako vizu\u00e1lny jazyk na komunik\u00e1ciu so \u0161ir\u0161ou verejnos\u0165ou. Mucha nesk\u00f4r nap\u00edsal: \u201eVonkaj\u0161ia forma je jazyk […] Kompoz\u00edcia je re\u010d\u201c.<\/em> V Muchovej kompoz\u00edcii je teda \u017eena nosite\u013ekou umelcovho posolstva, zatia\u013e \u010do kvety a in\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 mot\u00edvy maj\u00fa by\u0165 \u201eslovami\u201c, ktor\u00e9 m\u00e1 \u010d\u00edta\u0165 publikum. V\u00fdstavy zameran\u00e9 na Muchovo pou\u017e\u00edvanie kvetinov\u00fdch mot\u00edvov sk\u00famaj\u00fa Muchove kvetinov\u00e9 svety a ich posolstv\u00e1.<\/p>\n

Na ilustr\u00e1ciu kontextu pou\u017e\u00edvania rastlinn\u00fdch mot\u00edvov v secesii s\u00fa v\u0161etky v\u00fdstavy na Muchovej ceste doplnen\u00e9 fotografiami fas\u00e1d secesn\u00fdch budov na Morave a Slovensku od profesora Petera Schuberta<\/strong> (naroden\u00fd v roku 1949 vo Viedni), riadneho \u010dlena Wiener K\u00fcnstlerhaus. Profesor Schubert vytv\u00e1ra prostredn\u00edctvom fotografi\u00ed fas\u00e1d secesn\u00fdch domov \u201eumeleck\u00fd dokument\u201c. Nepravideln\u00e9 okraje sn\u00edmok predstavuj\u00fa detaily \u201evytrhnut\u00e9 z\u00a0fas\u00e1d\u201c a zodpovedaj\u00fa fotografickej praxi okolo roku 1900.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

V Pie\u0161\u0165anoch je v\u00fdstava obohaten\u00e1 o \u0161peci\u00e1lnu \u010das\u0165 venovan\u00fa Muchovmu vz\u0165ahu k tomuto medzin\u00e1rodne zn\u00e1memu k\u00fape\u013en\u00e9mu mestu na za\u010diatku 30. rokov 20. storo\u010dia. Kur\u00e1tor v\u00fdstavy PhDr. Vladim\u00edr Krupa<\/strong> predstavil v\u00fdber vz\u00e1cnych arch\u00edvnych dokumentov a fotografi\u00ed Muchu a jeho rodiny, ako aj reprodukciu Muchovho obrazu Bu\u010f pozdraven\u00e1, po\u017eehnan\u00e1 stud\u0148a zdravia<\/em> (1932), jedinej ve\u013ekej olejoma\u013eby na slovensk\u00fd n\u00e1met, ktor\u00fa Alfons Mucha vytvoril behom pobytu rodiny v\u00a0Nice. Obraz bol po\u010fakovan\u00edm pie\u0161\u0165ansk\u00fdm k\u00fape\u013eom za uzdravenie jeho dc\u00e9ry Jaroslavy.<\/p>\n

Kur\u00e1torkou v\u00fdstav je Tomoko Sato<\/strong>, autorka v\u0161etk\u00fdch ve\u013ek\u00fdch v\u00fdstav a projektov Nad\u00e1cie Mucha za posledn\u00fdch 30 rokov nielen v\u00a0\u010ceskej republike, ale taktie\u017e vo svete. Pod\u013ea n\u00e1zoru rodiny Johna Muchu ide o\u00a0Najv\u00fdznamnej\u0161ieho znalca \u017eivota a diela Alfonsa Muchu na svete. Tomoko vy\u0161tudovala Manchestersk\u00fa univerzitu a\u00a0p\u00f4sob\u00ed v\u00a0Cambridge.<\/p>\n

Nad\u00e1cia Mucha je ve\u013emi \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee m\u00f4\u017ee so svojimi partnermi v\u00a0projekte Muchova cesta predstavi\u0165 pr\u00edbeh mal\u00e9ho chlapca z\u00a0Ivan\u010d\u00edc, ktor\u00fd ovplyvnil svetov\u00e9 dejiny umenia. Pr\u00edbeh chlapca z\u00a0Moravy, ale tie\u017e Eur\u00f3pana a svetoob\u010dana.<\/p>\n

