Slovinský architekt Jože Plečnik sa na prianie prezidenta T. G. Masaryka stal prvým oficiálnym architektom Pražského hradu a výrazne ovplyvnil jeho podobu. Od jeho narodenia uplynulo 150 rokov. Poďte sa vybrať po jeho stopách nielen po Hradčanoch, ale aj do rezidencie prezidentov v Lánoch a ku kostolu na pražských Vinohradoch, ktorý patrí k najpôsobivejším Plečnikovým stavbám.
Priekopník modernej architektúry a jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia Jože Plečnik bol celý život rozkročený medzi rodnou Ľubľanou, Viedňou, kde vyštudoval viedenskú akadémiu pod vedením jedného zo zakladateľov modernej európskej architektúry Otta Wagnera, a Prahou, kam ho priviedlo priateľstvo so spolužiakom Janom Kotěrou. Po desaťročnom pôsobení vo Viedni sa v roku 1910 presťahoval do Prahy, kde začal pôsobiť ako profesor dekoratívnej architektúry na Vysokej škole umeleckopriemyselnej. Spriatelil sa s T. G. Masarykom a po vzniku republiky sa stal architektom Pražského hradu, aby podľa Masarykovho priania „hrad monarchistický premenil na hrad demokratický“.
Interiér kostola Najsvätejšieho srdca Pána, Plečnik (c) Pavol Urbánek
Plečnikove práce prezrádzajú vplyv stredomorskej architektúry aj viedenskej secesie, antiky a ranej talianskej renesancie. Jeho štýl kombinuje moderné a klasické prvky, najmä stĺpy, balustrády a piliere, a to z kvalitných materiálov, ako bola žula a mramor. Vrcholné obdobie Plečnikovej tvorby je spojené práve s úpravami Pražského hradu. Navrhol nové usporiadanie záhrad Rajskej, Na valech a Na Baště, odkiaľ vedie Býčie schodisko na tretie nádvorie. Tam architekt nechal vztýčiť monolit z mrákotínskej žuly. Podľa jeho plánov bol upravený aj byt prezidenta v Novom kráľovskom paláci, vstupná stĺpová sieň Španielskej sály, Masarykova vyhliadka s vinicou na severnej hrane Jelenej priekopy a ďalšie miesta.
Na premeny Pražského hradu nadviazali nadčasové úpravy interiérov zámku v Lánoch a zámockého parku, oficiálna rezidencia českých prezidentov. Posledným Plečnikovým dielom v Česku je kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe na námestí Jiřího z Poděbrad z rokov 1928 až 1932. Pretože časť verejnosti vtedy ostro protestovala proti jeho plánovaným zásahom v okolí Pražského hradu a Hradčan, Plečnik spoluprácu s Prahou, Masarykom a českým štátom ukončil a vrátil sa do vlasti.
Kostol Najsvätejšieho srdca Pána, dielo Plečnika (c) Pavol Urbánek
V Ľubľane v posledných dvadsiatich rokoch svojho života ovplyvnil urbanistické riešenie mesta a súčasne vybudoval školu architektúry. Medzi najznámejšie diela patrí Trojmostie cez rieku Ľubľanicu, tržnica, Národná a univerzitná knižnica či kostol sv. Michala na Blatoch.
Architekt zomrel v roku 1957 a je pochovaný na cintoríne Žale, ktorý tiež sám projektoval. V Ľubľane si tiež môžete prezrieť múzeum Jože Plečnika, umiestnené v jeho dome v štvrti Trnovo, v Česku jeho pôsobenie mapuje expozícia v Rothmayerovej vile v pražských Střešovicích.
Plečnikov obelisk pri katedrále sv. Víta (c) Pavol Urbánek
Plečnikovo Býčie schodisko na Pražskom hrade (c) Pavol Urbánek
Lany FOTO Jiří Jiroušek, CzechTourism
Viac zaujímavých tipov na cestovanie do Českej republiky nájdete na kudyznudy.cz
Fotografia na titulke: Praha Hradcany FOTO Libor Sváček, CzechTourism
