{"id":92627,"date":"2023-10-04T16:00:11","date_gmt":"2023-10-04T14:00:11","guid":{"rendered":"https:\/\/slovaklinesmagazin.sk\/cms\/?p=92627"},"modified":"2023-10-04T16:02:07","modified_gmt":"2023-10-04T14:02:07","slug":"od-zeleznic-smrti-az-po-gulove-vlaky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.slovaklinesmagazin.sk\/cms\/2023\/10\/od-zeleznic-smrti-az-po-gulove-vlaky\/","title":{"rendered":"Od \u017eelezn\u00edc smrti a\u017e po gu\u013eov\u00e9 vlaky"},"content":{"rendered":"

Od svojho rozmachu v 19. storo\u010d\u00ed je \u017eeleznica najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm stelesnen\u00edm modern\u00fdch technick\u00fdch v\u00fddobytkov ako aj jedn\u00fdm z\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch dopravn\u00fdch prostriedkov. Pomocou \u017eelezni\u010dn\u00fdch trat\u00ed sme schopn\u00ed zdol\u00e1va\u0165 hory, prekon\u00e1va\u0165 obrovsk\u00e9 vodn\u00e9 plochy a kliesni\u0165 si cestu divo\u010dinou. Aby sme sa v\u0161ak \u00a0k\u00a0tomu dopracovali, museli v\u00fdrobcovia a kon\u0161trukt\u00e9ri dosiahnu\u0165 fantastick\u00e9 v\u00fdkony, ale aj vykona\u0165 bezoh\u013eadn\u00e9 rozhodnutia. Pr\u00edbehy \u017eelezn\u00edc prerozpr\u00e1va aj najnov\u0161\u00ed \u0161es\u0165dielny<\/strong> dokument Neuverite\u013en\u00e9 \u017eeleznice<\/strong>, ktor\u00e9ho prv\u00e1 epiz\u00f3da bude ma\u0165 premi\u00e9ru 5. okt\u00f3bra o 22:00<\/strong> na Viasat Explore<\/strong><\/a>. V tomto \u010dl\u00e1nku v\u00e1m prezrad\u00edme, ako „\u017eeleznica smrti“, ktor\u00e1 si vy\u017eiadala 100 000 \u017eivotov, in\u0161pirovala kultov\u00fd film „Most cez rieku Kwai“ a pre\u010do japonsk\u00fd r\u00fdchlovlak pripom\u00edna vt\u00e1\u010d\u00ed zob\u00e1k.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Od 19. storo\u010dia bol viackr\u00e1t na stole n\u00e1vrh spoji\u0165 Thajsko a Barmu \u017eelezni\u010dnou tra\u0165ou, ale d\u017eung\u013ea bola pr\u00edli\u0161 hust\u00e1 a ter\u00e9n pret\u00ednali po\u010detn\u00e9 rieky, tak\u017ee sa t\u00e1to my\u0161lienka zdala nemo\u017en\u00e1. Japonsk\u00ed okupanti mali po pr\u00edchode na kontinent v roku 1942 in\u00fd n\u00e1zor. Verili, \u017ee pomocou spojeneck\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov dok\u00e1\u017eu vybudova\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fa tra\u0165 svojim postupuj\u00facim vojsk\u00e1m na z\u00e1sobovanie a mun\u00edciou. Pribli\u017ene 60 000 vojnov\u00fdch zajatcov a mno\u017estvo \u00e1zijsk\u00fdch robotn\u00edkov malo vybudova\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fa tra\u0165, zn\u00e1mu ako „\u017eeleznica smrti“.<\/p>\n

\"\"<\/a>Robotn\u00edkov tvorili predov\u0161etk\u00fdm spojeneck\u00ed vojnov\u00ed zajatci, pozost\u00e1vaj\u00faci z britsk\u00fdch, austr\u00e1lskych, holandsk\u00fdch a americk\u00fdch vojakov, ktor\u00ed pracovali spolu s \u00e1zijsk\u00fdmi robotn\u00edkmi vr\u00e1tane Malajzij\u010danov, Barm\u010danov a Tamilov. V\u0161etci \u010delili drsn\u00fdm podmienkam pri v\u00fdstavbe.
\nVst\u00e1vali za \u00fasvitu, za cel\u00fd de\u0148 zjedli len misku ry\u017ee a pracovali na 18-hodinov\u00e9 zmeny sedem dn\u00ed v t\u00fd\u017edni pod spa\u013euj\u00facim slnkom a vysokou vlhkos\u0165ou. Museli polo\u017ei\u0165 400 kilometrov \u017eelezni\u010dnej trate v d\u017eungli, do ktorej nikdy predt\u00fdm neprenikli. Dokonca vytvorili in\u017einiersky z\u00e1zrak v podobe mosta v \u00fadol\u00ed Wang Pho. Most sa k\u013eukatil v d\u013a\u017eke takmer jedn\u00e9ho kilometra, pri\u010dom v najvy\u0161\u0161om bode dosahoval v\u00fd\u0161ku viac ako 30 metrov. Na odstr\u00e1nenie \u010dast\u00ed hory, ktor\u00fa obkolesoval, bolo potrebn\u00e9 pou\u017ei\u0165 dynamit. Na le\u0161enie sa pou\u017eil bet\u00f3n a teakov\u00e9 drevo. Z\u00e1rove\u0148 vojnov\u00ed zajatci robili v\u0161etko pre to, aby most nemal dlh\u00fa \u017eivotnos\u0165, napr\u00edklad zbierali termity a umiest\u0148ovali ich do dreven\u00e9ho le\u0161enia – nevediac, \u017ee \u0161kodcovia nemaj\u00fa radi teakov\u00e9 drevo, preto\u017ee je pre nich pr\u00edli\u0161 tvrd\u00e9 na konzum\u00e1ciu. Kilometer dlh\u00e9 le\u0161enie postaven\u00e9 v d\u017eungli bolo z\u00e1zrakom, ale jeho dokon\u010denie len za 17 dn\u00ed bez mechanickej pomoci si vy\u017eadovalo dve brig\u00e1dy po tis\u00edc robotn\u00edkov pracuj\u00facich vo dne aj v noci.<\/p>\n

