Keď chcete začať s popisom Beratu, môže sa ľahko stať, že neviete, kde vlastne začať. Berať so svojou viac ako 2400 rokov starou históriou ukrýva množstvo architektonických pamiatok, múzeí a kúzelných dláždených uličiek, ktoré sú rovnaké dnes ako pred 300 rokmi.
V pokojných zákutiach pod klenbou hroznového vína si môžete vypiť tradičnú tureckú kávu alebo chladené pivo, z hradieb na kopci si môžete prezerať rieku Osum, na ktorej Berat leží, a plánovať cestu proti prúdu k monumentálnym kaňonom na hornom toku. Ja som mesto navštívila niekoľkokrát, sprievodcovala som zájazd Albánska od CK Mundo.
História
História osídlenia dnešného územia mesta Berat siaha až do doby bronzovej, kedy toto územie obýval jeden z illyrských kmeňov. Miesto malo strategický význam súvisiaci s kontrolou horného toku rieky Osum. V 2. storočí pred n. l. bolo zabrané rímskymi jednotkami a neskôr pomenované Antipatrea. Z miesta slúžiaceho prevažne len ako stanovište vojenskej posádky sa postupne stávalo opevnené mesto. Rimania tu postavili tajný tunel, ktorý mal slúžiť na zásobovanie potravinami pri dlhom obliehaní. Zvyšky tohto tunela sú dodnes viditeľné. V roku 440 získal mesto byzantský cisár Theodosius II a podľa svojej sestry ho pomenoval Pulcheria. V 7. storočí mesto dobyli Bulhari a dali mu meno, z ktorého vychádza aj dnešné pomenovanie – Beligrad – „bilé mesto“.
V roku 1455 bol počas jednej noci Berat dobytý Turkami. Gjergj Kastrioti Skanderbeg (1405 – 1468), albánsky národný hrdina preslávený mnohými víťazstvami nad Turkami, sa pokúsil situáciu zvrátiť v prospech albánskeho rodu Muzaka, ale jeho vojská bitku prehrali. Tak sa Berat stal provinciou Turecka až do roku 1912, kedy Albánsko prvýkrát vyhlásilo nezávislosť.
V čase najväčšieho rozkvetu mesta počas tureckej doby bolo v meste 30 mešít a 5 hostincov a žilo tu vyše 4 tisíc ľudí. Do mesta aj z neho viedol rad dláždených ciest, ktorých zvyšky môžeme okrem hlavnej cesty nájsť aj dnes – stále používané. V roku 1780 bol Ahmetom Kurtom pašou vybudovaný na mieste dreveného mosta cez rieku Osum most kamenný (Ura e Goricës), ktorý spájal kresťanskú štvrť Gorica s moslimskou štvrtou Mangalom. Tento most je v Berate používaný dodnes. Je tvorený 7 oblúkmi a je dlhý 130 m. Jeho piliere sú mohutné a spevnené kovovými hákmi, pretože jarná voda na Osume býva vysoká.
Kresťanstvo v Berate
Mestské štvrte Mangalom a Gorica boli vyhlásené pamiatkovou rezerváciou už v roku 1968 a spoločne s mnohými kostolmi a mešitami v Berate unikli devastácii počas komunistickej éry. Dnes sú pod ochranou UNESCO. Domy v štvrti Mangalem, skoršej moslimskej štvrti, sú charakteristické mnohými veľkými oknami – odtiaľ tiež názov „Mesto tisíc okien“. Celá štvrť stojí v príkrom kopci a tak sa hovorí, že keď vyjdete z jedného domu dverami, razom sa ocitnete na streche domu ďalšieho. Medzi domami môžete prechádzať po úzkych a príkrych dláždených uličkách, ktoré sa v zimných mesiacoch stávajú kĺzavou pascou. Kresťanská Gorica stojí na druhej strane rieky, na tej vzdialenejšej od hlavného centra. Uličky nie sú také príkre a domy nie sú také vysoké a sú odtiaľ krásne výhľady na hradby nad novým mestom. Tiež tu nájdete niektoré z beratských kostolov.
