Chystáte sa na dovolenku v Turecku? Zvážte, či sa celé dni váľať na pláži, alebo či tiež navštíviť historické skvosty tejto krajiny. Predovšetkým máme na mysli chrám Hagia Sofia, jeden z najväčších pokladov svetovej architektúry. Navyše, keď si teraz prenádherný interiér môžete prezrieť bezplatne. Svoje obmedzenia to však má – z chrámu je od vlaňajška verejná mešita.
Čo je Hagia Sofia: Popis najslávnejšej byzantskej stavby
Hagia Sofia (výslovnosť podľa stredovekej gréčtiny „haija sofia” alebo turecky „ajasofia”) je jeden z najslávnejších chrámov sveta. V preklade názvu sa jej tiež hovorí Chrám Božej múdrosti. Pochádza zo 6. storočia a až do 16. storočia bola najväčšou katedrálou aj uzavretým priestorom na svete. Základná budova má pôdorys s rozmermi 80 x 71 metrov a okolo nej sú navyše ešte pristavané ďalšie časti stavby.
Budova už od pohľadu nesie prvky kultúry spojené s islamom, napríklad minarety. Pôvodne ide však o dielo byzantskej architektúry. Tieto dva štýly si v mnohom odporujú. Pravoslávne chrámy sú napríklad bohato zdobené ikonami vrátane obrazov Krista. Islam nielen zakazuje maľovať Alaha či proroka Mohameda, ale aj v náboženskom umení vôbec nepracuje s ľudskými portrétmi. Mozaiky svätých moslimovia v dobe svojho vplyvu našťastie iba zakryli.
Nie nadarmo zaujala Hagia Sofia UNESCO (ako aj iné inštitúcie). Na zoznam dedičstva UNESCO chrám právom patrí, a to nielen pre svoju veľkosť a zovňajšok, ale aj vďaka neuveriteľne vyzdobenému vnútrajšku, ktorému musíme v článku venovať celý zvláštny oddiel. Chrám stopercentne patrí k miestam v Turecku, ktoré musíte vidieť.
Prečo navštíviť Hagia Sofiu? Interiér vás omráči!
Pri chráme Hagia Sofia zaujímavosti nájdeme v architektúre aj v histórii. Začnime teda tým, čo môžeme vidieť na vlastné oči. Po zhliadnutí majestátnej mešito-katedrály, pozdĺž ktorej človek prejde cca 200 metrov (!), sa presúvame dovnútra. A tam sa ešte len skrýva tá pravá mágia dávneho umenia.
Jednou z vonkajších dominánt je veľká kupola, pod ktorou sa rozkladá nemenej obdivuhodná sála. Hore v hlavnom dóme, aj vo vedľajších, uvidíte bohatú výzdobu stien spolu s početnými okienkami, kadiaľ vniká svetlo. Vnútri je obrovský priestor, pretože nosné stĺpy stavári múdro ukryli. Klenba teda vyzerá, akoby sa vznášala! a aj keď v období výstavby stavebný dozor, tak ako ho poznáme dnes, neexistoval – stavitelia maximálne dodržiavali všetky overené postupy
Podlaha je mramorová, pochádza z rovnakej doby ako chrám samotný a mnohí autori historických prameňov ju prirovnávajú k rozbúrenému moru alebo k rieke.
Diabol tkvie v detailoch: Zaujímavé drobnosti v Hagia Sofii
Centrálna časť horného poschodia slúžila cisárovnej a jej družine. Na ochodze sa nachádzajú niektoré z najcennejších mozaík vôbec. Tiež tu pred stovkami rokov niektorí návštevníci zanechali graffiti. Inu, ľudstvo je očividne stále rovnaké. Ide o dva vikinské runové nápisy. Nie sú úplne čitateľné, ale najskôr znamenajú niečo ako „Halfdan tu bol“ a „Árni“.
V chráme je tiež zázračný stĺp, ktorý podľa ľudových báchoriek lieči neduhy. Nachádza sa v severovýchodnej časti a od 13. storočia je neustále vlhký. Preto sa mu hovorí „potiaci sa” alebo „plačúci” stĺp.
Významnou súčasťou budovy je napríklad Cisárska brána. Tou mohol chodiť iba cisár. Oblúk nad ňou zdobí mozaika Krista s cisárom Levom VI. Zmienku venujeme aj Mramorovým dverám, ktorých polovice vraj majú symbolizovať nebo a peklo.
Hagia Sofia, ako sme už spomenuli, je plná mozaík. K najvýznamnejším patrí napríklad mozaika cisárovnej Zoe, mozaika madony nad apsidou na východnom konci, mozaika cisára Alexandra a ďalšie.
Akú má Hagia Sofia históriu?
Aj pred postavením chrámu Hagia Sofia Konstantinopol patrila medzi najdôležitejšie body na mape Európy. Na mieste najskôr stálo starogrécke mesto Byzantion. Konštantínopol tu vznikla v roku 324. Nové mesto bolo hotové v roku 330.
Chrám Hagia Sofia bol vybudovaný na mieste, kde sa predtým vystriedali dva staršie kostoly. Cisár Justinián si skrátka povedal, že je čas na niečo väčšie. Najal architektov Anthémia z Trallu a Isidora z Milletu, ktorí prišli s najodvážnejším plánom svojej doby. Chrám cisár a konštantínopolský patriarcha inaugurovali v roku 537. V päťdesiatych rokoch onoho storočia prišli zemetrasenia, ktoré zhodili klenbu. Isidorov synovec ju potom prebudoval tak, že už vydržala dodnes.
Hagia Sofia Istanbul zdobí aj dnes. Oko prichádzajúceho však upútajú minarety, ktoré s byzantskou kultúrou súvisia len pramálo. Prestavba na mešitu začala v roku 1453, keď mesto dobyli Turci. Oficiálne sa chrám stal mešitou, keď nad ňou sultán predniesol piatkovú modlitbu. Minarety pribudli na konci storočia.