\u017delezni\u010dn\u00e1 tra\u0165 s takmer 700 mostmi bola nakoniec dokon\u010den\u00e1 za menej ako rok, ale st\u00e1la \u017eivot viac ako 100 000 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pod\u013eahli nam\u00e1havej pr\u00e1ci, podv\u00fd\u017eive, dyzent\u00e9rii \u010di mal\u00e1rii. Hoci v\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 \u017eeleznice po vojne zrekultivovala d\u017eung\u013ea, niektor\u00e9 \u00faseky dodnes funguj\u00fa ako turistick\u00e1 atrakcia.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Japonci boli zn\u00e1mi nielen v\u010faka tejto nemilosrdnej, ale nepochybne r\u00fdchlo vybudovanej \u017eeleznici. Presl\u00e1vili sa aj v\u010faka prvej vysokor\u00fdchlostnej \u017eelezni\u010dnej trati na svete, \u0160inkansen, ktor\u00e1 bola otvoren\u00e1 verejnosti v roku 1964, pr\u00e1ve v \u010dase olympijsk\u00fdch hier v Tokiu. „Gu\u013eov\u00fd vlak“ prem\u00e1vaj\u00faci na tejto trati prekonal 515-kilometrov\u00fa vzdialenos\u0165 medzi Tokiom a Osakou len za 4 hodiny v\u010faka priemernej r\u00fdchlosti 210 km\/h. Jeho r\u00fdchlos\u0165 sa nesk\u00f4r zv\u00fd\u0161ila na 270 km\/h a bola tak\u00e1 r\u00fdchla, \u017ee ke\u010f gu\u013eov\u00fd vlak vch\u00e1dzal do tunela, tla\u010dil pred sebou zachyten\u00fd vzduch takou silou, \u017ee pri v\u00fdjazde z tunela vytv\u00e1ral hlasn\u00fd rachot. To, samozrejme, predstavovalo probl\u00e9m pre \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v okol\u00ed, preto bola vyvinut\u00e1 nov\u00e1 kon\u0161trukcia vlaku in\u0161pirovan\u00e1 pr\u00edrodou, konkr\u00e9tne vt\u00e1kom ryb\u00e1rikom rie\u010dnym, ktor\u00fd sa po\u010das lovu dok\u00e1\u017ee takmer bezhlu\u010dne ponori\u0165 do vody. V roku 1997 bol predstaven\u00fd vlak \u0160inkansen s\u00e9rie 500 vybaven\u00fd 15 metrov dlh\u00fdm nosom, ktor\u00fd sa ve\u013emi podobal zob\u00e1ku ryb\u00e1rika rie\u010dneho. Kon\u0161truk\u010dn\u00fd v\u00fdsledok bol \u00fachvatn\u00fd: nielen\u017ee sa odpor vzduchu vlaku zn\u00ed\u017eil o 30 %, \u010d\u00edm sa v\u00fdrazne zn\u00ed\u017eil piestov\u00fd efekt typick\u00fd pre tunely, ale jeho r\u00fdchlos\u0165 dosiahla magick\u00fdch 300 km\/h. Dnes m\u00e1 vlak \u0160inkansen sie\u0165 dlh\u00fa viac ako 2 500 km a je jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch japonsk\u00fdch dopravn\u00fdch prostriedkov, ktor\u00fd ro\u010dne preprav\u00ed 159 mili\u00f3nov cestuj\u00facich.<\/p>\n

Zatia\u013e \u010do Japonsko bolo priekopn\u00edkom v technol\u00f3gii vysokor\u00fdchlostn\u00fdch \u017eelezn\u00edc, v s\u00fa\u010dasnosti si podobn\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 siete osvojili aj in\u00e9 krajiny vr\u00e1tane Franc\u00fazska, \u010c\u00edny, Nemecka, \u0160panielska a Talianska, ktor\u00e9 vytvorili vysokor\u00fdchlostne \u017eeleznice, \u010dasto ozna\u010dovan\u00e9 r\u00f4znymi n\u00e1zvami, napr\u00edklad TGV vo Franc\u00fazsku a Fuxing Hao v \u010c\u00edne.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Dokument\u00e1rny seri\u00e1l Neuverite\u013en\u00e9 \u017eeleznice<\/strong>, v\u00a0ktorom odhal\u00edme pr\u00edbehy \u017eelezn\u00edc z\u00a0cel\u00e9ho sveta a\u00a0pozrieme sa neuverite\u013en\u00e9 technologick\u00e9 a\u00a0in\u017einierske postupy si jednozna\u010dne nenechajte ujs\u0165. V\u00a0premi\u00e9re si ho m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 na telev\u00edznej stanici Viasat Explore 5. okt\u00f3bra o 22:00.<\/strong><\/p>\n