Do kín príde nová bábková rozprávka. Československá.

Slovenské a české rodiny s deťmi sa môžu tešiť! V apríli 2015 sa do kín dostane bábková rozprávka. Navyše z československej dielne. Malý Pán bol nakrútený na motívy úspešnej knihy Veľká cesta Malého pána, pracuje s bábkami z dielne Františka Antonína Skálu, syna slávneho sochára Františka Skálu. V slovenskej verzii hlas bábkam zapožičajú herci ako Robo Roth, Zita Furková, Zuzana Kronerová, Lukáš Latinák, Danica Jurčová, Marián Čekovský, Ady Hajdu či Maroš Kramár. O nakrúcaní, zámere, ako aj netradičnosti bábkovej tvorby sme sa rozprávali s režisérom rozprávky Radkom Beranom.

 

O čom Malý Pán je?

Je o tom, ako je dobré nebyť sám. I keď si myslíme, že sme si zaobstarali všetko, čo potrebujeme, po čom sme túžili, stále platí, že mať kamaráta je veľmi dobré. To sa týka obsahu, zároveň je film aj o vtipoch, krásnych exteriéroch aj interiéroch či o napätí.

 

Kedy presne sa do kín dostane?

Na konci apríla, na čarodejnice, i keď v príbehu žiadna nie je. Ale je to skvelý dátum, predvečer prvého mája…

 

Prečo ste sa rozhodli vytvoriť práve bábkovú rozprávku?

Od zakončenia vysokej školy sa zaoberám bábkami. Je to pre mňa prirodzené. Som členom nezávislého bábkového divadla Buchty a loutky. S bábkami hráme pre deti aj dospelých. V predstaveniach používame tzv. filmové postupy – rýchle strihy, detily, veľké celky, meníme formát, teda veľkosť bábok. Preto som chcel skúsiť aj naozajstnú filmovú reč.

 

 

Veríte v perspektívu diváckej úspešnosti tejto rozprávky? Prídu ľudia na bábkovú rozprávku do kín?

To dúfam. A ak zo začiatku nie, tak sa pokúsime naučiť ich to. Ak funguje rozprávanie príbehu, je jedno, či to hrajú bábky alebo herci. Je pravda, že ísť na bábkovú rozprávku do kina… to je taký neprebádaný terén, človek nevie, čo čakať. Ale nie je treba báť sa. Viem, že to naozaj funguje.

 

V minulosti sa aj na Slovensku vyrábalo pomerne veľa aj bábkových rozprávok. Čím poľa vás je, že sa produkcia tohto druhu rozprávok utlmila?

Možno je to tým, že väčšinou išlo o animované filmy. A to je časovo veľmi náročné a tým pádom aj drahé. Malý Pán nie je animovaný. Je nakrúcaný v reálnom čase. Predstavte si, že od prvého nakrúcacieho dňa do premiéry ubehne iba necelých deväť mesiacov! To sú fofry. Na druhú stranu – výroba animovaných filmov trvala vždy dlho a nie som si istý, či dávnejšie bolo viac času. Možno sa niektoré technológie zrýchlili, všetko sa dá stihnúť rýchlejšie, ale animácia, aj tá digitálna, vyžaduje stále veľa času a tým aj peňazí. Škoda. Ja som na tých filmoch vyrastal.

 

 

V čom podľa vás bude spočívať prínos rozprávky Malý Pán do českej a slovenskej kinematografie?

No to je ťažká otázka. Úplne by mi stačilo, ak by sa stala poctivo rozprávaným príbehom, ktorý má osobité kúzlo. A odolá času. Že bude fungovať aj po päťdesiatich rokoch ako filmy Karla Zemana. Myslím, že v nej možno nájsť isté československé špecifiká. Od citu pre materiál, cez špeciálny humor, až po jemnú melancholickú nôtu.

 

Aké je to režírovať bábkovú rozprávku?

Je to krásne. Občas som na to zabudol, ale najlepšie to bolo, keď som mal pocit, že sa hrám. Že mám množstvo hračiek a celý čas sa môžem hrať. Dokonca sa do tej hry pridávajú aj rôzni spoluhráči, ktorí mi zase so svojimi hračkami tú hru obohatia. Nebolo to celú dobu tak idylické, ale pár zábleskov tohto pocitu som pocítil.

 

O hercoch sa zvykne hovoriť, že vedia byť poriadne ješitní. Ako je to s bábkohercami?

Bábkoherci sa vyjadrujú inak ako herci. Emócie vyjadrujú chôdzou, jemným pohybom celej postavy. Sám som skôr bábkoherec, osobne som nerád stredobodom pozornosti, nerád sa predvádzam. Ale o to viac ma zaujíma, keď vzbudím u diváka emócie cez bábku. To mám rád. Cítim, že reagujú na mňa, ale nie priamo, tak nejako skryte. A ješitní sú, respektíve, sme, určite tiež, len nejako inak. A nie je to tak vidieť vo farebnýh časopisoch.

 

Pomohla vám vaša osobná skúsenosť s bábkoherectvom pri režírovaní tejto rozprávky?

