Minulosť týkajúca sa Slovenska je prekvapivá oveľa viac, než by bežný Slovák čakal. Hoci ložiská zlata sú na slovenskom území rozptýlené na hneď niekoľkých miestach prevažne hornatého regiónu, ryžovať zlato sa u nás dalo jedine v Dunaji.
Presne v tom istom Dunaji, ktorý preteká pod Bratislavským hradom, známymi mostmi, mnoho Bratislavčanov ponad neho prechádza cez mosty, pozerá naň, no nikdy sa v ňom ani len nevykúpalo, či nenačrelo čo i len rukou do jeho vôd. Samozrejme, nejde o rieku ideálnu na kúpanie, no na ryžovanie zlata určite.
Históriu spojenú so získavaním drahého kovu pritom nemôžeme datovať do dávnej minulosti. Ešte pred pár desaťročiami sa tomuto remeslu len ako koníčku venovali v blízkosti Šamorína.
Legendy zlato spomínajú
Ľudové rozprávky z Podunajska spomínali zlato ako malé zrnká, ktoré vypadávali vílam zo Žitného ostrova zo závojov počas ich tancov. Aspoň tak si vysvetľovali jeho prítomnosť na brehoch Dunaja a následne aj pri ryžovaní. Pre prítomnosť zlata tu mali vysvetlenie aj iné legendy. Pravda je však oveľa jednoduchšia a zaujímavejšia.
Slovenské aj maďarské zlaté lokality
Obec Zlatná na Ostrove je príkladom obce, ktoré sa živili aj ryžovaním zlata. Jej názov aj v maďarčine potvrdzuje pomenovanie obce vďaka rozvinutiu činnosti získavania tejto suroviny. Mohli za to hlavne meandre, ktoré umožnili vytvorenie riečnych zákrut a teda naplavenín.
Pochádzal z nej aj posledný majster, pre ktorého šlo o skutočnú obživu. Zdroje ho uvádzajú ako muža menom Imre Zemlovics.
Slobodná činnosť jednotlivcov, alebo celých rodín aj v tejto obci umožňovala obživu za cenu poriadnej driny. Zlato schopné uživiť sa získavalo ťažko, vo veľmi malých zrnkách, často dokonca len ako prach do textílie, ktorá sa vyprala a usadeniny ťažkých kovov sa následne amalgovaním ďalej filtrovali.
Nie všetky lokality na brehu Dunaja poskytovali tie pravé nálezy.
Najideálnejšie boli ostrovy a miesta s pozvoľným brehom. Ešte pár desaťročí dozadu sa v blízkosti Šamorína nachádzali jednotlivci, ktorí získavali zlato z náplavového piesku. Aj pri pohľade na iné oblasti pri Dunaji a pri historickom prieskume nemožno hovoriť, že by sa tejto činnosti venovali ako jedinej.
Zrejme šlo o doplnkovú činnosť. Takto získavané zlato bolo slobodnejšie, ako to ťažené v baniach. Neskôr sa zaviedli formy zdaňovania a odvádzania gramov zlata, dokonca aj za pevné nákupné ceny. Časť zo zlata si však aj tak našla cestu k iným výkupcom. Z historického hľadiska o prítomnosti zlata museli vedieť už keltskí Bojovia a Kotíni. Za Rímskych čias sa ako zdroje riečneho zlata najviac presadili maďarské oblasti. Výborné lokality boli skôr doménou rodinného tajomstva.
Jednoduché niekoľko fázové ryžovacie drevené stoly a vodné čerpadlo, boli taktiež vecou domácej výroby a vlastnej údržby.
V Maďarsku ryžovanie zlata z Dunaja má celkom iný rozmer. Ešte v minulom storočí znamenalo ryžovanie v maďarskej dedinke Ásvány najvýraznejší spôsob obživy miestnych. Miestna zlatá história tu pritom prekvitala viac ako 500 rokov. V blízkosti Gyoru je ešte niekoľko miest, kde sa venovali ryžovaniu zlata z Dunaja.
Zlato z Álp
Dunaj naozaj obsahuje veľmi malé množstvo rozptýleného zlata, ktoré sa do nášho veľtoku dostáva z Álp. Po celej dĺžke toku Dunaja od Álp sa vo vode mieša zlato so štrkom. Tá časť, už často vybrúsená od vody a okolitého materiálu, ktorá sa v minulosti dostala do náplavového piesku na brehoch rieky inšpirovala prvých nálezcov k začatiu ryžovania, nespôsobila veľkú zlatú horúčku, ako v USA.
Tak teda sledujte brehy pozorne
Nuž ak sa budete prechádzať po brehu Dunaja po náplavovom štrku, nezabudnite sa dobre pozerať. Práve tak sa podarilo nájsť miestne ložiská v minulosti, že ľudia sledovali svet okolo seba. Zlato sa pritom po zrušení ťažby môže aj vďaka pôsobeniu Vodného diela Gabčíkovo zdržiavať a objavovať v ešte väčšej koncentrácií, než pred napríklad stovkou rokov.
Informácia bola prevzatá z: zaujimavosti.net
Zdroj: https://bit.ly/2PUdsG9
Zdroj foto: depositphotos
