Dve tretiny Európanov sú presvedčené, že hotové peniaze sú špinavé, ale ťažko sa tohto zlozvyku vzdávajú a len jedna pätina z nich si po použití hotovosti umyje ruky
Z výskumu[1], ktorého výsledky dnes zverejnila spoločnosť MasterCard®, jednotky v inteligentných, pohodlných a bezpečných platbách, vyplynulo, že navzdory presvedčeniu, že hotovosť, bankovky alebo mince sú nehygienické a špinavé, si ruky po použití hotovosti umyje len každý piaty. Štúdia zahŕňajúca viac ako 9 000 spotrebiteľov z 12 krajín naprieč Európou ukázala, že Európania sa nedokážu zbaviť zlozvyku platiť špinavými peniazmi, aj keď ich považujú za menej hygienické ako držadlá v prostriedkoch verejnej dopravy alebo verejne ponúkané potraviny ako napr. oriešky v baroch.
Tri štvrtiny všetkých Európanov, ktorí sa zúčastnili štúdie, súhlasia s tým, že by si pri používaní peňazí mali dávať pozor, pretože sa na nich môžu vyskytovať choroboplodné zárodky. Závery výskumu však hovoria, že ruky si skôr umývame po iných činnostiach, akými sú napr. dotyk so zvieratami (46 %) alebo cestovanie verejnou dopravou (36 %).
Prvotný výskum uskutočnený v rámci spolupráce spoločnosti MasterCard s Oxfordskou univerzitou v roku 2013[2] zistil, že priemerná európska bankovka obsahuje až 26 000 potenciálne zdraviu škodlivých baktérií. V novom prieskume v roku 2014 síce respondenti uznávajú potenciálne zdravotné riziká, ktoré so sebou používanie hotovosti nesie, avšak v celej Európe majú od slov ešte veľmi ďaleko k činom – peniaze síce považujú za špinavé, ale v podstate s tým nič nerobia. Tento rozpor medzi presvedčením, že peniaze sú nečisté, a pravdepodobnosťou, že si ľudia po kontakte s peniazmi umyjú ruky, je najväčší v Maďarsku a vo Francúzsku.
Psychologička Donna Dawson k nechuti zbaviť sa zvyku platiť hotovosťou poznamenáva: „Peniaze vo forme hmatateľných bankoviek a mincí sú tým najočividnejším znakom našej ekonomickej sily a osobného úspechu, a preto si ľudia neradi vytvárajú a uchovávajú negatívne predstavy spojené s peniazmi. Dôvodom onoho často veľkého rozporu, ktorý výskum odhalil medzi našimi slovami a činmi, môže byť chýbajúce „prepojenie“: síce si uvedomujeme, že na peniazoch sa usádzajú choroboplodné zárodky, ale choroby si s peniazmi nespájame.
Je to podobné, ako s obavami zo zárodkov vo vzduchu, ktorý dýchame – nevidíme ich, a tak nad nimi nemáme žiadnu moc. Myšlienka, že môžeme riadiť svoj život, je pre človeka veľmi silným motivačným faktorom. Pocit kontroly je však často iluzórny – toho, čo nemáme vo svojej moci, je veľa, napríklad práve baktérie, ktoré nevidíme. Až 40 % respondentov uznáva, že neovplyvnia to, kto s ich peniazmi manipuloval pred nimi, a preto sa mnohí z nás snažia nemyslieť na veci, nad ktorými nemáme kontrolu: 38 % respondentov uvádza, že na to nikdy nemyslí. To, že peniaze sú špinavé, nás síce chvíľku trápi, ale táto obava na ‚rebríčku hrozieb‘ rýchlo klesne na oveľa nižšiu priečku,“ dodáva Donna Dawson.
Prieskum spoločnosti MasterCard ďalej zistil, že takmer štyria z desiatich (37 %) Európanov tvrdia, že by boli ochotní urobiť vo svojom živote aspoň jednu malú zmenu smerom k väčšej čistotnosti, a väčšina z nich uvádza, že kvôli lepšej hygiene by dali prednosť karte alebo bezkontaktnej platbe pred hotovosťou.
Dr. Jim O’Mahony, docent prírodných vied na Cork Institute of Technology v Írsku, prehlásil: „O súvislosti peňazí s hygienou sa vie už dlho. Dokonca existujú historické záznamy o tom, že vidiečania verili, že peniaze nejako môžu za morové epidémie v Anglicku, a dávali mince do korýt naplnených octom, aby sa očistili[3]. V posledných rokoch sa uskutočnil rad vedeckých štúdií, ktoré obzlášť preukázali, že na bankovkách a minciach sa vyskytujú baktérie a ďalšie mikróby. Ľudia síce väčšinou uznávajú, že manipulácia s hotovými peniazmi prináša riziko, avšak v praxi potom základné hygienické návyky skôr nedodržiavajú.
Ako ukázali predošlé štúdie, európska bankovka obsahuje v priemere 26 000 bakteriálnych kolónií. To je potrebné mať na pamäti a viac myslieť na to, že používanie hotových peňazí možno považovať za potenciálne rizikovú záležitosť – rovnako ako ďalšie ošemetné činnosti, ako napríklad chytanie kľučiek záchodových dverí, dotýkanie sa verejne ponúkaných potravín či držadiel na eskalátoroch. Neexistujú síce žiadne záväzné medzinárodné pokyny na používanie hotovosti a manipuláciu s ňou napríklad v priebehu sezónnych výskytov chrípky alebo žalúdočných viróz, bolo by však vhodné viac sa zamerať na hygienu a hlavne v týchto obdobiach prejsť skôr na bezhotovostné transakcie.“
Chris Kangas, riaditeľ divízie bezkontaktných platieb spoločnosti MasterCard Europe, dodal: „Tým najzrejmejším záverom tohtoročnej štúdie je, že navzdory vedomiu nevýhod hotovosti z hľadiska hygieny, majú Európania problém zbaviť sa zlozvyku, ktorý spočíva v jej používání. Bezkontaktné platobné metódy sú nielen moderným spôsobom platieb, ale prispievajú tiež k eliminácii niektorých baktérií a choroboplodných zárodkov, ktoré sa podľa našich poznatkov prenášajú pri manipulácii a platení bankovkami alebo mincami.“
[1] Prieskum uskutočnený agentúrou Toluna pre spoločnosť MasterCard, marec – apríl 2014
[2] Vedecký výskum uskutočnený Oxfordskou univerzitou pre spoločnosť MasterCard, marec 2013
[3] Gabriel EM, Coffey A, O’Mahony JM. Investigation into the prevalence, persistence and antibiotic resistance profiles of staphylococci isolated from euro currency. (Výskum ohľadne rozšírenia a perzistencie stafylokokov izolovaných z bankoviek a mincí euro a ich rezistencia voči antibiotikám.) Journal of Applied Microbiology, august 2013;115(2):565-71