Určite. Trochu som to nadškrtol v predošlej odpovedi. Viem, ako sú bábky čo do výrazových prostriedkov obmedzené. Môžu si ale dovoliť riešiť situácie grotesknými princípmi. Je dobré o týchto veciach premýšľať vopred a konkrétny dialóg mať vymyslený, ako ho zahrať, cez aký pohybový vtip. Naviac je dobré spolupracovať s bábkohercami, ktorí majú podobný rytmus. Nie všetci sa vyjadrujú rovnako. Týmto pozdravujem Reného Krupanského a Tomáša Procházku. Mimochodom, René je pôvodom zo Slovenska, takže bábky sa hýbu československy.

Ešte treba dodať, že okrem bábky je dôležitý aj hlas, teda dabing. Treba trochu viac napovedať, čo postava prežíva alebo cíti. Na druhú stranu nemám rád, keď sa iba takpovediac prehráva.

 

V čom je práca s bábkami ešte náročná?

Beriem to naozaj úplne prirodzene. Pre mňa je neprirodzené režírovať živých hercov. S bábkami je napríklad náročné, keď sa im niečo stane po technologickej stránke. Niečo prestane dobre fungovať a musí sa to opravovať. To je náročné. Čakať a vydržať ten tlak, keďže celá práca stojí a všetci čakajú. Na druhej strane, ak by sa napríklad citlivá herečka nervovo zrútila, tiež by sa čakalo, kým sa opraví. Možno je taká “oprava” náročnejšia… a ten tlak je rovnaký. Ja mám ale radšej skrutkovač a nôž.

 

Nakrúcali ste nielen v ateliéri, ale aj v exteriéroch. Aká je práca s bábkami v exteriéroch?

Napínavá. Vytvárali sme si také malebné zákutia, ktoré sú ale veľmi zraniteľné. Dážď, vietor, divoká zver cez noc.

 

Sú bábky vytvorené pre účel nakrúcania rozprávky Malý Pán niečím špecifické?

Ďakujem za otázku. Áno, áno, áno. Sú veľmi špecifické. Sú od Františka Antonína Skálu. Sú nádherné pre svoje detaily. Franta necháva prehovoriť tie materiály, z ktorých sú bábky a dekorácie vyrobené. Všetko je pravé a naozaj dokonale remeselne opracované. Sú to filigránske krásne predmety. To je jedna z najsilnejších zbraní tohto filmu.

 

Čím vás osobne zaujal príbeh Malého Pána?

Myslím, že je mi blízka tá téma. Som rád sám, ale užívam si chvíľky s priateľmi. Vyrastal som v takej veľkej záhrade. Divoké, tajomné. Väčšinou som sa tam hral sám, neskôr, samozrejme, s kamarátmi. Tak mám asi podvedome rád príbehy o samote, vzácnosti priateľstva a o tajomstve. A toto je v tej knihe.

Zároveň je to príbeh na pôdoryse klasickej iniciačnej cesty. Hlavná postava počas cesty niekam a pre niečo akoby vnútorne dospeje. Zmúdrie. Takže je tam aj ten hlúpy Janko.

 

 

V slovenskej verzii bude rozprávka dabovaná slovenskými hercami. Podľa čoho ste týchto hercov vyberali?

O tom som sa radil s partnermi zo Slovenska, ktorí majú lepší prehľad. Vyberali sme z ľudí, ktorí majú skúsenosti s dabovaním animovaných filmov. To sa určite hodí aj do Malého Pána. No a z farby hlasu spoznáte, ku ktorej postave sa hodí. To je už o nepomenovateľných veciach.

 

Radek Beran:

 

 

 

 

 

 

Počas štúdií sa producentsky a herecky podieľal na projekte Le Systeme Du Monde. V druhej polovici 90. rokov spolupracoval na projekte Gumáci realizovanom na TV Nova. Má množstvo skúseností s filmovými projektmi. Ako herec, producent či asistent réžie spolupracoval napríklad na filmoch Pinocchio, Caleidoscop, Uspávač či Hodina staroroční.

Divadelná réžia:

Jankovi noví dědečci, Potopa, Mazurka smrti, Urbild, Dante, Rocky IX, Tibet – tajemství červené krabičky, Baryk – Dog on the Road, LYNCH, Psycho Reloaded, Barbarella Reloaded, Moucha Reloaded, Čelisti Reloaded

Spolupráca na filmoch:

Pinocchio, USA, 1995, bábkoherec ; The Strings, Dánsko 2004, bábkoherec; Chcípáci, ČR 2006, námet, scenár, réžia (cena za najlepší zahraničný film, Animania, Rumunsko, 2007); Kuky se vrací, ČR, 2009, réžia Jan Svěrák, bábkoherec; Zelený křeček, ČR, 2009, réžia Bedřich Glaser, spolupráca na scenári seriálu, bábkoherec; Příběhy bezpráví, ČR, 2013, spolupráca na scenári, kamera, réžia (pre spoločnosť Človek v tiesni)