V džungli pokrytom štátom Chiapas na juhu Mexika leží malá, zdanlivo nenápadná dedinka San Juan Chamula. V jej kostole sa však odohráva niečo, za čím jazdia turisti z celého sveta. Aj za cenu, že si z nevšedného zážitku neodnesú jedinú fotografiu.
Chiapas nemá v Mexiku práve prominentné postavenie. Hornatá oblasť je pokrytá divokou, nepoddajnou džungľou a patrí k najchudobnejším častiam krajiny. Podobne nepoddajní sú aj jej obyvatelia, potomkovia pôvodnej mayskej civilizácie, ktorí stále hovoria indiánskymi dialektmi. Za ich práva bojuje od 90. rokov minulého storočia guerillové hnutie zapatistov, ktorí Chiapasu u mexickej vlády vydobyli určitú autonómiu aj s ňou spojené problémy.
Vďaka potomkom mayských kultúr je ale Chiapas unikátnym miestom, kde ľudia dodržiavajú staré indiánske zvyky, vykonávajú obetné obrady a prepájajú svoje náboženstvo s kresťanskou tradíciou. Najdôležitejším miestom šamanských rituálov je kostol sv. Jána Krstiteľa v malej dedinke San Juan Chamula.
Biely kostol so zdobeným tyrkysovým oblúkom nad hlavnou bránou a vežičkami v rovnakej farbe láka turistov nie tak pre svoju krásnu fasádu v koloniálnom štýle, ale hlavne pre neobyčajný zážitok, ktorý sa naskytá vo vnútri.
Pri vstupe do kostola vás na moment oslepí šero a ovane silná vôňa kadidla. Akonáhle si na temné prostredie zvyknete a rozhliadnete sa okolo, tajomná atmosféra kostola vás úplne pohltí. Uvidíte tisíce horiacich sviec a na zemi sediacich a modliacich sa indiánov. Tradičné lavice tu nenájdete. Podlaha je vystlaná len vrstvou čerstvého ihličia, ktorého vôňa spolu s kadidlom a horiacimi sviečkami vytvára opojnú kombináciu. Kostol je vyzdobený nespočetnými svätými obrázkami, ktorým samozrejme dominuje Panna Mária Guadalupská. Každý svätý obrázok či soška pri sebe má zrkadlo, ktoré vraj odráža zlé sily.
Indiáni sediaci v malých skupinkách na ihličej borovice, ktorú Chamulovia považujú za posvätnú, odriekavajú svoje dlhé modlitby a vykonávajú rituálne obrady. Na prekvapenie turistov k rituálom často používajú Coca-Colu, ktorej povzbudzujú krkanie, a vypúšťajú tak z tela zlých duchov. Za podobným účelom konzumujú aj miestny alkoholický nápoj. Aby ani deti neboli o rituál ochudobnené, alkoholom im pomazávajú aspoň hlavy. Vrcholom šamanského rituálu potom býva položenie obetného daru – najčastejšie úbohé sliepky či kurčaťa, ktoré sa ľahko pochytali na dvore a indiáni nepotrebovali žiadne poľovnícke potreby. Následne sa im zlomí či podreže krk. Obrad niekedy sprevádzajú aj piesne a tlmený spev miestnych muzikantov.
Magnet, ktorý priťahuje turistov
Návštevníci opúšťajú kostol v San Juan Chamula s veľmi silnými, hocikedy rozporuplnými pocitmi. Z rituálneho miesta sa za posledných niekoľko rokov stala vyhľadávaná turistická atrakcia, kam mieria sólo cestovatelia aj celé zájazdy. Vedenie radnice sa návštevnosť snaží obmedziť aspoň zavedením drobného poplatku za vstup a prísnym zákazom fotografovania vo vnútri kostola. Turisti však do chudobnej dediny prinášajú peniaze, ťažia z nich aj miestni predajcovia na trhu. Napriek tomu sa na nich domorodí obyvatelia stále pozerajú trochu nedôverčivo spoza svojho širokého sombrera. Možno ale vďaka tomu si Chiapas zachováva svoju jedinečnú atmosféru.
Zdroj:https://www.delfintravel.cz/
Viacej informácií: https://bit.ly/3zEEs42
Fotografie: depostphotos
