Mysteriózne miesta, dejisko prírodných, vojnových aj iných ľudských katastrof alebo smrť fascinujúca ľudí od nepamäti.
Veď aj v spravodajstve sa teší najväčšej sledovanosti udalosti spojené s utrpením. Niet preto divu, že sa pred niekoľkými rokmi objavil nový fenomén – Dark tourism (slovensky temná turistika).
Samozrejme, že miesta ako Osvienčim alebo Pompeje, navštevovali ľudia ešte v čase než sa vôbec tento pojem objavil. Lenže pojem temná turistika vystihuje skôr systematické vyhľadávanie a navštevovanie temných miest, spojených s nešťastiami a umieraním.
Čo je Dark tourism?
Slovo Dark tourism (slovensky Temná turistika) je pojem relatívne nový. V polovici 90. rokov s ním prišli profesori Malcolm Foley a John Lennon. Samotný fenomén návštev miest spojených sa s smrťou a utrpením fascinuje ľudí oveľa dlhšiu dobu.
Už v roku 1884 začali bohatí obyvatelia Londýna prevádzkovať tzv. Slumming, teda navštevovanie extrémne chudobných miest a pozorovanie tunajšieho spôsobu života. Ako spali, jedli, varili a využívali upravené kuchyne na mieru daného obydlia, aké mali v obydliach zariadenia. To však ešte nebol skutočný Dark tourism. Skutočnou temnou turistikou sa dajú nazvať až výpravy do belgického mesta Ypres po skončení 1. svetovej vojny, kde sa odohral historicky prvý útok chemickými zbraňami.
A čo Dark tourism nie je?
Pretože podmienkou zaradenia medzi temná miesta je utrpenie a smrť, nemôžeme z logiky veci do nich počítať také, kde k tragickej udalosti nedošlo. Z pravidlá sú to opustené budovy alebo miesta. Taký Spreepark v Berlíne v mnohom pripomína opustený park v Pripjati. Lenže na rozdiel od ukrajinskej verzie sa v berlínskom parku nestala žiadna katastrofa.
Kontroverzia temné turistiky
Vo svojej podstate nie je na návšteve týchto miest nič neetického. Naopak taká návšteva väzenia, mučiarne a popraviska Tuol Sleng môže človeku pomôcť pochopiť ošklivosti a rozmer zločinu, ktorý Červení Khméri napáchali. Ak človek k miestu pristupuje s pokorou a primárnym záujmom o pochopenie súvislostí, môže byť návšteva dokonca žiaduca.
Problematická väčšinou teda nebýva samotná návšteva, ako skôr zámer spojený s nevhodným správaním. Ak sa napríklad do Osvienčimu vydá turista, ktorého primárnym cieľom je obstaranie ďalších vysmiatych selfie a chová sa tu ako na púti, je taká návšteva veľmi kontroverzná. Týmto ľuďom častokrát nedochádza to najpodstatnejšie – návšteva je o príbehoch ľudí, ktorí na temných miestach trpeli, nie o turistoch samotných.
Podobne problematické môže byť napríklad nezákonné prenikanie tzv. Stalkerov do uzavretej zóny v Černobyle, ktorí tunajšie unikátne miesto často ničia. Nehovoriac o nebezpečenstve rádioaktivity a jej možného roznášanie.
Pre férovosť je však potrebné dodať, že to nie sú len nedisciplinovaní turisti, ale aj marketing, ktorý z týchto miest vytvára komerčný Disneyland. Ísť si zastrieľať z AK-47 v tuneloch Cu Chi alebo stánky so suvenírmi pred checkpointom do černobyľskej zóny, sú podľa môjho názoru už za hranou.
Temná turistika zo svojej podstaty balansuje na hrane a existuje len tenká linka medzi etickým a neetickým správaním. Vždy rozhoduje zámer, s akým na miesto prichádzate. Zaujíma vás téma do hĺbky alebo si chcete urobiť zápis do denníčka: „Bol som tu“?
Pozitívnym dopadom temnej turistiky je, že vďaka nej nebudú tieto miesta nikdy zabudnuté. Úplne najlepšie by však bolo, keby žiadna podobne temné miesta už ďalej nevznikali.
Zdroj: https://www.pasapusu.cz/
Viac informácií na: https://bit.ly/2VcUi42
Foto: Depositphotos
