Princíp prípravy je po stáročia rovnaký, ale postupne sa významne zdokonaľovali jednotlivé technologické kroky a zariadenia. Primitívnu prípravu piva postupne nahradila remeselná výroba a v polovici 19. storočia priemyselná výroba.
Kolíska výroby piva sa považuje Mezopotámia, oblasť tzv. Úrodného polmesiaca, ktorá sa nachádza medzi riekami Eufrat a Tigrisom. Už v 7. tisícročí pred n. L. tu pestovali obilie Sumeri, Akkadové, Babylončania a Asýrčania. Predpokladá sa, že pivo bolo objavené náhodne, vďaka vtedajšiemu skladovaniu obilia v hlinených nádobách. Do niektorých nádob pravdepodobne natiekla voda a došlo ku kvaseniu, ktorého výsledkom bola voda s príjemnou omamnou chuťou. Následne sa začali z obilia pripravovať fermentované nápoje cielene, čo bol akýsi druh piva Sumerov nazývaný kaš a Babylončanmi – šikarum. Varenie piva bolo do rozvoja technických metód jeho prípravy, väčšinou doménou žien.
Sumerské pivo kaš, bolo na rozdiel od súčasného piva pripravované bez chmeľu, ktorý v tom čase ešte nebol známy. Kaš vznikal z jačmenného chleba a sladu, ktoré boli spoločne umiestnené do veľkého džbánu v ktorom dochádzalo ku kvaseniu. Bez prítomnosti chmelu, kaš nezískaval horkú chuť a pre jej získanie sa muselo využívať iného postupu. Väčšinou sa využívalo praženie chleba v horúcom popole, či pridávaním zelenej horčice, či sezamových semienok.
Po objavení kvasenia sladu, začalo vznikať veľa druhov piva ktoré sa líšili od seba farbou a chuťou. Okolo roku 3. tisícročia pred.n.l. bolo pitie piva rozšíreným zvykom. Vtedajšie pivo nepodstupovalo proces filtrácie, čo malo za následok prítomnosť veľkého množstva mechanických častíc a ým pádom pivo nebolo číre. Z tohto dôvodu sa pre pitie využívalo obilné steblo, ktoré fungovalo ako slamka. O tisíc rokov neskôr v Chammurapiho zákonníku z 2. tisícročia pred.n.l. pochádzajú aj prvé zmienky o verejných prevádzkach, kde bolo možné pivo kúpiť. Zákonník upravoval tresty pre nepoctivých výčapúníkov,. V pripade že podvádzali, boli hodení do vody
Ďalšie záznamy o príprave piva pochádzajú zo starovekého Egypta, ktorý je občas považovaný za pôvodnú krajinu objavu piva. Staroegypťania používali pre kvasenie nádobu používanú pri výrobe slovo namset, ktoré pravdepodobne pochádza z akkadského slova namzítu. Egypťania používali na výrobu piva jačmeň, z ktorého vyrábali slad a rôzne typy pšenice, ako náhradu za chmeľ. Absencia chmelu potom mal za následok, že pivo malo sladkastú chuť. V čase antiky sa pivo nachádzalo na okraji záujmu, pretože konzumácii jasne dominovalo víno v oblasti Stredomoria a medovina v oblastí Európy, obývanej Keltmi.
Oproti tomu germánske kmene aj naďalej preferovali výrobu a konzumáciu piva. Medzi ďalšie oblasti, kde bola konzumácia piva hojne rozšírená, patrila oblasť pod nadvládou Vikingov v časti severnej Európy. Pivo sa tu ale konzumovalo teplé a súčasne tu došlo k objaveniu metódy, ktorá umožňovala výrobu silnejšieho piva. Jednalo sa o metódu tzv. vymrazovania piva, počas ktorého pivo zamrzlo a vzhľadom k rozdielne teplote topenia vody a alkoholu došlo k nárastu obsahu alkoholu v pive. Predpokladá sa, že sa obsahom alkoholu sa blížilo k dnešným ležiakom.
Značnú obľubu dosiahlo pivo v 19. storočí, kedy hlavnému konkurentovi v podobe vína hrozilo zničenie hmyzím škodcom z rodu phylloxera. V roku 1876 vydáva Louis Pasteur dielo Štúdia o pive, v ktorej podrobne opisuje novodobú technológiu pre výrobu piva založené na filtráciu a pasterizácii piva. Súčasne počas 19. storočia narastali poznatky o príprave, kvasení a filtrácii piva. Súčasne v roku 1876 je založený prvý pivovar určený k masovej produkcii piva. Stal sa ním americký pivovar Budweiser.
V druhej polovici 20. storočia došlo k zmene trendov vyrábať väčšinu piva v masových pivovaroch a začali sa zakladať malé pivovary, ktoré sa v prvej fáze objavili prevažne na území Británie.
Zdroj: https://www.pivovarskydvur.cz/
Viacej informácií nájdete tu: https://bit.ly/37GrpQe
Foto: archív, depositphotos
