Jedným z najnavštevovanejších ostrovov čiernej Afriky je určite Zanzibar. Tento ostrov oplýva krásnymi plážami, kultúrnymi pamiatkami i ďalšími atrakciami, vďaka ktorým sa stal obľúbenou prázdninovou destináciou.
„Zanzibar“ je slovo, označujúce tri rôzne objekty. Predovšetkým je to názov ostrova. Zároveň je to aj názov hlavného mesta tohto ostrova. Tiež je to však názov autonómneho územia v rámci Zjednotenej republiky Tanzánia. Tanzánia vznikla roku 1964 zlúčením dvoch území – pevninskej Tanganiky (ktorá pred prvou svetovou vojnou patrila Nemecku) a ostrovného Zanzibaru (patril Veľkej Británii), ktorého súčasťou je, okrem rovnomenného ostrova, aj susedný ostrov Pemba. Zjednotenie sa odrazilo aj v názve krajiny: Tanzánia = Tanganika + Zanzibar. V praxi to funguje tak, že Zanzibar má v rámci Tanzánie veľkú mieru autonómie. Nielen že má vlastnú autonómnu vládu, prezidenta a parlament, ale má aj vlastnú vlajku (odvodenú od tanzánskej) a dokonca aj vlastnú imigračnú politiku. Preto, ak prídete na Zanzibar loďou z pevninskej Tanganiky, prejdete opäť pasovú kontrolu, aj keď sa pohybujete v rámci jedného štátu. Oba ostrovy, Zanzibar a Pemba, obýva v súčasnosti niečo cez milión obyvateľov.
Zanzibaru sa predtým hovorilo „ostrov korenia“. Korenie sa tu totiž skutočne darilo. Aj preto bol tento ostrov veľmi príťažlivý pre obchodníkov a dobyvateľov. Od 8. storočia sa tu začali usadzovať arabskí obchodníci, ktorí sem priniesli nielen svoju vyspelú kultúru, ale aj islam, ktorý tu prevažuje dodnes. Arabi sa postupne zmiešali s tunajším černošským obyvateľstvom. Toto miešanie je dodnes poznať nielen na farbe kože miestnych obyvateľov (sú oveľa svetlejšie ako černosi z afrického vnútrozemia), ale aj na ich jazyku. Svahilčina má bantuský základ (tj. je odvodená od pôvodných černošských jazykov), ale dostal sa do neho celý rad arabských, perzských a neskôr aj portugalských a anglických slov. Arabských a perzských obchodníkov totiž neskôr vystriedali európski dobyvatelia – najskôr Portugalci a po nich Briti.
Ale späť k tomu korenie. To sa tu pestuje dodnes. A nielen pestuje. Takmer všetky cestovné kancelárie ponúkajú „Spice Tours“, teda výlety za korením. Počas výletu navštívite záhradu, kde vám ukážu rôzne druhy korenia v ich pôvodnej podobe. Až tu som si uvedomil, že často ani poriadne neviem, ako tá ktorá rastlina poskytujúca ono korenie vyzerá. A navyše tu majú aj korenia, ktoré som predtým nepoznal. Čo sa tu napríklad pestuje? Tak náhodne: klinčeky, muškátový orech, korenie, vanilka, kardamóm, škorica, kurkuma… A to korenie si môžete na záver exkurzie kúpiť. A ešte vám tu ukážu akú bonus mnoho druhov ovocia a ďalších plodín. Z tých menej známych druhov tu rastú napríklad rambutany, jackfruity, jamy, custard apple (slovenský názov tohto druhu nepoznám), kasava, chlebovník…
Tí z vás, ktorí majú radi kultúru, budú zase určite nadšení hlavným mestom ostrova. To sa síce oficiálne volá aj Zanzibar, ale miestni mu nepovedia inak ako Stone Town. Zachoval sa v ňom rad starých kamenných budov, v ktorých sa miešajú vplyvy svahilskej, indickej i britskej. Architektúra je tu zaujímavá, avšak ešte pozoruhodnejšia je tunajšia atmosféra. Prevažujú tu moslimovia, ale žije tu aj veľa Indov a medzi pôvodnými obyvateľmi sa pohybujú turisti. Etnický mix tunajšieho obyvateľstva sa prejavuje aj v tunajšej kuchyni. Mne osobne ale najviac zaujali v Stone Towne dve veci, súvisiace s rybami:
1) rybí trh. Nejedná sa o žiadnu umelú turistickú atrakciu, ale o veľmi živý trh pre miestnych. Predávajú sa tu všemožné ryby a iné potvory, ktoré ešte pred pár okamihmi plávali v okolitom oceáne. Pre fotografa je prechádzka po rybom trhu urobená lahoda. Ale aby ste tunajšiu atmosféru poriadne vychutnali, musíte si privstať. Trh začína skoro ráno. Obcas sa tu dajú úpiť aj iné veci ako ryby, napriklad aj ine jedlo pre vašho spolucestujúceho – granule pre psov
2) rybie stánky pod holým nebom. Priznám sa, že ryby síce jem, ale nijak zásadne si na ne nepotrpím. Avšak nikdy v živote som nejedol tak dobré ryby ako na Zanzibare. Priamo uprostred Stone Townu sa večer vyroja desiatky stánkov, predávajúce rybie špeciality. Chcete barakudu, tuniaka či snáď chobotnicu, krevety alebo homára? Stačí povedať! Všetky tieto dobroty Vám tu opečú na malých špízoch a pokvapkajú citrónom, čili či nejakým iným korením. Je to ukrutne dobré a priznám sa, že keď mi niekto povie slovo Zanzibar, prvé, čo sa mi vybaví, sú tieto rybie dobroty.
Na Zanzibare je aj celý rad ďalších atrakcií. Jednou z najobľúbenejších je plávanie s delfínmi. Opäť ich organizujú rôzne cestovné kancelárie, ktoré vás dovezú kúsok za Stone Town. Tam nasadnete na loď, dajú vám šnorchel, plutvy a okuliare av momente, keď okolo lode začnú poskakovať delfíny, skočíte za nimi do vody. Keď budete mať šťastie, možno sa ich aj dotknete. Ale musíte byť šikovní. Delfíny sú rýchli, a pokiaľ nemajú dobrú náladu, zaplávajú do hĺbky a civia tam odtiaľto na vás. Našťastie je delfín cicavec, a tak musí občas aj vyplávať hore a nadýchnuť sa. Takže druhý pokus, skáčete znova do vody a hra na naháňačku s delfínmi môže veselo pokračovať.
A skoro by som zabudol – na Zanzibare je tiež mnoho krásnych pláží. Tie Vám opisovať nebudem, ale sú veľmi obľúbené. Pokiaľ teda idete do Afriky hlavne preto, aby ste pozorovali na safari slony alebo zdolali Kilimandžáro, tak to ste na Zanzibare na zlej adrese a musíte popojiť o kus ďalej, na pevninu. Inak si ale na Zanzibare prídu na svoje plážoví povaľači, gurmáni, aj obdivovatelia umenia a architektúry, a to všetko v rámci pomerne malého ostrova, kde je navyše na africké pomery veľmi bezpečno a kde dobre funguje všetka turistická infraštruktúra.
Foto: Flickr, Wikimedia Commons
Viac info: https://bit.ly/3vPTLnF
Zdroj: https://www.ingema.net/
