Už prví dvaja majitelia nemali príliš šťastie a nie je divu, že kameň rýchlo získal zlú povesť. Najskôr ho vlastnil Jean Tavenier, ktorý ho predal Ľudovítu XIV. Utŕžené peniaze si ale príliš neužil, keď ho v Indii roztrhala svorka psov.
A ako z hodín dejepisu viete, Ľudovít XIV. tiež nedopadol dobre. Nielenže bol kameň počas Veľkej francúzskej revolúcie ukradnutý, ale kráľ Ľudovít XIV. skončil pod gilotínou. Potom sa diamant objavil v Londýne av roku 1839 ho kúpil Henry Thomas Hope. Po ňom dostal kameň svoje meno. Keď pán Hope zomrel, hovorilo sa, že diamant je po stroskotaní lode navždy stratený na dne mora. Túto fámu vyvrátila až aukcia, na ktorej ho v roku 1911 kúpila manželka majiteľa Washington Post.
Ale skon jej manžela a dvoch detí ju len utvrdil v myšlienke, že diamant je prekliaty, a tak ho nechcela nikomu predať ani darovať. Nechcela, aby niekto trpel tak, ako ona. Po jej smrti sa diamant nenašiel nikde vystavený, ale naopak schovaný v obyčajnej krabici od topánok.
Nakoniec ho kúpil pán Harry Winston a daroval ho Smithsonovmu inštitútu. Ten ho vystavil v múzeu vo Washingtone. Pán Winston tam diamant poslal poštovým vlakom ako poistený balíček. Vtedy bola cena dopravy 145 dolárov. Takýto postup je určite zvláštny a nikdy sa nedozvieme aký na to mal pán Winston dôvod.
Veď týmto neobvyklým spôsobom by nik neposielal ani jemný zlatý prívesok. Súčasná hodnota diamantu Hope sa odhaduje na 250 miliónov dolárov.
Príbeh a putovanie diamantu Hope inšpirovalo filmárov k natočeniu slávneho filmu Titanic a v ňom zobrazovaného fiktívneho diamantu Heart od the Ocean.
Diamant Hope je dlhý 2,5 cm a váži 45,5 karátu. Neobvyklé sýto modrofialové zafarbenie je spôsobené obsahom bóru.
Zdroj: https://bit.ly/38ogcYG
Foto: flickr.com
