So vznikom Československa bol spätý veľký kultúrny rozvoj Pardubíc, ktorý investorov a architektov motivoval k opusteniu historizujúcich slohov a otvoril cestičky a smer medzivojnovej avantgarde. Aj značný rozvoj neďalekého Hradca Králové inšpiroval pardubických politikov a podnikateľov k veľkým urbanistickým zmenám. Hodnotný urbanistický návrh získali Pardubice predovšetkým v pásme okolo námestia Republiky a Jahnovy třídy.
Architektonické zaujímavosti 20. století
V Pardubiciach možno nájsť množstvo stavieb od význačných architektov 20. storočia. Námestie republiky je priamo ich skanzenom. Priečelie je tvorené divadlem Antonína Balšánka, postavené bolo v rokoch 1906 až 1909.
Mestské divadlo v Pardubiciach od arcjitekta Antonína Balšánka
Vedľa Zelené brány bola v rokoch 1914 až 1917 postavená budova Mestské sporiteľne, dnes Českej sporiteľne, od Františka Roitha.
Podľa projektu Jozefa Gočára, bola po druhej strane Zelenej brány postavená v rokoch 1924 až 1925 Anglobanka, dnes Komerční banka. Gočárovým dielom je aj bývalý hotel, dnes Obchodné centrum Grand na druhej strane námestia. Sprevádzkovaný bol v roku 1931.
Na rohu námestia u divadla stojí budova Okresného úradu, niekdajší generálne riaditeľstvo pôšt a telegrafov z roku 1925. Jej autorom je architekt Ladislav Machoň, ktorý budovou reálky a bytovými domami vtlačil podobu celému Smetanovu námestí. Je tiež autorom hlavnej pošty a pasáže na triede Mieru.
Obchodné centrum Grand od architekta Jozefa Gočára
Záver námestia Republiky, smerom k zámku, tvorí bývalé priemyselné múzeum architekta Karola Řepy z roku 1931, dnes potravinárska škola. Repa v meste projektoval rad stavieb. Vyvrcholením jeho diela sa stala hlavná pardubickej stanice, ktoré projektoval spolu s Jozefom Dandy. Bolo otvorené v roku 1958.
Potravinárska škola v Pardubiciach od architekta Karola Řepy
K unikátnym stavbám patrí mlyn od Jozefa Gočára, na pravom brehu Chrudimky a krematórium Pavla Janáka na hlavnom pardubickom cintoríne.
Mlyn od Jozefa Gočára
Riečka Chrudimka, v pozadí mlyn od architekta Jozefa Gočára
Neprehliadnuteľnou stavbou je budova ČSOB poisťovne od architekta Soběslava Macasa, ktorá bola otvorená v poslednom roku 20. storočia. Medzi výrazné stavby posledných rokov patrí tiež polyfunkčná budova Magnum na triede Mieru, stojaci na mieste slávneho hotela Veselka
Polyfunkčná budova Magnum na triede Mieru
Nemenej zaujímavou stavbou je aj budova pardubického rondokubistického krematória od architekta Janáka, ktoré bolo dokončené v roku 1923 a stalo sa vôbec prvým krematóriom v Českých krajinách. Pardubické krematórium sme tiež mohli vidieť v známom filme Spalovač mŕtvol.
Budova pardubického rondokubistického krematória od architekta Janáka
Medzi diktatúrou a demokraciou – Pardubice v 20. storočí
Počiatok 20. storočia je v Pardubiciach spojený predovšetkým s Janom Kašparom, priekopníkom českej aviatiky, ktorý v roku 1911 uskutočnil prvý diaľkový let z Pardubíc do Prahy. V tej dobe sa v Pardubiciach začal rozvíjať chemický a elektronický priemysel predstavovaný dvoma veľkými firmami – Explosia (teraz Synthesia) a Telegrafie (neskôr Tesla). Po strastiplnej prvej svetovej vojne a vzniku samostatného Československa v roku 1918 zosilnela úloha Pardubíc čoby regionálneho centra.
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Pardubiciach 35 tisíc ľudí, tí najstatočnejší z nich sa po nacistickej okupácii rôznymi spôsobmi zapojili do odbojového hnutia.
Veľký vplyv na miestny odboj mala predovšetkým výsadková skupina Silver A, ktorej členovia – československí vojaci vyslaní do protektorátu z Anglicka – našli v Pardubiciach a okolí pomoc aj úkryt pri príprave atentátu na Reinharda Heydricha.
Po Heydrichovo smrti však gestapo rozbehlo odvetnú vraždiaci mašinériu, keď na Zámečku na kraji mesta nechalo medzi 3. júnom a 9. júlom 1942 popraviť rad českých vlastencov. Medzi nimi aj obyvateľov neďalekej dediny Ležáky, ktorú nacisti vypálili, aby zastrašili svojich odporcov. V decembri 1942 bolo z Pardubíc do koncentračných táborov deportovaných 563 židov a počas roka 1944 zažilo mesto tri nálety anglo-amerického letectva, ktoré bombardovalo tunajšie rafinériu a letisko.
Pri náletoch zahynulo vyše dvesto päťdesiat ľudí, zničených domov bolo okolo tisícky. Po oslobodení v máji 1945 väčšina ľudí túžobne očakávala návrat k normálnemu životu, ale komunistický puč vo februári 1948 priniesol krajine len ďalší totalitný režim.
Nádej na návrat slobody, ktoré po ďalších dvadsiatich rokoch priniesla Pražská jar, ktorý vzápätí ukončil august 1968. Ten v porovnaní s inými oblasťami Československa, prebehol v Pardubiciach bez násilia a obetí, nepochybne vďaka tomu, že celú pardubickú oblasť obsadila v prvej fáze poľská, nie sovietska armáda. Okrem roku 1968 však komunistická éra poznamenala Pardubice rovnako ako všetky ďalšie miesta za železnou oponou.
Súkromné vlastníctvo aj súkromné aktivity boli zlikvidované, hospodárstvo sa orientovalo na ťažký priemysel, obyvateľstvo bolo represívne zastrašované a umlčané pod hrozbou väzenia, prenasledovania či len straty zamestnania.
To ľudia nachádzali predovšetkým vo veľkých výrobných podnikoch ako TMS alebo Synthesia, ktoré vyrábali podľa pokynov Moskvy. Napriek tomu sa však aj v socialistickom období priemysel v Pardubiciach nejakým spôsobom rozvíjal, chemický v Synthesia, strojársky v TMS či elektronický v Tesle predstavovali opory vtedajší ekonomiky, dávali prácu tisícom ľudí a stali sa neskôr aj neúmyselnou základňou pre priemyselný rozvoj po nežnej revolúcii.
Cyklotrasy v okolí Pardubic si môžete stiahnuť TU
Turistické informácie si môžete pozrieť TU
Foto zdroj: Viktor Cicko, Maxitrip.cz, wikipedia, pardubicko.info, Michal Klíma,Limma CZ
