Túžba spoznávať nové, nepoznané veci a miesta je zakorenená asi v každom z nás. Ak sú vašim poznávacím znamením túlavé topánky, vitajte v klube. Asi ani vy doma dlho neobsedíte bez toho, aby vás známe nutkanie nehnalo opäť za hranice všedných dní. Kam sa vybrať v mesiaci lásky? Asi vás neohúrime ultraoriginálnym tipom, no aj tak sľubujeme, že neoľutujte.
Máj, lásky čas, je totiž ako stvorený na návštevu benátskej lagúny. Romantické kanály, ktoré pretkávajú uličky domov, gondolieri, ktorí majú dennodenne pred očami desiatky zamilovaných párov, to je klasická predstava Benátok z filmov, obrázkov či vlastných spomienok. Skupinka približne stovky ostrovčekov však ukrýva aj iný klenot, ktorý často dostáva prívlastky ako oáza pokoja či najfarebnejší ostrov sveta. Reč je o ostrove Burano. Neveľmi pôvabný názov, no o to širšia ponuka zážitkov.
Ostrov sa nachádza asi sedem kilometrov od Benátok a dostanete sa sem len z „Buranovho brata“, ostrova Murano, ktorý ešte spomenieme. Doprava medzi ostrovmi funguje prostredníctvom vaporetta, vodného taxíku. Ostrov Burano v podstate tvorí sústava menších ostrovčekov oddelených niekoľko metrov širokými kanálmi, ktoré sú nahusto zastavané malými domčekmi.
A už sa blížime k podstate, prečo je ostrov medzi svojimi druhmi taký výnimočný. Všetky domy sú totiž natreté inou farbou a rozhodne nejde o nenápadné a tlmené farby. V štýle talianskej extravagancie svieti každý dom iným odtieňom, a tak ulice pôsobia ako peračník plný rôznofarebných farbičiek. Táto neobyčajná pestrosť vznikla vraj preto, aby rybári trafili po návrate z lovu pohodlne domov. Ktovie, koľko pančovaného rumu zvykli vypiť na lodiach, lebo u nás trafí chlap domov, aj keď sú vchody v panelákoch jeden ako druhý. Ďalším vysvetlením je, že výraznou farbou si majitelia domov oddeľovali svoj majetok. Domy sú totiž také uzučké, že človek niekedy pochybuje, či sa dnu zmestí širší gauč. Nech je teda dôvod pestrých fasád akýkoľvek, vďaka nim má teraz ostrov výnimočnú atmosféru a je veľkým lákadlom pre turistov. Apropo, tých je tu omnoho menej ako v neďalekých Benátkach, čo si pochvaľujú najmä cestovatelia, ktorí netúžia na dovolenke vystávať v dlhých radoch a vyhýbať sa bleskom fotoaparátov.
Farebný ostrov však nie je vo svete známy len pestrými ulicami. V tejto oblasti boli okrem rybolovu v minulosti veľmi rozšírené aj rôzne remeslá. A jednotlivé špecializácie si jednotlivé ostrovčeky spravodlivo podelili. Kým Murano je známy nádhernými sklenárskymi výrobkami,
Burano sa hrdí najkrajšími a najjemnejšími čipkami. Ako všade vo svete, aj tu už remeslo pomaly vymiera a kým v minulosti bolo čipkárstvo výsadou mladých chudobných krásavíc, dnes čipky vznikajú v rukách babičiek, ktoré si svoje schopnosti cenia a nepripúšťajú, že by ich tradícia mala upadnúť do zabudnutia. A to až tak, že keď zbadáte cenovku na dečke, ktorá vznikla rukami starej ostrovanky, pretočia sa vám panenky. Šikovné babičky však vedia, za čo si pýtajú horibilné sumy. Ich výrobky označujú aj ako punto in aria, čiže očká vo vetre.
A keďže vás lákame na naozaj výnimočné miesta,prezradíme vám ešte jeden unikát, ktorý ostrov ponúka. Hoci… nie je unikát ako unikát. Stavarina ide Talianom asi horšie ako iné remeslá, lebo okrem Pisy má aj Burano vežu, ktorá nezviera so zemou deväťdesiatstupňový uhol. Ide o zvonicu kostola San Marino, ktorý sa nachádza v centre ostrova na námestí Grande di Burano. Kostol bol postavený na základoch z ôsmeho storočia a je obklopený kaviarňami, obchodíkmi so suvenírmi a fontánami.
Čo sa týka obyvateľstva, ostrov má takmer tritisíc obyvateľov a niekedy sa zdá, že aj rovnaký počet mačiek, pretože miestni si tieto štvornohé krásavice chovajú ako v bavlnke.
Mickám určite robia radosť aj rybie trhy, ktoré sa pravidelne konajú na centrálnom námestí pri kostole San Marino. Mimochodom, Burano nemá takmer žiadne zelené plochy, celý ostrov je pokrytý spomínanými domčekmi a domácim vôbec nevadí, že si každé dva roky musia svoj domček pretrieť, aby pekne svietil a odtieň im musí schváliť vláda. Okrem domácich stretnete na ostrove určite aj romantické duše a zamilované páriky. Atmosféru si však pochvaľujú aj intelektuáli, umelci, básnici a filozofi. Takže sa nečudujte, ak vás pri pobyte na tomto neobyčajnom mieste kopne múza a pohne sa básnické črevo. Je to úplne normálne.
Autor: Mgr. Petra Hašová
