Hoci sa v slovenčine používa slovo „Eskimák“ na označenie obyvateľov severských území Kanady a Grónska, tento názov je pre túto kultúru dokonca až urážlivý. V preklade znamená „jedák surového mäsa“.
Správny výraz je „Inuiti“, v preklade ľudia, v jednotnom čísle „Inuk“, čiže človek. Majú presné a detailné výraz pre konkrétne veci, napríklad veľa slov pre rôzne druhy snehu, ale abstraktné názvy sa tvoria odpisom.
Inuiti sú mongolského pôvodu, preto majú žltkastú pleť, čierne rovné vlasy a šikmé oči. Často bývajú malého vzrastu, ale to nie je pravidlom.
Lovia tuleňov, mroža, ryby, vtáky, veľryby, soby, bobry a v núdzi, kedy je hladomor, jedia svoje vlastné psy. Ulovená zver sa využije do posledného zvyšku – primárne ako potrava, a potom sa z koží vyrába oblečenie, pokrývky a kajaky. Šľachy sa používajú namiesto nití, kosti a zuby sa využívajú pre amulety, korálky a podobne.
Veľkým problémom Eskimákov je neplodnosť, a tak keď je prvá manželka neplodná alebo potrebuje pomoc v domácnosti, muž si vezme ďalšiu ženu. Polygamia a mnohomužstvo teda nie je výnimkou, ale nie je príliš častá. Vyskytuje sa práve kvôli neplodnosti, ktorá je veľkým problémom Inuitov.
Domy boli dvoch typov – letné a zimné.
Medzi letné patria napríklad stany z kože a rýchlo postavená obydlia z dreva a rôznych nájdených materiálov. Zimné domy mali hrubé múry z kameňov a drnov. Boli jednoduchého pôdorysu – 6-8 metrov dlhá úzka chodba zapustená do terénu chrániaca obývanú časť od ostrého mrazu, a jedna veľká miestnosť, ktorá plnila rozmanité funkcie – spálňa, kuchyňa, jedáleň a spoločenská miestnosť. Miesto na pripravu jedla sa upravovali podľa veľkosti rodiny – doslova sú to kuchyne na mieru pre danu situáciu. Bolo obvyklé, že v jednom dome bývalo aj cez 30 ľudí, teda celá blízka rodina.
Pod malými oknami, ktoré predtým bývali vyplnené roztiahnutými tulením črevami (po príchode Európanov nahradené sklom), bola dlhá pričňa rozdelená po úsekoch. Každý úsek patril jednému členovy rodiny, napr. otcovi, matke a deťom.
Nepostrádateľnou súčasťou obydlia boli tukové lampy, ktoré slúžili nielen ako svetlo, ale aj ako sporáky a kachle. Pálil sa v nich predovšetkým tulení tuk.
Ďalší typ zimného domčeka je iglu. Napriek presvedčeniu mnohých ľudí však slúžilo len ako dočasné obydlie – napríklad pri cestách, kedy lovca uväznila snehová búrka a v blízkosti nebol žiadny domček, do ktorého by sa mohli uchýliť.
Zdroj: http://www.grafalls.8u.cz/
Viacej inforacií na: https://bit.ly/3rzrZYN
Foto: depositphotos
