{"id":92417,"date":"2023-07-28T20:52:39","date_gmt":"2023-07-28T18:52:39","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=92417"},"modified":"2023-07-28T20:53:23","modified_gmt":"2023-07-28T18:53:23","slug":"spia-a-snivaju-vtaky-pocas-letu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2023\/07\/spia-a-snivaju-vtaky-pocas-letu\/","title":{"rendered":"Spia a\u00a0sn\u00edvaj\u00fa vt\u00e1ky po\u010das letu?"},"content":{"rendered":"

Vt\u00e1ky fascinovali \u013eudstvo od nepam\u00e4ti v\u010faka svojej schopnosti lieta\u0165. Ale a\u017e v\u00a0posledn\u00fdch dek\u00e1dach zis\u0165ujeme, ak\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne tvory to s\u00fa, a\u00a0\u017ee lietanie nie je ich jedinou \u00fa\u017easnou vlastnos\u0165ou. V\u00a0novej trojdielnej dokument\u00e1rnej s\u00e9rii s\u00a0n\u00e1zvom Vt\u00e1ky<\/strong>, ktor\u00fd koncom j\u00fala odvysiela Viasat Nature<\/a><\/strong>, sa o\u00a0nich dozviete novinky vych\u00e1dzaj\u00face z\u00a0najnov\u0161\u00edch vedeck\u00fdch v\u00fdskumov. Evol\u00facia, komunik\u00e1cia a\u00a0inteligencia, to s\u00fa tri slov\u00e1 ktor\u00fdmi je potrebn\u00e9 sa riadi\u0165 pri pozorovan\u00ed vt\u00e1kov a\u00a0t\u00fdm sa riadili aj tvorcovia dokumentu. V\u00a0poslednej dobe sa musia aj vt\u00e1ky prisp\u00f4sobi\u0165 klimatick\u00fdm zmen\u00e1m a\u00a0samozrejme aj \u013eu\u010fom. My sa v\u0161ak v\u00a0na\u0161om \u010dl\u00e1nku zameriame predov\u0161etk\u00fdm na z\u00e1hady z\u00a0vt\u00e1\u010dej r\u00ed\u0161e. Zauj\u00edma n\u00e1s \u010di spia po\u010das letu, o\u00a0\u010dom sn\u00edvaj\u00fa a\u00a0ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee sa po\u010das letu nezrazia.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Spia vt\u00e1ci po\u010das letu?<\/strong><\/p>\n

Jedn\u00fdm z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch divov zvieracieho sveta je v\u00fdkon breh\u00e1ra hrdzav\u00e9ho, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee bez prest\u00e1vky zvl\u00e1dnu\u0165 osemdenn\u00fd migra\u010dn\u00fd let medzi Alja\u0161kou a\u00a0Nov\u00fdm Z\u00e9landom o\u00a0d\u013a\u017eke pribli\u017ene 12 tis\u00edc kilometrov. Ot\u00e1zkou zost\u00e1va, ako sp\u00ed? M\u00e1va pri tom kr\u00eddlami? Vedci z\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facich pozorovan\u00ed zistili, \u017ee operence si dok\u00e1\u017eu po\u010das plachtenia a\u00a0kr\u00fa\u017eenia zdriemnu\u0165. Ako je to konkr\u00e9tne u\u00a0breh\u00e1ra, to \u00a0presne nevieme. Priame sk\u00famanie ich letu je zatia\u013e nemo\u017en\u00e9, preto\u017ee s\u00fa pr\u00edli\u0161 mal\u00ed na to, aby ich vedci dok\u00e1zali \u0161tudova\u0165 pomocou pr\u00edstrojov. Ka\u017edop\u00e1dne \u0161t\u00fadie sk\u00famaj\u00face sp\u00e1nok in\u00fdch druhov nazna\u010duje, \u017ee by breh\u00e1ri mohli m\u00e1va\u0165 kr\u00eddlami aj po\u010das sp\u00e1nku. Napr\u00edklad husi si dok\u00e1\u017eu zdriemnu\u0165 aj ke\u010f pl\u00e1vaj\u00fa s\u00a0akt\u00edvne p\u00e1dluj\u00facimi kr\u00eddlami.<\/p>\n

