V pomere s ľudským životom má vek pozoruhodného korytnačieho samca blízko k nesmrteľnosti. V čom väzí dlhovekosť veľkých korytnačiek?
O živote a smrti premýšľali už naši predchodcovia na afrických savanách. V stredoveku alchymisti miešali elixíry nesmrteľnosti. A dnes sa vedci snažia tiež nájsť spôsob, ako zabrániť starnutiu, alebo ho dokonca zvrátiť. Zrejme by sa mohli inšpirovať u korytnačieho samca Jonathana.
Metuzalem v pancieri
Zatajte dych, je to úradne potvrdené: V roku 2022 sa korytnačí samec Jonathan dožíva 190 rokov !
Je to najstarší žijúci živočích na svete. Tento zápis do Guinnessovej knihy rekordov získal samec korytnačky obrovské (Aldabrachelys gigantea hololissa) už pred troma rokmi. A tento rok v januári mu v prestížnej encyklopédii pridali už druhý titul – najstaršia (evidovaná) korytnačka všetkých čias.
Jonathan, seychelská obrovská korytnačka (Aldabrachelys gigantea hololissa), prevzal titul najstaršej korytnačky od Tu’i Malila, lúčovitej korytnačky (Astrochelys radiata), ktorá zomrela vo veku 188 rokov v roku 1965.
Žil už v čase, keď naši obrodenci v Rakúskom cisárstve ešte len kriesili naše národné smerovanie. Narodil sa v roku 1832, teda šestnásť rokov pred tým, než nastúpil na trón František Jozef I., jeden z najdlhšie vládnucich panovníkov svetovej histórie.
Jonathan ho prežil o viac ako 100 rokov.
Tvor s mohutným kosteným pancierom žije na ostrove Svätá Helena v južnom Atlantiku, ktorý spadá pod britskú korunu. Výbeh má priamo v záhrade guvernérovej rezidencie. Dostáva sa mu každodenná starostlivosť tamojšieho veterinára.
„Je to naša ikona, ktorá je symbolom stálosti tvárou v tvár meniacemu sa svetu,“ cituje magazín Live Science reakciu jeho veterinára Joea Hollinsa na zápis do Guinessovej knihy.
Výnimočné postavenie zvieraťa na Svätej Helene dokladá jeho vyobrazenie na päťpencovej minci svätohelenskej libry.
Pravda, nikto si nie je istý jeho presným vekom. Koniec koncov, inak puntičkárski viktoriánski byrokrati rodné listy korytnačiek neviedli. Rok jeho narodenia sa odhaduje na 1832 na základe toho, že bol na Svätú Helenu zo Seychel privezený v roku 1882 a na fotografii z tohto roku je zachytený / korytnačka vľavo/ vo veľkosti, ktorú tento druh korytnačky dosiahne najskôr za 50 rokov. Takže v skutočnosti môže byť aj staršia.
Staroba je na ňom už poznať.
Je slepý a bez čuchu, takže nedokáže nájsť potravu a veterinár ho musí kŕmiť, napriek tomu, že v minulosti obľuboval práve trávu na ostrove a správal sa ako nezastaviteľná robotická kosačka.
V minulosti sa Libido však nestratil. „Cez svoj vek a chatrné zdravie sa pária s korytnačkou Emmou,“ upozorňuje veterinár Hollins.
A otázka, ktorá vás zrejme zaujíma zo všetkého najviac:
Ako sa takého veku mohol dožiť?
Veľké korytnačky majú predpoklady na dlhý život. Vyznačujú sa pomalým metabolizmom, ktorý súvisí s nízkou tepovou frekvenciou. Zjednodušene povedané, čím pomalšie srdce bije, tým pomalšia je látková výmena a tým pomalšie aj živočích starne.
Samotné srdce je vytrvalé, ale zvládne len určitý počet tepov za život. Takže tvory s pomalším tepom spravidla žijú dlhšie. (Korytnačie srdce má frekvenciu okolo 30 tepov za minútu, ľudské od 60 vyššie.)
K dlhému životu prispieva životný štýl korytnačiek, ktoré sa nikam neponáhľajú a nestresujú sa. A tiež strava – sú to všežravce, ale väčšie druhy, medzi ktoré patrí Jonathan, konzumujú výhradne rastlinnú potravu, žiadne tuky alebo cholesterol.
Johathanovi sa každopádne pristane popriať veľa zdravia ku guľatinám a pogratulovať k zápisu do prestížnej encyklopédie.
Zdroj: https://nedd.tiscali.cz/
Viac informácií na : https://bit.ly/3JezT2y
Foto: depositphotos
