Cestovanie

Odhaľte pravdu o živote a fungovaní Vikingov

Snáď každý pozná Vikingov, severských bojovníkov, ktorí vyplienili značnú časť Európy a počas svojich výpadov za sebou zanechávali krv, nešťastie, zničené mestá a pošramotené duše. Obraz tohoto dobyvateľského národa, ktorému dominuje húževnatosť a mužnosť, sa začala formovať až v 8. storočí. Vikingská história je o niečo zaujímavejšia ako tušíme. Ako sa tento tajomný národ formoval a prečo po sebe nezanechal žiadne písomnosti? Pod rúško severského tajomstva môžete nahliadnuť už tento piatok na Viasat History.

Vikingovia sa neobjavili odnikiaľ

Vikingovia sa v historických prameňoch vyskytujú od 8. storočia. V roku 793 totiž zaútočili na anglický ostrov Lindisfarne (dnes Holy Island), kde zničili, čo sa dalo. Vraždili mužov, znásilňovali ženy a v tejto “tradícii” najmä v Anglicku pokračovali ďalších 300 let. Ako je možné, že o nich pred danou udalosťou nikto nič nevedel? Predsa sa nemohli objaviť odnikiaľ?

Vikingovia svoju históriu nezaznamenávali písomnou formou, a tak mohli vedci len špekulovať, kedy v Škandinávii vytvorili mocné spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo ukazovať svoju silu ďaleko od domoviny. To sa nedávno zmenilo, a to vďaka významným archeologickým nálezom.

Už v roku 1852 boli v nórskom Borre nájdené pozostatky vikingskej lode. Priamo v nej a v jej okolí sa nachádzalo mnoho významných artefaktov – brnenia, zbrane, striebro, zlato či pozostatky koňov. Z nálezu je zrejmé, že išlo o majetok veľmi bohatého človeka alebo celého klanu. V dobe, kedy boli objavené trosky, vedci ešte nedokázali určiť jej vek. To se podarilo až vďaka súčasným technológiám. Záver? Všetko je omnoho staršie, než keď prvýkrát Vikingovia vystrčili rožky a začali útočiť na cudzie zeme.

Skutočnosť, že Vikingovia prosperovali dávno pred tým, ako o sebe dali vedieť, dokazujú aj ďalšie nálezy nájdené v posledných rokoch. Archeológovia odkryli stopy po trhoviskách, uholných jamách, kováčstvach, ale aj bežné predmety staršie viac ako 1200 rokov. S týmito predmetmi medzi sebou Vikingovia obchodovali, čo dokazujú zbytky vnútrozemských obchodných ciest, ale aj dokonca umelo vytvorené vodné kanále, z ktorých niektoré už vyschli.  Je teda zjavné, že Vikingovia prosperovali ako spoločnosť omnoho skôr ako sa doposiaľ predpokladalo.

Veľkú úlohu hralo otroctvo

Nie je žiadnym tajomstvom, že súčasťou vikingskej tradície bolo otroctvo. Obchodovanie s ľuďmi predstavovalo pre severanov výnosný biznis a zároveň zdroj najlacnejšej pracovnej sily najmä v poľnohospodárstve a staviteľstve. Ako došli vedci na súvislosť medzi Vikingami a otrokmi, keď Vikingovia nič písomne nezaznamenávali a archeologické nálezy, akými sú zvyšky reťazí a pút, nie sú nepriestrelnými dôkaznými materiálmi?

Zhruba v dobe, keď severania začali napadať Britské ostrovy, zaútočili aj na Írsko. Bolo to okolo roku 841. Na jednom mieste zeleného ostrova, kde sa vylodili, si Vikingovia zriadili akési prekladisko materiálov a na prekvapenie Írov, aj ľudí. V írskych archívnych materiáloch tak zostalo mnoho dôkazov o otrokárskych praktikách neotesaných severanov. Bohužiaľ došlo aj na samotných Írov. V roku 895 vyplienili Vikingovia miestne náboženské centrum Omagh, z ktorého odviezli asi 710 ľudí. Niektorých z nich predali za tučné výkupné späť, iných ponúkali na trhu s otrokmi.

Ostrov Gotland ako dôkazný materiál

Odborníci sa domnievajú, že ostrov Gotland v Baltskom mori predstavoval pre Vikingov strategické miesto počas ich obchodných ciest. Napovedajú tomu významné archeologické nálezy ako napríklad striebro alebo mince pochádzajúce z islamských chalifátov. Práve ďaleko na východe mohli končiť aj niektorí otroci. Možno v 8. a 9. storočí išlo dokonca o jeden z najvýznamnejších obchodných artiklov medzi východom a západom. Nikto už dnes nezistí, koľko ľudí z Británie, Írska, ale aj ďalších častí Európy skončilo v krutých podmienkach arabských pánov, ktorí ich možno predávali ešte viac na východ.

Jedno je ale isté. Vikingovia sa neobjavili odnikiaľ. Prosperovali ďaleko pred tým, ako sa v roku 793 ukázali pri pobreží Anglicka. V rámci pásma dokumentov s názvom Mesiac Vikingov môžete už tento piatok 3. marca od 21:00 začať odhaľovať tajomstvá rozvíjajúcej sa vikingskej spoločnosti. Dvojdielny dokument Vikingovia: Pravdivý príbeh je prvým zo série dokumentov o Vikingoch, ktoré bude Viasat History postupne uvádzať každý marcový piatok.

Trailer: https://youtu.be/ZsW5T7PxFvc

 

 

Mohlo by vás zaujímať:

Cestovanie Gastronómia Náš tip outdoor Ponuky na koncerty Tlačová správa Umenie a kultúra

Novinky sezóny vo východných Čechách

Východné Čechy zažívajú v posledných rokoch výrazný rozmach cestovného ruchu, spájajúci tradície s modernými zážitkami. Jedným z hlavných lákadiel je v zozname UNESCO zapísaná Litomyšl s festivalom, ktorý každoročne priťahuje milovníkov klasickej hudby z celej Európy. Novinky v cestovaní však smerujú aj k aktívnemu oddychu a relaxu v horskej oblasti Dolní Morava, ktorá okrem visutého […]

Čítať ďalej
Health Radíme Vám Zdravie

Toto sú najčastejšie očné vady diagnostikované pri kontrole zraku

Krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus či syndróm suchého oka patria medzi najčastejšie diagnózy, s ktorými sa odborníci stretávajú pri vyšetreniach zraku. Mnohé z nich sa vyvíjajú postupne a bez výrazných ťažkostí. Odborník z očnej optiky približuje, ktoré poruchy videnia sú najrozšírenejšie a aké sú ich typické prejavy. „Veľká časť populácie má určitú formu refrakčnej chyby, no často […]

Čítať ďalej
Radíme Vám Technika

Zálohujete svoje dáta? A robíte to správne?

Je čas na veľké jarné upratovanie – aj to digitálne. Naše disky si totiž raz za čas tiež zaslúžia poriadny „reset“. Blíži sa 31. marec, Svetový deň zálohovania, dobrá pripomienka toho, aké dôležité je vytvárať si záložné kópie. Nechcete sa predsa 1. apríla zobudiť a zistiť, že stratené súbory nie sú len nevydarený aprílový žart.

Čítať ďalej