O\u00a0\u010dom sn\u00edvaj\u00fa budape\u0161tianske holuby? <\/strong><\/p>\n

Vedci sa tie\u017e zamerali na mo\u017enos\u0165 sn\u00edvania u\u00a0vt\u00e1kov. \u013dudia sn\u00edvaj\u00fa po\u010das REM f\u00e1zy sp\u00e1nku, ktor\u00e1 je charakteristick\u00e1 r\u00fdchlym pohybom o\u010d\u00ed, ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 aj cez zatvoren\u00e9 vie\u010dka. Odborn\u00edci si pre testovanie vybrali budape\u0161tianskeho holuba. Tento operenec m\u00e1 toti\u017e prieh\u013eadn\u00e9 vie\u010dka, tak\u017ee sa d\u00e1 jednoducho pozorova\u0165 pohyb jeho zren\u00edc aj po\u010das sp\u00e1nku.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Test prebieha v noci pomocou infra\u010derven\u00fdch kamier a\u00a0vedcom sa podarilo odhali\u0165 ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 veci. Holuby nielen\u017ee pre\u017e\u00edvaj\u00fa REM sp\u00e1nok, ale po\u010das nich sa im zreni\u010dky s\u0165ahovali podobne ako pri dvoren\u00ed po\u010das d\u0148a. Zd\u00e1 sa, \u017ee tento emo\u010dn\u00fd stav prejavuje aj mozgov\u00fa aktivitu po\u010das sp\u00e1nku prostredn\u00edctvom snov.<\/p>\n

Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee sa vt\u00e1ky po\u010das letu nezrazia?<\/strong><\/p>\n

Niektor\u00e9 k\u0155dle vt\u00e1kov s\u00fa obrovsk\u00e9. \u010casto lietaj\u00fa v\u00a0stovk\u00e1ch ba a\u017e tis\u00edcoch jedincov a\u00a0aj napriek tomu si dok\u00e1\u017eu udr\u017ea\u0165 dokonal\u00fa form\u00e1ciu. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee sa navz\u00e1jom nezrazia a\u00a0to aj napriek tomu, \u017ee \u010dasto menia pru\u017ene smer napr\u00edklad pri spozorovan\u00ed bl\u00ed\u017eiaceho sa dravca? Ornitol\u00f3govia vypozorovali, \u017ee ako prv\u00ed si nebezpe\u010die v\u0161imn\u00fa jedinci letiaci na okraji k\u0155d\u013eu, ktor\u00ed okam\u017eite zmenia smer. Takto varuj\u00fa ostatn\u00fdch o\u00a0nebezpe\u010denstve a\u00a0t\u00ed ich nasleduj\u00fa. Inform\u00e1cia sa n\u00e1sledne pod\u00e1va hlb\u0161ie do k\u0155d\u013ea a\u00a0to r\u00fdchlos\u0165ou 40 metrov za sekundu, \u010do pri mno\u017estve 400 vt\u00e1kov znamen\u00e1 reakcia po\u010das pol sekundy.<\/p>\n

Ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tna je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vt\u00e1ky po\u010das tejto pru\u017enej zmeny smeru nahlas volaj\u00fa, aby sa vyhli zr\u00e1\u017eke. Jedno volanie nesta\u010d\u00ed, preto\u017ee by mohlo \u00eds\u0165 o\u00a0plan\u00fd poplach. K\u0155de\u013e \u010dak\u00e1 na viac akustick\u00fdch varovan\u00ed z\u00a0nieko\u013ek\u00fdch miest a\u00a0pokia\u013e zvuk prekro\u010d\u00ed kritick\u00fa hodnotu, nast\u00e1va akcia. \u00da\u017easn\u00e9 je, \u017ee cel\u00fd tento proces trv\u00e1 len zlomok sekundy.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Vt\u00e1ky s\u00fa nie\u010do ako operen\u00e9 opice, hovor\u00ed popredn\u00fd ornitol\u00f3g<\/strong><\/p>\n

Vt\u00e1ky s\u00fa ve\u013emi inteligentn\u00e9 tvory. Doktor Auguste Von Bayern zo Spolo\u010dnosti Maxe Plancka pro rozvoj vedy tvrd\u00ed, \u017ee by sme ich mali pova\u017eova\u0165 za operen\u00e9 opice, preto\u017ee ich vlastnosti s\u00fa \u00fa\u017easn\u00e9. Fascinuj\u00face s\u00fa predov\u0161etk\u00fdm ich orienta\u010dn\u00e9 a\u00a0adapta\u010dn\u00e9 schopnosti.<\/p>\n