Na Východnej Jave v Indonézii sa nachádza sopka Kawah Ijen, ktorá je turistickou atrakciou a zároveň pracoviskom približne dvoch stoviek robotníkov. V kráteri sopky sa nachádza najvyššie položené sírne jazero sveta. To však nie je jedinou zaujímavosťou, ktorá láka turistov na sopečný trek. V noci tu do tmy šľahajú čudesné modré plamene. Ide o výpary síry, ktoré na vzduchu horia modrým plameňom. Tie horia pri teplote cca 600 stupňov, pričom kusy, čo stvrdnú a padnú na zem, naďalej žiaria. To vytvára unikátne divadlo ako z inej planéty.
Modrá žiara však nie je to jediné, čo charakterizuje sopku Kawah Ijen. Protipólom prírodného divadla je ťažká práca, ktorú tu dennodenne vykonávajú nosiči síry. Mladí aj starí dennodenne lopotia v bani a vynášajú na pleciach ťažký náklad, ktorý znášajú po klzkých chodníkoch v zime a vetre. Fyzická drina však nie je jedinou nevýhodou práce v bani. Oveľa nebezpečnejšie sú smrteľné výpary síry. Robotníci pracujú v otrasných podmienkach za žalostnú mzdu 5 centov za kilogram znesenej síry. Denne sa im podarí vyťažiť až 14 ton. Okrem toho sa snažia privyrobiť si predajom malých suvenírov, ktoré núkajú okoloidúcim turistom. Napriek ťažkému životu majú nosiči na sopke Kawa Ijen úsmev na perách, dobrú náladu a radosť im spraví aj prestávka na cigaretu.
Zdroj: boredpanda.com
