Veľká Sfinga je najväčšia a najznámejšia sfinga, nachádza sa na plošine v Gíze, susedí s Veľkou pyramídou v Gíze na západnom brehu rieky Níl a po stáročia miatla bádateľov a egyptológov. Pozrime sa teda na niektoré fakty o tejto tajomnej stavbe Egypta.
Sfinga bola vytesaná do podložia plošiny v Gíze, do jediného hrebeňa vápenca, ktorý je 73 metrov dlhý a 20 metrov vysoký.
Sfinga je považovaná za najväčšiu sochu na svete, ktorá bola zhotovená z jedného bloku kameňa. Bádatelia sa domnievajú, že kamenné kvádre, ktoré vážili približne 200 ton, boli v konštrukčnej fáze vyťažené pre stavbu priliehajúceho chrámu Sfingy.
Až v roku 1905 bol odstránený piesok a bolo odhalené celé telo Sfingy – predtým bola Sfinga pokrytá pieskom.
Sfinga bola postavená v čase vlády 4. dynastie faraónom Rachevom, ale archeologické a geologické výskumy naznačujú, že Sfinga je oveľa staršia.
Sfinga je jedna z mála stavieb starovekého Egypta, ktorá na svojom povrchu nemá žiadne nápisy, dokonca ani žiaden obklad, pri ktorom by bol použitý dávnoveký leveling system.
Dodnes nebol na povrchu Sfingy nájdený ani jeden znak. Stala sa symbolom Egypta a často sa objavuje na známkach, minciach a oficiálnych dokumentoch.
V gréckej mytológii Sfinga predstavovala príšeru s hlavou ženy, telom levice, krídlami orla a chvostom s haďou hlavou.
Sfinga sa stala symbolom úradu kráľa v Novej ríši a niektorí faraóni nechali postaviť chrámy v oblasti okolo Sfingy. Faraón Amenhotep II. nechal postaviť chrám z hlinených tehál na severovýchod od Sfingy, zatiaľ čo Ramses II., ktorý je považovaný za jedného z najproduktívnejších staviteľov starovekého kráľovstva, nechal postaviť žulový oltár medzi jej labami.
Chýbajúci nos – najprv sa usúdilo, že Sfinga stratila svoj nos kvôli Napoleonovým mužom, ale kresby z 18. storočia odhaľujú, že nos Sfinza chýbal už pred ich príchodom.
Má sa teda za to, že nos Sfinza odstrelili Turci.
Geológovia a bádatelia sú zajedno v tom, že v dávnej minulosti bol Egypt vystavený ťažkým záplavám, takže je na Sfinze viditeľné pôsobenie vodnej erózie. Veterná erózia nepripadá do úvahy, pretože telo Sfingy bolo pokryté pieskom.
Neboli objavené žiadne texty, rukopisy, nápisy ani akékoľvek znaky, ktoré by vypovedali niečo o tom, kto Veľkú Sfingu v Egypte postavil. Niektorí archeológovia a egyptológovia majú o jej stavbe rôzne teórie, ale neexistuje žiadny dôkaz a tak účel Sfingy zostáva tajomstvom.
Sfinga je orientovaná smerom na východ, tvárou k vychádzajúcemu slnku, blízko 30. rovnobežky. Chvost Sfingy je obtočený okolo jej pravej zadnej laby.
Pôvodne mala briadku (fúz), niekoľko kusov z neho je umiestnených v Britskom múzeu v Londýne av Káhirskom múzeu. Vnútri Sfingy a pod ňou sú 3 chodby a jedna z nich – „Osiridova hrobka“ je jedným z najúžasnejších objavov spojených so Sfingou.
Nachádza sa 95 stôp pod povrchom za zadnou časťou Sfingy a je považovaná za miesto posledného odpočinku za egyptského boha Osirida.
Sfinga je považovaná za astronomický monument a geologické nálezy naznačujú, že mohla byť vytesaná niekedy pred 10.000 rokmi pred n. l. v období Veku leva, ktoré trvalo od roku 10.970 do 8.810 pred n.
Podľa Grahama Hancocka, počítačové simulácie ukazujú, že v roku 10.500 pred nl sa slnko presunulo pri jarnej rovnodennosti do súhvezdia Leva – to znamená, že hodinu pred úsvitom sa v tomto období súhvezdia Leva skláňalo pozdĺž horizontu smerom na východ až na miesto, kde čoskoro malo vyjsť slnko. To znamená, že by sa Sfinga s telom leva a orientáciou smerom k východu pozerala toto ráno priamo na súhvezdie, ktoré by mohlo byť opodstatnene považované za jej vlastný nebeský náprotivok.
Podľa niektorých textov nazývali starí Egypťania Sfingu ako balhib a bilhaw.
Okolo roku 1.500 pred n. l. bola Sfinga spomenutá ako Hor-em-akht – Horus na obzore, Bw-How Horovo miesto a tiež ako Ra-horakhty Re dvoch obzorov.
Zdroj: https://bit.ly/3uj9CLQ
Viacej informácií na: https://www.starovekyegypt.net/
Foto: https://commons.wikimedia.org/