Po zabraní albánskeho územia Turkami boli zároveň s budovaním infraštruktúry a tradičných moslimských stavieb stále stavané nové kostoly a kostoly staršie sa ďalej používali. Turci boli k pôvodnému kresťanskému obyvateľstvu Albánska veľmi tolerantní (v Berate išlo o ortodoxných kresťanov, moslimovia mali výhody napr. pri kariérnom postupe, platbách daní alebo povinnosti vojenskej služby). Medzi najstaršie kostoly vystavané v čase pred vpádom Turkov patrí Kostol Panny Márie (Kisha e Shen Maris s Vllahermes), ktorý bol postavený v roku 1271 pri príležitosti víťazstva Byzancie nad Karlom I. z Anjou. Klasický byzantský kostolík z 13. storočia – kostol svätého Michaela (Kisha ë Shën Mëhillit) – stojí v príkrom kopci pod citadelou a býva otvorený iba pri príležitosti kresťanských sviatkov. Architektonicky podobný kostol datovaný už do 9. storočia stojí vo vnútri hradieb citadely. Najväčším kostolom v štvrti Gorica je kostol Svätého Spyridona (Kisha a Shen Spiridonit) postavený v 19. storočí. Na jeho východnej strane je dlhá arkáda, ktorá je vidieť už z náprotivného brehu rieky. Zároveň upúta mohutná zvonica. Vnútri môžeme obdivovať ikony Sv. Spyridona a Sv. Demetria hneď nad vchodom alebo drevený ikonostas.
Beratské mešity a pevnosť
Priamo pod štvrtou Mangalom na brehu rieky Osum nájdeme Mešitu bakalárov (Xhamia e Baqarëve) postavenú roku 1827, ktorá vyniká zaujímavou vonkajšou výzdobou. Najstaršou mešitou v Berate je nie príliš vzdialená Sultánova mešita (Xhamia Mbret). Tá bola postavená za vlády sultána Bayazida II (1481 – 1512). Často sa stane, že niekto z miestnych moslimov pozve turistov na prehliadku mešity. Vnútri je vidieť nádherný drevený strop, ktorého krásu dopĺňajú veriaci svojimi spevavými modlitbami. Ďalší unikátny drevený strop je k videniu vo vedľajšej Teke. Teke je svätyňa mystického rádu islamu – rádu Bektaši. Teqeja e Helvetive v Berate – komplex budov – bol postavený v roku 1782 a zaujímavá je tu aj arkáda bývalej školy.
Akoby mestom v meste je beratská pevnosť. Trocha pripomína, akoby umelé bojové cvičište pre nadšencov airsoft zbraní. Je postavená z obrovských kameňov na 187 m vysokom kopci a obohnaná vysokými múrmi s 24 věžičkami rôznej veľkosti a vzhľadu. V časti s ruinami bývalého hradu nájdeme niekoľko zachovalých miestností a taktiež obrovský rezervoár na vodu zapustený do zeme. Medzi obývanými domčekmi sa potom dajú objaviť ruiny dvoch mešít, pričom pri Červenej mešite (Xhamisë së Kuqe) z 15. storočia stále stojí vysoký štíhly minaret. Táto mešita patrí k najstarším v Albánsku. Medzi domčekmi je tiež ukrytých niekoľko starých kostolíkov.
Najviac navštevovaný je kostol Sv. Theodora (Kisha e Shen Todrit) zo 16. storočia. Fresky vo vnútri tohto kostola maľoval slávny albánsky umelec Onufri, ktorého múzeum je v blízkej katedrále Panny Márie (Katedralja Fjetha e Shën Mërisë). V kostole Panny Márie (Kisha e Shen Marisë së Vllahermes), ktorý bol postavený v roku 1271 pri príležitosti víťazstva Byzancie nad Karlom I. z Anjou, zase môžeme obdivovať nástenné maľby Onufriho syna Nikollu. Dohromady sa v pevnosti nachádza 7 kostolov. Nie sú však stále otvorené a často je problém nájsť niekoho, kto by mal od kostola kľúč.
Aj najväčší nadšenci do pamiatok, ktorým vyhovujú poznávacie zájazdy, podľahnú nakoniec únave – hlavne ak budú v Berate v lete, keď na celom Albánsku praží slnko a teplomer často ukazuje viac ako 35 stupňov. Najlepšie je vydať sa do novej zástavby pod kopcom s pevnosťou. Tu na beratskej promenáde, ktorá trochu zaváňa architektúrou minulého režimu, nájdeme mnoho príjemných obchodíkov a reštaurácií. A ako najlepšie suveníry poslúži marmelády a nakladaná zelenina z vyhlásenej beratskej konzervárne.
Viac informácií nájdete tu: https://bit.ly/3maeJMW
Zdroj: https://www.hedvabnastezka.cz/
Foto: wikipedia, pxfuel
