Charakteristika regiónu
Jizerské hory (nazývané aj skrátene Jizerky) sú najsevernejším českým horstvom a chránenou krajinnou oblasťou, ktorá plynule prechádza do Krkonôš. Sú pomenované podľa rieky Jizery, ktorá lemuje ich južnú a východnú hranicu.
Hory sú charakteristické rozsiahlymi lesmi (historicky poznačenými imisiami, dnes krásne obnovenými), rašeliniskami s jedinečnou flórou a typickými skalnými vyhliadkami.
Medzi najznámejšie patrí najvyšší český vrch Jizera (1 122 m n. m.), ďalej romantické skalné útvary ako Frýdlantské cimbuří, Paličník (s úchvatným výhľadom z kovového/kamenného schodiska) či Ořešník.
Jizerky sú právom považované za „krajinu rozhľadní“. Stojia tu ikonické stavby ako Štěpánka (kráľovná jizerských rozhľadní), Královka, Slovanka či Bramberk.
V lete raj pre peších turistov a cykloturistov (prepojené kvalitnými lesnými asfaltkami – tzv. magistrálami), v zime sú preslávené upravenými trasami pre bežkárov (koná sa tu slávna Jizerská padesátka).
Prírodná zaujímavosť: Studený průchod
Hoci sa v niektorých kontextoch spomína v širšom regióne severných Čiech, Studený průchod sa nachádza na okraji Příhrazských skal (v oblasti Českého rája, južne od Jizerských hôr a neďaleko Mladej Boleslavi/Mnichova Hradiště).
Je to fascinujúca, asi 125 metrov dlhá a úzka skalná puklina/soutěska, ktorou prechádza turistický chodník. Steny z pieskovca sa tu miestami tyčia do výšky až 15 metrov.
Puklina vznikla pohybom podložia pod pôvodne kompaktným skalným masívom. Časť skaly sa odlomila a mierne posunula, čím vytvorila hlbokú medzeru.
Názov nie je náhodný. Vďaka hĺbke priesmyku, minimálnemu prístupu slnečného svitu a zadržiavaniu vody sa tu drží výrazná teplotná inverzia. V horúcich letných dňoch tu môže byť teplota až o 20 °C nižšia než v okolí.
Vďaka chladu a vysokej vlhkosti sa tu darí horským machom a lišajníkom (napr. vzácnemu pečeňovku rohožcu trojlaločnému), ktoré by ste v tejto relatívne nízkej nadmorskej výške (cca 375 m n. m.) nečakali
Počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866 slúžila plošina nad priesmykom ako delostrelecká pozícia. Chodník vedie kúsok od zrúcanín hradu Drábské světničky.
Osada Jizerka: Srdce a legenda Jizerských hôr
Jizerka je malebná a rázovitá horská osada, rozprestierajúca sa na tichej náhornej plošine v hlbokom vnútrozemí Jizerských hôr. Patrí pod obec Kořenov a je najvšsie položenou osadou (cca 862 m n. m.) v Českej republike.
-
História a architektúra: Osada vznikla v 17. storočí ako obydlie pre lovcov vtákov (čihařov), drevaľov a neskôr sklárov. Dnes je vyhlásená za dedinskú pamätnú rezerváciu. Celá osada je posiata pôvodnými historickými celodrevenými horskými chalupami s podstávkami a typickou architektúrou, ktoré citlivo zapadajú do drsnej prírody.
-
Dominanta – Bukovec: Nad Jizerkou sa vypína Bukovec (1 005 m n. m.), ktorý je jednou z najvyšších čadičových vyvrelín v strednej Európe. Vrchol je chránenou prírodnou rezerváciou a ponúka výhľady na celé okolie.
-
Sklárska minulosť: V minulosti tu stávala preslávená skláreň Giefingovcov (založená v roku 1829), kde sa vyrábal luxusný sklenený tovar a bižutéria. Dnes sídli v pôvodnej budove sklárskeho múzea Pamätník Jizerky, kde sa dozviete všetko o drsnom živote horalov a sklárstve.
-
Rašeliniská: Okolie osady obklopujú unikátne rašeliniská Jizery a Čihadla (chránené I. zóny CHKO) s chránenou faunou a flórou, ponad ktoré vedú náučné chodníky s vyhliadkovými vežičkami (napr. na rašelinisku Čihadlo).
-
Atmosféra: Jizerka je preslávená svojím absolútnym pokojom (do veľkej časti osady je vjazd automobilov obmedzený), čistým vzduchom a ideálnou polohou ako východisko na túry (napr. na Pytlácke kameny či k rieke Jizere). Nájdete tu aj skvelé reštaurácie a horské chaty s tradíciou, napríklad – v horskom hotely Jizerka
Muzeum, respektíve expozícia Čtyřlístku bolo v Doksech slávnostne otvorené 11. decembra 2011. Pôvodne sídlilo v podkrovných priestoroch mestského kultúrneho strediska a knižnice. Myšlienka vytvoriť muzeum práve tu vznikla preto, že mesto Doksy a okolie Máchovho jezera sú priamou reálnou predlohou pre komiksové Třeskoprsky, jazero Blaťák a hrad Bezzub.
Pôvod a história Čtyřlístku.
Myšlienka na vznik komiksu sa zrodila v hlave vtedajšieho 24-ročného grafika Jaroslava Němečka a jeho manželky Lucie Němečkovej. Počas svadobnej cesty v Taliansku v roku 1968 videl v obchodoch komiksové časopisy a povedal si: „Čakaj, veď to vieme robiť tiež.“
Prvé vydanie (15. mája 1969): Vyšlo historicky prvé číslo s názvom Vynález prof. Myšpulína. Náklad 30 000 kusov sa vypredal behom troch týždňov a hoci sa s pokračovaním pôvodne nepočítalo, obrovský dopyt čitateľov odštartoval dlhoročnú sériu.
Výtvarnú podobu a ikonickú kresbu mal na svedomí Jaroslav Němeček (ktorý postavičky navrhol s tromi prstami a palcom s ohľadom na prípadný animovaný film).
O scenáre sa od 7. čísla začala starať spisovateľka Ljuba Štíplová, ktorá dala príbehom ich nesmrteľný dynamický ráz a humor. Neskôr sa pridali aj ďalší autori.
V 80. rokoch dosahoval náklad časopisu až 220 000 výtiskov a stále bol „podpultovým“ tovarom. Čtyřlístek prežil zmenu režimu, vydáva sa dodnes (v súkromnom vydavateľstve rodiny Němečkových) a jeho hrdinovia sa presadili aj v celovečerných filmoch, večerníčkoch či na poštových známkach.
