Zrejme máloktorého dnešného návštevníka prechádzajúceho holou krajinou juhovýchodného Turecka by bez preštudovania príslušnej literatúry napadlo, že niekde v týchto končinách sa kedysi zrodilo prvé poľnohospodárstvo v Starom svete. Súčasná krajina strednej a juhovýchodnej Anatólie vyzerá veľmi opustene a nehostinne, hoci sa o nej ešte v čase Byzancie hovorilo ako o jej obilnici.
Napriek tomu je miestami poľnohospodársky využívaná, ale počas neskorého leta pripomína prinajlepšom vyprahnutú step.
Juhovýchodná časť dnešného Turecka patrí do oblasti zvanej „Úrodný polmesiac”, ktorá bola kolískou prvých civilizácií, v kultúrnej a sociálnej antropológii nazývaných aj komplexné spoločnosti.
V Anatólii sa nachádzali najstaršie známe ľudské mestá a kultové centrá, z ktorých najznámejšie je sídlisko Çatal Hüyük, ktorého najstaršia vrstva sa datuje do 8. tisícročia pred n. l. mesta Şanlıurfa (známeho predtým tiež pod gréckym názvom Edessa) blízko hraníc so Sýriou nachádza iná prastará lokalita. Jej dnešný turecký názov je Göbekli Tepe alebo „Pupočný pahorok“.
Najstaršia kultová stavba v ľudskej histórii
Göbekli Tepe je zrejme najstaršia doteraz známa kultová monumentálna stavba na svete, pretože podľa rádiouhlíkovej metódy datovania vznikla v rozmedzí 10. až 8. tisícročia pred n. l. V čase, keď bolo Göbekli Tepe postavené, bola tunajšia krajina oveľa úrodnejšia a druhovo bohatšia. Návštevník, ktorý dnes absolvuje v obedňajšej horúčave prehliadku tohto pradávneho kultového centra, bude však potrebovať určitú dávku predstavivosti, aby si uvedomil, že prechádza miestami, ktoré kedysi boli kolískou prvej známej civilizácie.
Hoci sa o tomto nálezisku vedelo už od 60. rokov 20. storočia, vykopávky sa začali až v roku 1994, pričom zatiaľ odhalili niekoľko kruhov tvorených megality v tvare písmena „T“, vážiacimi desiatky ton. Na megalitoch sú basreliéfy, zachytávajúce rôzne bytosti vrátane rôznych druhov zvierat i obrazce s doposiaľ neznámym zmyslom. V lokalite stále prebiehajú vykopávky, ale nálezisko je sprístupnené prehliadkam a sú tu aj informačné tabule. Odhalené megality boli archeológmi zafixované drevenými vzperami a debnením a návštevníci medzi nimi prechádzajú na drevených okružných lávkach. A kedže sa tu ešte na vykopávkach pracuje, a prostredie je prašné, je vhoné si obliecť vhodné oblečenie, doslova pracovné oblečenie .
Neznámy účel megalitov
Isté je, že stavba slúžila tunajšiemu obyvateľstvu v dobe označovanej ako predkeramický neolit ako významné kultové miesto. Svojím vekom a formou ide o unikátnu pamiatku, ktorá nemá v Európe obdobu, pretože najstaršie európske megality sústredené prevažne blízko atlantického pobrežia nie sú staršie ako 7 000 rokov.
Celá stavba bola zrejme úmyselne zahrabaná ľuďmi ešte v predhistorickej epoche, preto sa zachovala v pomerne dobrom stave.
Konkrétnejší zmysel megalitov je doteraz neznámy a zrejme to tak zostane podobne ako v mnohých iných podobných prípadov, pretože tvorcovia tejto kultovej stavby nepoznali písmo. Nemecký archeológ Klaus Schmidt, ktorý sa dlhodobo venuje prieskumu tejto lokality, prišiel s teóriou, že potreba tunajších ľudí vytvoriť kultový megalitický komplex ich viedla k usadlému spôsobu života a vzniku poľnohospodárstva a pastierstva. Zoomorfné figúry vraj dokladajú pôvodne lovecko-zberačský spôsob života tvorcov megalitov.
Podľa teórie, ktorú vysvetľuje na svojich webových stránkach Timothy J. Stephany, reliéfy na megalitoch zachytávajú hviezdne konštelácie a stavba slúžila ako kalendár a astronomické observatórium podobne ako anglické Stonehenge. Zaujímavé závery vyplývajú zo spojenia s netradičnou teóriou Dr. Roberta Schocha, zaoberajúce sa staroegyptskými stavbami. Ak sa potvrdí vysoký vek Göbekli Tepe, mohlo by to znamenať prielom v datácii iných stavieb, ako je sfinga v Gíze, o ktorej teória Dr. Schocha predpokladá, že bola zbrázdená silnými dažďami, ku ktorým však v Egypte dochádzalo naposledy pred rokom 7 000 pred n. l. Potvrdenie tejto hypotézy by znamenalo revolučnú zmenu poňatia dejín najstarších civilizácií.
Zdroj: https://bit.ly/3NVJHlB
Viacej informácií tu: https://www.izun.eu/
Foto: Depositphotos
