Ako to vtedy vyzeralo?
Kuchyňa, teda miestnosť kde sa varí a tak ako ju poznáme teraz, vznikla až v 16. stor. Spoločne s príchodom kachľových pecí, ide o tzv. Čiernu kuchyňu. V tej dobe sa len opekalo na ohni alebo veľkých panvách, tiež sa varilo vo vode. Dnes obľúbené vyprážanie v tej dobe ešte nepoznali. V bohatých rodinách sa pri stavbe hradov vo veľkej miere dbalo na prcíznu stavbu sídla. Stavba kuchyne na mieru toho ktorého šlachticovho sídla, neboli výnimkou.
Jedlo sa len 2 x denne – prvé jedlo medzi 10 h a 11 h a druhé jedlo o 18 hodine. Jedlo nevyzeralo tak, ako ho poznáme dnes, teda napr. mäso alebo omáčka s prílohou. Prílohy vôbec ešte nepoznali a nejedli.
Mäso sa jedlo samotné alebo s ovocnou omáčkou, tej sa hovorilo jícha.
Ako a z čoho sa jedlo?
Riad bol z kameniny, skla alebo z kovu, napr aj z cínu, ktorý ale uvoľňoval nebezpečné látky do jedla, ako sa až neskôr zistilo. Obrus slúžil nielen k prestieranie stolu, ale mal aj čistiacu funkciu. Stolovníci si do cípov utierali špinavé ruky. Jedlo sa rukami alebo lyžicou, prípadne si pomáhali nožom, ten ale skôr slúžil na porcovanie a prípravu jedla. Vidličky prišli až neskôr a spočiatku sa považovali za „nástroj diabla“. Prvýkrát sa v Európe začali vyskytovať v 14. storočí, v 15 – 16. stor. si nachádzali cestu k nám a zabývali sa tu až okolo 17.storočia.
Čo sa vtedy jedlo?
Veľmi obľúbené boli kaše. Robili sa zo všetkého, častokrát aj z mäsa. Prostý ľud jedol len obyčajné kaše, väčšinou z pšenice, raže a podobne. Kaše boli obľúbené hlavne sladké (aj masové boli sladké). Nesladili sa ale cukrom, ten svoj boom zaznamenal až na prelome stredoveku a renesancie. Sladilo sa hlavne medom, ale aj ovocím.
Panstvo jedlo tiež veľa mäsa, hlavne šľachta. Najviac to bola zverina, ryby, ale aj hydina (kura, páv), hovädzie a bravčové. Vtedy bolo bežné jesť napr. líšky alebo veveričky. Z rýb sa mäso jedlo väčšinou zvlášť. Kvôli veľkej konzumácii mäsa mali vtedy bohatí páni tiež veľmi často dnu. Preto sa tejto chorobe hovorí choroba kráľov. Trpel ňou aj Karol IV.
Ako sa líšilo stravovanie na vidieku a u šľachty?
Vidiečania mali stravu veľmi chudobnú. Veľa jedli to, čo vypestovali, nazbierali a z tých lacnejších surovín, teda ovocie, mliečne výrobky, hrach, chlieb, obilniny, polievky, kaše. Pili čaj z byliniek, vodu alebo pivo.
Panstvo jedlo i ovocie exotické, ktoré si nechávali dovážať, ako napríklad figy, datle alebo citróny. Tí najbohatší si nechávali voziť aj trstinový cukor, ktorý v tom čase začali objavovať. Vtedy ale ešte s ním nijako výrazne nesladili, ale považovali ho za liek. Vo veľkej miere jedli mäso a pili víno. Kaše sa tiež jedli vo veľkom, ale viacmenej len sladké a z drahších surovín, najdrahšie surovina vtedy boli pšeno.
Veľmi obľúbené bolo tiež korenia.
S tým sa nakladalo pri varení veľmi veľkoryso – lebo platilo, že čím viac korenia, tým honosnejšie jedlo a bohatší hostiteľ. Korenie sa totiž dovážalo a bolo veľmi drahé.
Čo bolo vtedy inak a čo sa zachovalo?
Tak napríklad knedlík nebol taky, čo poznáme dnes. Knedľa sa predtým robila z nasekaného mäsa. Všeobecne sa mäso jemno sekalo (to čo je dnes mleté), čo ale zabralo veľa hodín času a pokrmy z mletého mäsa tak patrili k tým najluxusnejším.
Šiška v stredoveku tiež vyzerala úplne inak. Bol to opäť pokrm z mäsa, dnes by sa to dalo prirovnať k paštéte, ktorá je pečená vo formičke.
Mandľové mlieko sa robilo v stredoveku úplne rovnako ako dnes. Rozdiel je len v tom, že dnes si pomôžeme elektrikou, ale vtedy mandle ručne drvili, než je zaliali vodou a následne precedili.
Zaujímavosti
Prvá dochovaná kuchárka, čiže prvý ucelený súbor receptov rozdelený podľa kapitol, teda tak, ako poznáme kuchárky dnes, sa datuje v polovici 16 storočia. Napísal ju Bavor z Hustiřan, nesie názov „Kuchařství, to jest knižka o rozličných krmích, jako sa užitočne s chuťou chystať majú.“ Úplné prvenstvo medzi kuchárkami má ale Severin mladší a jeho súbor, kde je na 400 pokrmov.
Kuchárky neskôr písali len významní ľudia, často vedci. Tým bol aj onen Bavor, ktorý bol alchymista na dvore Rudolfa II.
V oblasti gastronómie sa každý venoval tomu „svojmu remeslu“, teda boli napr. koláčníci, šiškári, pernikári ..
Víno v stredoveku tieklo prúdom, hojne sa pilo a pridávalo sa aj do jedál. Opitosť bola dokonca považovaná za niečo úctyhodného. Prostý ľud naopak pil pivo, a nie v tak veľkej miere :).
Na šľachtických stoloch sa pri hostinách často objavoval „Šauesten“ – čo bolo tzv. jedlo na predstavenie. Jednalo sa o celé zviera, ktoré sa celé ozdobilo zlatou farbou alebo sa inak nafarbilo a zdobilo tak stôl.