Projekt Muchovej cesty iniciovala Nad\u00e1cia Mucha a form\u00e1lne ho potvrdila Memorandom o spolupr\u00e1ci pri prezent\u00e1cii odkazu a diela Alfonsa Muchu a sp\u00e1ja miesta v\u00fdznamne spojen\u00e9 so \u017eivotom umelca. Stalo sa tak behom sl\u00e1vnostn\u00e9ho ve\u010dera k\u00a0n\u00e1vratu Slovanskej epopeje do Moravsk\u00e9ho Krumlova 10. septembra 2021.<\/p>\n

Dokument podp\u00edsali:<\/u><\/p>\n

Jan Grolich, \u017eupan Juhomoravsk\u00e9ho kraja<\/p>\n

Milan Bu\u010dek, starosta Ivan\u010d\u00edc<\/p>\n

Tom\u00e1\u0161 T\u0159etina, starosta Moravsk\u00e9ho Krumlova<\/p>\n

John Mucha, prezident Muchovej nad\u00e1cie<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edmi \u010dlenmi projektu s\u00fa:<\/u><\/p>\n

Mesto Mikulov<\/p>\n

Obec Hru\u0161ovany nad Jevi\u0161ovkou<\/p>\n

Obec Doubravice nad Svitavou<\/p>\n

 <\/p>\n

V roku 2023 sme priv\u00edtali prv\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch \u010dlenov, ktor\u00fdmi sa stali: <\/u><\/p>\n

Mesto Pie\u0161\u0165any<\/p>\n

Trnavsk\u00fd samospr\u00e1vny kraj<\/p>\n

Slovensk\u00e9 lie\u010debn\u00e9 k\u00fapele Pie\u0161\u0165any, a.s.<\/p>\n

 <\/p>\n

Amb\u00edciou projektu je \u0161ir\u0161ie zapojenie miest spojen\u00fdch so \u017eivotom a dielom Alfonsa Muchu po celom svete.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00fdstavy bud\u00fa trva\u0165 do 31. okt\u00f3bra 2023<\/strong>. Celkove sa na v\u00fdstav\u00e1ch predstavuje 118 umeleck\u00fdch diel Alfonsa Muchu.<\/p>\n

www.muchovacesta.sk<\/a><\/p>\n

Nad\u00e1cia Mucha je nez\u00e1visl\u00e1, obecne prospe\u0161n\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 s\u00a0medzin\u00e1rodnou p\u00f4sobnos\u0165ou, ktor\u00fa v roku 1992 zalo\u017eili vnuk maliara John Mucha a nevesta Alfonsa Muchu Geraldine Thomson Mucha. Cie\u013eom Muchovej nad\u00e1cie je chr\u00e1ni\u0165 a uchov\u00e1va\u0165 rodinn\u00fa zbierku, ktor\u00e1 je najv\u00e4\u010d\u0161ou a najobsiahlej\u0161ou zbierkou diel Alfonsa Muchu na svete, a propagova\u0165 dielo Alfonsa Muchu. V priebehu rokov usporiadala Nad\u00e1cia Mucha viac ako 50 v\u00fdstav po celom svete, na ktor\u00fdch sa nielen s dielom Alfonsa Muchu, ale aj s \u010deskou kult\u00farou zozn\u00e1milo viac ako 6 500 000 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov. Nad\u00e1cia Mucha je medzin\u00e1rodne uzn\u00e1vanou autoritou v oblasti \u017eivota a diela Alfonsa Muchu. Predsedom spr\u00e1vnej rady nad\u00e1cie je John Mucha, v\u00fdkonn\u00fdm riadite\u013eom je Johnov syn Marcus Mucha.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Muchova nad\u00e1cia tento rok predstavuje nov\u00fa s\u00e9riu v\u00fdstav \u201eMuchova cesta\u201c. Pod n\u00e1zvom Alfons Mucha: Kvetinov\u00e9 svety sa venuje Muchov\u00fdm ikonick\u00fdm dielam s kvetmi, ktor\u00e9 s\u00fa jednou z najcharakteristickej\u0161\u00edch zlo\u017eiek Muchovho grafick\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, ktor\u00fd sa stal synonymom pre secesiu v Par\u00ed\u017ei v obdob\u00ed Belle \u00c9poque. V\u00fdstavy je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 na \u0161tyroch miestach: v Ivan\u010diciach, Hru\u0161ovanoch nad […]<\/p>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":91975,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[45,50,321,48],"tags":[],"class_list":["post-91974","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nas-tip","category-radim-vam","category-tlacova-sprava","category-umenie-a-kultura","eq-blocks"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91974","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=91974"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91974\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":92062,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/91974\/revisions\/92062"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/91975"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=91974"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=91974"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=91974"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}