Nie je priveľa štátov, ktoré by mohli povedať, že ich národné jedlo sa stalo celosvetovým fenoménom. A Taliansko má hneď dve. Cestoviny na milión spôsobov a samozrejme – pizzu. Obe tieto jedlá sú známe po celom svete, obe tieto jedlá sa podieľala na histórii Talianska. Samotní Taliani rozdeľujú pizzu na púhe dva druhy. Na Taliansku pizzu a na tie ostatné pizze, ktoré ich vôbec nezaujímajú.
Pizza v tej najjednoduchšej podobe vznikla už v dávnej minulosti. Sama história tejto placky siaha až do roku 500 pr.n.l, kedy si v časoch Perzskej ríše vojaci piekli chlebové placky na svojich štítoch.
V stredoveku Gréci a Feničania piekli chlebové placky na horúcich kameňoch a korenili ich čerstvými bylinkami. Gréci túto pochutiny nazývali ako Plankuntos. Nemalo to zatiaľ nič spoločné s tým, čo dnes nazývame pizzou, ale malo to dosť podobné vlastnosti a chute s pečivom zvaným Focaccia.
Pizza ako ju poznáme teraz
Zrod modernéj Talianskej pizze sa začal písať okolo 18. storočia, kedy sa do talianskeho jedálnička pomaly ale isto začali dostávať paradajky v akejkoľvek podobe. Aj keď paradajky ako také prišli do Talianska už v roku 1530, vtedy si ľudia mysleli, že sú jedovaté a pestované len kvôli dekorácii. Každopádne s inovatívnym (a pravdepodobne tiež priekopníckym) používaním paradajok v kuchyni, prišli ľudia z Talianskeho Neapola. A tieto paradajky sa začali tiež používať na ich pizze.
Populárna Pizza Margherita, ktorú si stačí objednať v každej slovenskej pizzerii, je pomenovaná podľa kráľovnej Margherity, ktorá v roku 1889 navštívila pizzeriu s názvom Brandi v Neapole. Pizzaro (v Taliansku nazývaný ako pizzaiolo), ktorý bol ten deň na službe, chcel pre kráľovnú urobiť niečo, čím by ju poctil. Volal sa Rafael Esposito a vytvoril pizzu, ktorá obsahuje tri farby talianskej zástavy. Červenú – paradajkový základ, bielu – mozzarella a zelenú – bazalku. Táto zázračná kombinácia jednoduchých potravín, bola zásahom do vkusu nielen kráľovnej Margherity, ale rovnakým správnym zásahom pre celý svet.
Odvtedy tvorí každý v Taliansku svojuj verziu Neapolskej pizze. S jedným a zásadným pravidlom. Čerstvé a kvalitné lokálne suroviny a kvalitná pizza pec.
Certifikácia pravej Neapolskej pizze
Neapolská pizza nie je zaujímavá len vďaka jej histórii, ale aj vďaka tomu, že roku 2010 bola zapísaná Európskou úniou do takzvanej skupiny pokrmov STG. Ide o skratku “specialità tradizionale garantita” čo v preklade znamená „zaručená tradičná špecialita“. Čo to v praxi znamená? Jednoducho to, že recept na túto tradičnú Neapolskú pizzu je regulovaný samotným zákonom. Aký má mať pizza tvar, ako musí byť pripravované cesto a kde môže byť pravá Neapolská pizza, alebo ak chcete Pizza Verace Napoletana, konzumovaná. Áno, to nie je vtip. Ak túto pizzu nebudete konzumovať v priestoroch, kde bola upečená, stráca známku STG!
Zdroj: https://pizzaguru.cz/
Viacej informácií: https://bit.ly/3flcMqi
Fotografie: Depositphotos
