Dlhé roky boli nemecké ženy vnímané ako pasívne svedkyne nacistických zverstiev. O to viac šokuje skutočnosť, že mnohé z nich sa stali aktívnymi účastníčkami odporných zločinov a ich krutosť sa nelíšila od tej mužskej. Nový dvojdielny dokument Ženy pod Hitlerovou vlajkou, ktorý odvysiela Viasat History, odhaľuje pomocou uznávaných historikov pravdu o ženách Tretej ríše. Temné príbehy niektorých z nich sme vám priniesli v tomto článku.
Výchova pre plodenie rasovo čistých detí
Keď sa Hitler v roku 1933 stal nemeckým rímskym kancelárom, do mládežníckej organizácie Hitlerjugend vstúpilo aj mnoho dospievajúcich a mladých žien. Tým bol zriadený Zväz nemeckých dievčat, ktorý čoskoro združoval viac ako 200 členiek. Mladým ženám boli v organizácii systematicky vymývané mozgy, pričom sa program opieral o antisemitskú ideológiu.
Nacisti nedovolili ženám zastávať akékoľvek zodpovedné funkcie a bola im odobratá aj možnosť vyššieho vzdelania. Ich jedinou úlohou malo byť plodenie detí. Organizácia ich preto vychovávala tak, aby si dokázali nájsť toho najvhodnejšieho manžela medzi Árijcami, ktorí boli v nacistickej ideológii považovaní za nadradenú rasu, ktorá spĺňala prísne kritéria pôvodu a vzhľad. Za opak tejto rasy považovali nacisti Židov. Nemecké ženy tak boli dokonale pripravené plniť Hitlerove zvrhlé antisemitské ciele.
Pauline Kneisslerová zdravotná sestrička a vrahyňa v jednej osobe
Pôrodné asistentky museli v nacistickom Nemecku informovať svojich nadriadených o všetkých vývojových vadách a postihnutiach, s ktorými sa vo svojej praxi stretli. Takto narodené dieťa bolo zaevidované a spravidla rýchlo usmrtené. Tuto politiku „úspešne“ uviedla do praxe najmä Pauline Kneisslerová, ktorá sa horlivo podieľala na tajnom programe známom ako Program T4, v rámci ktorého boli systematicky vraždené telesne a mentálne postihnuté osoby. Sestry boli pre Program T4 zaškolené tak, aby k obetiam necítili žiadnu empatiu, ale naopak, aby ich skôr vnímali ako problém pre ríšu.
Kneisslerová, ale aj ďalšie zdravotné sestry, prechádzali rôznymi zariadeniami a vytipovaným pacientom dokonca pomáhali baliť veci. Vysvetlovali im, že sa sťahujú. V skutočnosti smerovali do koncentračných táborov, priamo do plynových komôr. Práve v rámci Programu T4 boli použité plynové komory po prvýkrát. Kneisslerová ale zároveň usmrcovala vpichovaním smrtiacej injekcie. Do konce vojny zomrelo kvôli tomuto zvrátenému programu približne 200 tisíc ľudí.
Gertrúda Slottkeová, žena rozhodujúca o živote a smrti
Gertruda Slottkeová pracovala ako sekretárka v nizozemskom oddelení pre záležitosti Nemeckej okupačnej správy, čo bola organizácia, ktorá mala na starosti deportáciu Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Táto žena, oddaná nacistickej ideológii, sa zhodou okolností stala jediným človekom miestneho úradu, ktorý mal moc rozhodovať nad osudmi nevinných ľudí.
V tranzitnom tábore, ktorý pravidelne navštevovala, ukazovala na tých, ktorí mali byť transportovaní na smrť a na tých, ktorí dostanú odklad. V celej Európe bola jedinou ženou s touto funkciou.
Vo svojom okolí bola známa svojou chladnosťou a oddanosťou režimu. Keď navštevovala najvyššie nacistické kruhy v Berlíne, vždy presadzovala prísnejšie pravidlá. Za svoju „kariéru“ rozhodla o osude tisícky životov. Vo funkcii ostala až do posledného vlaku, ktorý opustil tranzitný tábor vo Westerborku. Išlo o ten vlak, v ktorom sa viezla aj Anna Franková so svojou rodinou.
Na genocíde nazývanej „konečné riešenie“ sa podieľalo mnoho ďalších žien. Niektoré sa za svoje činy zodpovedali, iné prekĺzli a začali žiť nový život. Túto menej známu časť nacistickej histórie, ktorá neľudskosťou desí aj mnoho desaťročí od konca Druhej svetovej vojny, uvedie v premiére Viasat History v sobotu 8. apríla o 21:00.
Trailer: https://youtu.be/zXEYZErYJQM
Fotografia na titulke: © AKH Agentur Karl Höffkes
