Každý poznáme túto slanú pochúťku, ktorej základom je paradajková omáčka a syr a množstvo ďalších surovín, na aké si len spomenieme. Pizza si u nás našla svoje miesto a na každom rohu vo všetkých českých mestách hrdo konkuruje tradičnému párku v rožku. Ale kde sa u nás vzala, ako dlho si ľudia na tejto placi pochutnávajú a ktorá má vo svete najväčší úspech?
NA SKOK DO MINULOSTI
Pizzu svetu dali Taliani v podobe, ktorú poznáme dnes vďaka veľkej produkcii paradajok v 18. storočí, aj keď archeológovia zistili, že okrúhle placky sa piekli už 3000 rokov späť na Sardíniu. Pokrm blízky tejto špecialite pripravovali aj vojaci v období Perzskej ríše zhruba 500 rokov pred naším letopočtom. Vtedy si piekli chlebové placky na svojich štítoch, starovekí Egypťania si na ňu vyžívali tiež av stredoveku si Gréci a Féničania piekli chlebové placky na horúcich kameňoch a korenili ich čerstvými bylinkami. Potierali sa maslom a cesnakom a presne tak vyzerala pizza aj v Neapole pred tým, než Američania priviezli do Európy paradajky. Avšak tradičná pizza, ktorú si dnes kúpite s nadsadením v každej druhej reštaurácii, vznikla v roku 1889 v Neapole. Pripravil ju kuchár Raffaele Esposito pre kráľovnú Margheritu Savojskú. Jeho cieľom bolo vytvoriť pokrm v národných farbách Talianska, preto bolo cesto pokryté paradajkovým základom, mozzarellou a bazalkou. Z tejto pizze sa stal základný recept a na počesť kráľovnej bola pomenovaná pizza Margherita.
AKO MÁ VYPADAŤ PRAVÁ TALIANSKA PIZZA?
Nie všetko, na čo môžeme naraziť, sa dá považovať za pizzu. Pravá neapolská pizza má totiž svoj jasný postup a pre Talianov je jedinou nefalšovanou pizzou. Cesto sa skladá iba z múky, droždia, vody a soli. Musí sa ručne vypracovať v okrúhlom placku s maximálnym priemerom 32 cm, takže použitie strojov či valčekov je neprijateľné. Cesto sa potrie paradajkovým základom, tzv. sugo di pomorodo, potom sa pridávajú ďalšie suroviny a na záver sa všetko pokvapká olivovým olejom. Musí sa piecť v peci, najlepšie vykurované drevom.
AKÉ SUROVINY MÔŽEME NA PIZZE OBJAVIŤ?
Okrem už spomínaných surovín si môžeme pochutnať na ľubovoľných kombináciách dobrôt všetkého druhu. Paradajkový základ môžeme vymeniť za smotanový alebo len olivový olej s cesnakom a soľou. Najčastejšie sa na pizzi stretneme s rôznymi druhmi syrov – nivou, hermelínom, eidamom alebo už spomínanou mozzarellou, tiež so šunkou, suchými salámami, slaninou a údeninami všetkého druhu. V obľube sa dostala aj kukurica, olivy, cibuľa, huby, kuracie mäso, špenát, vajcia či ananás. A v neposlednom rade aj morské plody ako sú napríklad tuniak, ančovičky, slávky, chobotnice, krevety alebo kaviár. V Japonsku si na pizzu dávajú dokonca majonézu, med alebo zemiaky.
AKO POZNAŤ PIZZU PODĽA NÁZVU?
Vo väčšine pizzérií sú uvedené názvy pźz v taliančine. Medzi najznámejšie patria:
Prosciutto – paradajkový základ, mozzarella, šunka
Quattro Formaggi – pizza so štyrmi druhmi syrov, obvykle mozzarella, gorgonzola, a parmezán
Prosciutto e Funghi – paradajkový základ, mozzarella, šunka, šampiňóny
Napoletana – paradajky, ančovičky, kapary, mozzarella
Funghi – paradajky, mozzarella, huby a občas šunka
Capricciosa – paradajkový základ, mozzarella, šunka, šampiňóny, artičoky, olivy
Marinara – paradajkový základ, cesnak nakrájaný na plátky, olivový olej, bazalka, morská soľ
Diavola – paradajky, mozzarella, olivy a ostrá saláma
Quattro Stagioni – každá štvrtina pizze je iného druhu: 1/4 Margherita, 1/4 Prosciutto, 1/4 Salámová, 1/4 Quattro Formagi
Tonno – syr, tuniak, cibuľa, čierne olivy, olej
Havaj – šunka a ananás
Frutti di Mare – paradajky, mozzarella, krevety, mušle, chobotničky.
PIZZA AKO NÁRODNÝ POKRM
Od roku 2010 je pravá neapolská pizza chránená v EÚ normou, ktorá zakazuje do cesta na pizzu pridávať tuk a patrí do skupiny tzv. zaručených tradičných špecialít. Tiež reguluje tvar, spôsob prípravy a kde môže byť pizza konzumovaná.
ČO MÁ SPOLOČNÉHO PIZZA HAVAJ S HAVAJ?
Vôbec nič. Tento druh pizze vymyslel v roku 1962 kanadský reštauratér gréckeho pôvodu Sam Panopoulos z Ontária a razom si získala svojich priaznivcov po celom svete. Názov získala podľa značky konzervovaného ananásu, ktorý Panopoulos používal.
ČO STE EŠTE URČITE NEVEDELI:
Najdrahšia pizza na svete stojí v prepočte takmer 11 000 euro a zaobstaráte ju v talianskom meste Salerno. Jej príprava trvá 72 hodín a obsahuje veľmi drahé suroviny – byvoliu mozzarellu, niekoľko druhov kaviáru, homára z Nórska, olivy, ručne soľ vyrábanú z austrálskej rieky Murray. A najdrahšia donáška pizze sa uskutočnila, keď spoločnosť Pizza Hut v rámci reklamnej kampane doručila objednávku na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Urobila tak v spolupráci s ruskou raketou, na ktorej trupe bolo aj logo firmy. Pizza bola samozrejme špeciálne upravená a použitá dokonalá pizza pec, aby prežila cestu vesmírom.
Táto najznámejšia placka na svete si prešla svojou evolúciou. Získala si miesto v jedálničku aj v srdciach ľudí po celom svete a určite si to zaslúži. Taliani majú byť skrátka na čo pyšní a my im môžeme byť za túto dobrotu naozaj vďační.
Viac informácií tu: https://www.ekucharka.cz/
Zdroj: https://bit.ly/32X3GNA
Foto: Depositphotos
