Žili 220 kilometrov od najbližšej dediny, mrzli a hladovali tak, že jedli aj kožu z vlastných topánok, ale prežívali. Deň po dni, rok po roku. Ruská rodina Lykových sa v sibírskej divočine schovala pred terorom Stalinovej tajnej polície. A zostala v úkryte neuveriteľných 43 rokov!
Útek na Sibír
Karp Lykov a jeho rodina patrili k sekte Staroverci, ktorú prenasledoval každý ruský režim už dobrých 200 rokov. Car alebo Stalin, osoby, ktoré vyznávali starú formu ortodoxného kresťanstva, nemali v Rusku nikdy na ružiach ustlané. Brata Karpova zabili v roku 1936 komunistickí policajní agenti. Karp sám pracoval na poli. Keby bol doma, zabili by ho tiež. Preto s rodinou utiekol na Sibír. Tak ďaleko od ľudí, že sa ani nedozvedeli, že v rokoch 1941 až 1945 prebiehala v jeho krajine druhá svetová vojna.
Zjedli vlastné topánky
Mrazy a hlad rodinu veľmi poznamenali. Karpovova žena Akulina zomrela v roku 1961, ale synovia Savin a Dmitrij, a dcéry Natalia a Agafia, útrapy prežili. Zjedli aj kožené topánky, pretože primitívne hospodárstvo, ktoré si zariadili, ponúkalo len skromné živobytie. Ale nikto o nich nevedel. Úrady mali za to, že v oblasti žijú len vlci. Medzitým zomrel Stalin, prišiel a odišiel Chruščov, po ňom Brežnev. Komunistickí cári sa menili, ale Lykovovci s deťmi žili rovnako, ako keď do divočiny v roku 1936 prišli.
Objavili je geológovia
Až v roku 1979 objavila ich usadlosť helikoptéra a geológovia, ktorí hľadali v oblasti rudu, sa s rodinou snažili nadviazať spojenie. „Vyšliapané cestičky v lese, kmeň cez potok a nakoniec chatrč, ktorá bola obložená všetkým, čo sa v lese dalo nájsť,“ spomínala geologička Galina Pismenskaja. Rodina mala snáď stokrát zaplátané košele a nohavice, otca Karpa zdobil divoko rastúca brada. Chvíľku si cudzinca zvedavo prezeral. „No, keď už ste išli takú diaľkou, vitajte,“ povedal napokon tichým hlasom.
Späť v realite
Bolo to ako cestovať späť časom dobrých 500 rokov. Malé okno, polená na špinavej podlahe, detská postieľka z konárov stromov, úplná tma a dve vydesené dcéry. „To je za naše hriechy,“ kričali ženy, ako by videli samotného diabla. Nakoniec sa upokojili, ale jedlo od cudzincov odmietli. „Vari ste nikdy nejedli chleba,“ čudovala sa geologička. „Ja áno, ale ony nie, nikdy ho nevideli,“ povedal Karp. Rodina poznala len zemiaky, ale jedla aj trávu a korienky. Mäso zabezpečoval syn Dmitrij, z ktorého vyrástol zdatný lovec. Jediné, čo prijali hneď na prvýkrát, bola soľ, bez ktorej sa im, ako priznali, žilo veľmi ťažko.
S civilizáciou prišla smrť
Výskumníci prinášali rodine mnoho potrebných vecí, odevy, topánky aj jedlo, tiež veci do domácnosti, ale bohužiaľ aj choroby. Viac ako 40 rokov odlúčenie zbavilo Lykovove deti imunity. Počas jediného roka zomreli traja zo štyroch detí na zlyhanie obličiek a zápal pľúc. Prežila jediná. Dcéra Agafia (70) žije dodnes v chatrči uprostred divočiny, kde sa v roku 1942 narodila. Ako posledný z rodiny – otec Karp zomrel vo februári 1988. A až si Boh povolá Agafiu, zostane len príbeh, ktorý nemá v modernom svete obdobu.
Viac informácií nájdete tu:
Zdroj: https://www.ahaonline.cz/
Zdroj: Licence Creative Commons
